V uliciach Starého mesta môžete stretnúť miestnych, čo poznajú každý múr, môžete stretnúť turistov, ktorí sa na pár hodín vyroja z lodí v prístave, aby ešte pred zotmením nastúpili na palubu: môžete stretnúť aj typy, ktoré možno identifikovať len ťažko. Muži, ženy, krásky a aj ošklivé baby, o chlapoch ani nehovoriac. Bežný život bežného mesta. Tých všetkých môžete stretnúť, ak dáte iba na prvý pohľad. Na ten druhý sa však objaví aj o poznanie ošklivejší obrázok. Uvidíte spodinu, ktorú radšej nepozorovanú míňame, lebo nás obťažuje si čo i len predstaviť, čo je to asi za život. A možno uvidíte aj otrokov, čo nestihli osláviť ani desať rokov a už musia pracovať tvrdšie, než mnohí dospelí. A dospelí, ktorí ich pasú, sa zatiaľ lenivo vyhrievajú v lakomých lúčoch aprílového slnka. Bratislava, 21 storočie. pokračovanie článku
Slnečný deň ako stvorený na trojdňový výlet do Švajčiarska: kto by odolal pozvaniu dobre situovaného otca jedného zo spolužiakov? A tak sa na palube stretlo 12 kamarátov a dvaja piloti, lyžiarske vybavenie v nákladovom priestore, niektorí ešte nikdy neleteli, perfektná atmosféra.. Na výzvu z veže vpustil kapitán na palubu dvoch mužov z ochrany letiska tesne pred vjazdom na dráhu kvôli mimoriadnej kontrole na prítomnosť výbušniny. Nik v lietadle netušil, že išlo o falošné volanie a že sa otvorením dverí začína úplne iný príbeh, než si naplánovali. Raj sa v sekunde zmenil na peklo. pokračovanie článku
Možno je celý smútok sveta zložený iba zo smútkov tých, čo ešte nenašli svoj svet. Možno sú všade naokolo tisíce Hemingwayov, no iba jedného z nich napadlo písať. A všetci ostatní, čo sa nerozhodli správne robia svet smutným. Smútok je nákazlivá choroba a príznakom tej choroby je hnev a ešte zloba, zloba na všetkých, ktorí sú krajší, mladší, starší, bledší a tí bledší zas pre zmenu závidia tým tmavým. Nakoniec závidia všetci všetkým. Takmer. pokračovanie článku
Zrejme len nedostatok času a kopa práce pri boji o kreslo podpredsedu parlamentu zatiaľ Igorovi Matovičovi zabránili, aby túto bombu zverejnil pred médiami a verejnosťou. Za výsledok v predčasných parlamentných voľbách získa toto iba formálne existujúce hnutie s celkom štyrmi členmi 4 944 522 Euro (takmer 149 miliónov korún). Na jedného člena hnutia OľaNO teda pripadá bezkonkurenčný zisk vo výške 1 236 130.5 Eura (viac ako 37 miliónov korún!). Smer, KDH, SDKÚ, SAS a iné štandardne fungujúce politické strany môžu len tíško závidieť. Zatiaľ čo tisícky ich členov poctivo platia členské príspevky a pracujú na rozvoji svojich strán s napnutými rozpočtami, štyria neobyčajní ľudia sú v balíku, a akom sa obyčajnému človeku nedarí ani snívať. Bez vládnej zodpovednosti, bez rizika. pokračovanie článku
Ten titulok našťastie nevypovedá nič šokujúce a nečakané o mojej sexuálnej orientácii, no nie je to ani preklep. Je to len presný popis jedného zvláštneho príbehu, ktorý sa stal už dávno, no zverejniť som si ho zatiaľ netrúfol. Dodnes. Stalo sa to na oslave mojich narodenín ešte v čase, keď sa to veselé dvojčíslie ešte začínalo trojkou. Dnes je už o poznanie smutnejšie :o) V ten krásny večer.. pokračovanie článku
Ak neviete, kto je Don Cargill, zrejme ste v posledných dňoch žili niekde na južnej pologuli. Tí informovanejší už vedia, že ide o ctihodného prezidenta Britskej a európskej polygrafickej asociácie a člena Americkej polygrafickej asociácie, ktorý si nedávno zaletel na Slovensko potvrdiť pravdovravnosť nemenovaného slovenského politika. Tento vtipný pán však skrýva špinavé tajomstvo, s ktorým sa na tlačovke nepochválil. Pravdovravnosť slovenského politika tak prišiel potvrdiť súdom usvedčený klamár. pokračovanie článku
Minulý týždeň sme boli svedkami predstavenia poplatného starému úskoku rímskych cisárov Panem et circenses. Chlieb však naši politici už z úsporných dôvodov dávno vynechávajú a dávajú ľudu iba hry. Tak si to zhrňme. Čo sme to mali vidieť, čo sme skutočne videli a čo sme vidieť a vedieť určite nemali? pokračovanie článku
Dnešný blog nebude o tom, kohomenobývalýkandidátnesmievysloviťnahlasabynevyzeralako-platenýagentarozvracačaúbožiakčoškodílebourčitenerozdýchalsvojodchodzpolitiky. Bude o Jeho nadšených podporovateľoch. O ľuďoch, ktorí sa vo svojich slabých chvíľach považujú za svojprávnych voličov - teda sa za nich považujú prakticky neustále. Nedostatok logiky, neschopnosť domyslieť niečo až po zajtrajší obed, či pochopiť, že okrem zlomyseľnosti môžu existovať pre život a konanie aj iné, ako nízke motivácie limitujú ich prežívanie do tej miery, že je naozaj fascinujúce ich pozorovať. Ešte viac komunikovať s nimi. No ešte viac ich provokovať. Niekedy je to naozaj pekelná zábava.. pokračovanie článku
Včera ráno som na svojom blogu uverejnil výzvu Igorovi Matovičovi, aby konečne dodržal svoj sľub a išiel na detektor lži. Navrhol som mu aj niekoľko otázok, na ktoré by mohol odpovedať. Trafil som úplne presne: Igor už v strachu pred otázkami, ktoré ho môžu poslať preč z politiky stráca posledné zvyšky súdnosti. V následnom rozhovore pre aktuality.sk na mňa preto neuveriteľne hlúpo zaútočil: pokračovanie článku
Igor, Vy sám najlepšie viete, ako som s týmto Vašim “skvelým” nápadom bojoval a snažil sa Vám ho vyhovoriť. Nebrať ma vážne bolo Vašim právom, a tak teraz konečne máte, čo ste chceli: čistejšiu kandidátku, bez špiny, bez hadov na hrudi, bez nedôveryhodných, bez tých, ktorí chceli zubami nechtami chrániť pred vyšetrením skorumpovaných a nedôveryhodných politikov. Už sa vás ani nikto nepýta, prečo ste ich potom Vy sám na tú kandidátku vôbec volali. Váš svet je opäť konsolidovaný a krásny.. Vlastne Vám teraz už ostáva iba jediné: posadiť sa konečne na detektor aj sám a stať sa príkladom pre všetkých predsedov strán kandidujúcich vo voľbách. Od začiatku tvrdíte, že je to najlepší spôsob, ako zaručiť čistotu kandidátky. pokračovanie článku
Možno namietnete, že som mal radšej napísať "od Obyčajných ľudí a nezávislých osobností", nuž ale nebola by to pravda. Za týždne spolupráce s ľuďmi z kandidátky som stretol množstvo zaujímavých a inšpiratívnych príbehov a duší, čo skutočne stoja za to. Stretol som tých, ktorých by som rád niekedy v budúcnosti smel nazývať svojimi priateľmi. Stretol som svet, v ktorom sa darilo a aj naďalej mohlo dariť budovať experiment politickej nezávislosti. Po udalostiach posledných dní by sa mohlo zdať, že to tak nie je a že mal pravdu Fico, keď nás nazýval polobláznami. Skutočnosť je však iná: naozajstným nepriateľom kandidátky nebol Vladimír Palko, nebol ním ani Peter Zajac. Nebol ním Martin Mojžiš, Eugen Korda a ani údajne vulgárni blogeri. Neboli nimi ani aktivisti pirátskeho hnutia, ani ľavicovo orientovaný Mikuláš Huba. To, čo sa stalo nebol rozkol v hnutí - toto bol rozkol v Igorovi Matovičovi. pokračovanie článku
Zacháňme Harabina! Pri všetkých tých masových protestoch sa akosi začína zabúdať na tragické osudy malých (chcelo by sa napísať "obyčajných", no akosi sa nedá) a biednych ľudí, ktorých stíha jedna morová rana za druhou. Najprv mu predčasné voľby vzali Žitňanskú, a včera sa akési bezcitné zviera rozhodlo ho celkom doraziť... Zachráňme spoločnými silami Harabína, veľmi vás prosím! pokračovanie článku
Až príliš často počúvam a čítam výčitky, že vraj to práve my rozbíjame pravicu. Vraj práve Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti sú príčinou toho, že je pravica stále viac roztrieštená. A vraj len kritizujeme iných za politické prešľapy, zatiaľ čo Fica nechávame na pokoji. Na prvý pohľad je na tých rečiach kus logiky. Už pri druhom zamyslení je však úplne jasné, že je to naopak. Tí, ktorí nás odsudzujú pochádzajú z dvoch skupín: jednou sú profesionálni diskutéri platení priamo stranami vydesenými z miznúcich preferencií, tou druhou bežní ľudia, ktorým sa nechce príliš rozmýšľať a vystačia si s jednoduchými vysvetleniami. Práve tým druhým je určené toto zložitejšie: pokračovanie článku
Už v čase, keď notár Uhorskej kráľovskej komory Juraj Bránik Ujhelyensis predal rožný dom získaný výhodným sobášom rodine Zichyovcov, mal tento nápis desiatky rokov. Juraj chodieval okolo susedného domu denne do úradu na Kapitulskú. Zichyovci svoj nový dom neskôr prestavali na palác, no vedľajšiemu domu sa toľkej cti nedostalo. Vídam ten nápis na ňom denne, pomaly mizne, tak ako desiatky jemu podobných. Videl ho aj môj syn, no jeho syn ho už asi neuvidí. Stopy sa strácajú... pokračovanie článku
Na zemi žijú zvláštne tvory. Pretože radi zjednodušujeme, voláme ich “ženy”. Nie je to presné a trochu tomu chýba logika. No tá chýba aj im. Chýba im naša logika. Vlastne.. im ani veľmi nechýba. Je im bez nej lepšie. Oveľa lepšie. Na našu logiku v podstate kašlú. Tvárime sa, že im rozumieme, pretože nám nič iné neostáva. A vôbec nerozumieme, prečo ostávajú ony s nami. Ženy: úplne samostatný živočíšny druh. pokračovanie článku
Bol som sa pozrieť na stránku KDH, nech viem, kto je tu podľa vlastnej definície novým lídrom slovenskej pravice. A lídrom tohto lídra je Ján Figeľ. Nuž, dobrý nos na šance a schopnosť vytušiť výhodnú príležitosť pánu Figeľovi iste nemožno uprieť, to by ho hádam mohlo kvalifikovať za pravičiara: v oficiálnom životopise sa odvážne uvádza, že jeho politická kariéra začala takmer ihneď po revolúcii. Nevedno však, ktorú revolúciu majú tvorcovia stránky na mysli. A tak mi napadlo.. pokračovanie článku
Je to zvláštne.. Veci sa v našej mysli delia na naše a cudzie. Naše sú veci, ktoré sme si kúpili, ktoré nám ktosi daroval, ktoré sme našli, vyrobili.. A cudzie je všetko to ostatné. No ako je to s touto krajinou? Je ešte naša, alebo už dávno patrí iným? Politici tajne túžia po jedinom: aby sme sa na vlastnú krajinu dívali ako na cudziu - lebo z cudzieho krv netečie. Ale ak oni kradnú, v skutočnosti krvácajú naše peňaženky. Chcú od nás vlastne iba jediné: jeden náš hlas za štyri roky. O všetko ostatné sa už radi postarajú sami. Je to naozaj taký dobrý obchod? pokračovanie článku
Verím Vám, a myslím to vážne. Ste dvojnásobným premiérom tejto krajiny, bez vášho vedomia tu v časoch vašej vlády neprebehlo nič, o čom by ste nevedeli. Dokonca som Vás svojho času, dávno, volil, verili by ste? Lebo ja Vám verím. Občas. A najviac verím vete, ktorú ste povedali chvílľu po odvolaní Bubeníkovej. Išlo o zatiaľ najdôležitejšiu vetu tejto volebnej kampane: "Rozhodli sa teda dnes upratať u nás, tak očakávam, že teraz začnú upratovať oni sami doma". Táto veta žiaľ ostala nepovšimnutá v záplave iných, ľudia už otupeli a ťažko sa im možno čudovať po tom, čo ste tu vy, Mečiar a Smer dokázali za tie roky vyprodukovať. Z úst najpovolanejšieho však konečne zaznela pravda - veď kto iný môže o sračkách, v ktorých až po krk pláva množstvo politikov vedieť viac, ako Vy? pokračovanie článku
Pani premiérka, vážená dočasná vláda, nakoľko došlo ku krutému a neospravedlniteľnému odvolaniu p. Bubeníkovej, dôrazne Vás žiadam, aby ste čím skôr odvolali aj mňa. Ak je Vaše sociálne cítenie natoľko potlačené, že nemáte pochopenie pre útrapy, ktoré na odvolanú pani teraz čakajú, nemáte ďalej moju dôveru a obávam sa, že ani celá dočasná vláda ju nemá. Bol to krutý a bezprávny akt. V nasledujúcich dňoch sa ukáže, ako sa s tým pani Bubeníková vyrovná. Viete si vôbec predstaviť, čo ju čaká? pokračovanie článku
Politické strany a hnutia mávajú na začiatku často veľké ideály a až oveľa neskôr z nich neúprosný korupčný mlynček urobí darebákov. Ešte neskôr im udusené vlastné svedomie dovolí vedome porušovať zákon. Na scéne sa však konečne objavil nový prvok, ktorý zbytočnú fázu ideálov a korupčného nahlodávania charakteru bez váhania vynecháva a začína rovno porušovaním zákona. 99% ľudí čítajúcich tento blog už vie, odkiaľ fúka vietor. pokračovanie článku
Tajomné kamene, ktoré sa už roky náhle objavujú na múroch, plotoch a výklenkoch v uličkách starého mesta a zasa nečakane miznú v rukách prekvapených okoloidúcich sa stali mojou vášňou. Nachádzam ich občas, raz sa mi podarilo v jeden deň nájsť štyri, no potom nasledoval niekoľkotýždňový pôst. A potom sa zjavil na Kapitulskej ďalší.. a na Farskej tiež jeden, no a posledný pred chvíľou Na vŕšku. Ešte je studený z januárovej zimy. Našiel sa na pätke, ktorou kedysi chránili rohy domov pred bezohľadne jazdiacimi vozmi, čo ešte nenosili kone pod kapotou. Vie niekto, čo tieto kamene znamenajú? pokračovanie článku
Býval som voličom strán, ktoré sa zvyknú označovať za pravicové. Pre pocit, že ak sa aj dopúšťajú priestupkov a chýb, ide o rádovo menší problém, než tomu bývalo pri vládach zložených z rôznych Ficov, Slotov a Mečiarov. Myslím si to dodnes. Problém však nastal vo chvíli, keď som si začal uvedomovať, že už aj to menšie kradnutie dosahuje obludné rozmery. Gorila bola tou úplne poslednou kvapkou v pohári, ktorého symbol tak zneužívajú mecenáši 99%. Ten môj pohár sa začal prelievať už dávno, keď postupne vychádzalo na povrch, že klasické delenie na pravicu a ľavicu začína strácať zmysel. Dnes sa zo všetkých strán ozýva ako mantra zabudnutia volanie po stabilite. Stabilite, v mene ktorej už možno stratiť aj posledné zvyšky súdnosti. Mne je ukradnuté, že by vám podľa prieskumov vaši voliči nejakého toho Fica odpustili. Ukradli ste nám Slovensko. Sakra, chcem ho späť! pokračovanie článku
Išiel som autom cestou necestou, odniekiaľ niekam a odrazu sa mi pred autom objavila veľká špinavá guľa: zmätene pobiehala stredom cesty a uskakovala pred autami a kamiónmi. Ani neviem, prečo som zastal uprostred ničoho a šiel sa tam pozrieť. To čosi ležalo v kroví na krajnici a triaslo sa. Ťažko povedať, či od zimy, alebo od strachu. Bol deň před Štedrým dňom a ja som na ceste medzi Bánovcami a Trenčínom našiel psa. Dnes to skôr vyzerá, že on si našiel mňa: obaja ale máme radosť, že som ho stretol skôr, ako nejaký poľovník. Pes spĺňal všetky zákonné predpoklady na odstrel. Dnes už nespĺňa. Občas mám ale chuť ho zastreliť :o) pokračovanie článku
Odkedy sa v tom politické strany naučili chodiť, vytvorili spoločnými silami okolo sveta politiky neprehľadnú hmlu. Obyčajní ľudia vlastne už len viac tušia, ako vidia, zákutia sveta, v ktorom už začalo byť jedno, na ktorej strane politického spektra sa ktorá partaj nachádza. Boli časy, keď by si pre oveľa menšie veci dve zdanlivo nepriateľské strany kruto vliezli do vlasov. Dnes je však zdanlivým protivníkom jedno, že na svete sa nachádzajú nahrávky hlasov podobných samým sebe, že Bohumil Hanzel navštívil s nebezpečne nabitou obálkou v ruke švédske veľvyslanectvo a hneď nato sa zázračne odmlčal. Nikomu nevadí, že dodnes si nikto netrúfol ho za údajne lživé obvinenia konkrétnych politikov zažalovať. Neprekáža ani, že nahrávky rozhovorov premiérov s primátormi a podnikateľmi, z ktorých korupcia vypadáva všetkými smermi počuli státisíce ľudí. Podľa orgánov činných v trestnom konaní a Generálnej prokuratúry však vlastne o nič nejde. Človek nepresne nazývaný prezidentom si trúfa mesiace nevymenovať nového generálneho prokurátora a už sa ani nepokúša tváriť, že ide o niečo iné, ako o krytie korupciou prelezeného sveta politikov. Nevadí už nikomu nič. Ale niečo vážneho sa stalo: pokračovanie článku
Ľudia ich milujú: bludy, fámy a predsudky preto oživujú verejný priestor viac, než čokolvek iné, pravdu nevynímajúc. O všetkom, čo sa hýbe sa najmä v diskusiách a v konkurenčne motivovaných blogoch píšu hlúposti, nad ktorými často ostáva stáť rozum. Pozrime sa spolu na tie, ktoré sa týkajú projektu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností. Tie fámy neživia iba snaživí marketingoví poradcovia politických strán vydesení poslednými prieskumami verejnej mienky, ale často aj obyčajná ľudská hlúposť. Pravdou ale je, že to prvé od druhého niekedy môžeme rozoznať len ťažko.. pokračovanie článku
Pred siedmymi dňami som v nedeľu podvečer uverejnil článok o splaškoch tečúcich z nákupného centra do Dunaja. Je ďalšia nedeľa a vlastne už ani veľmi nie je o čom písať: som trochu usklamaný, pretože pôvodne sa mal tento článok mal volať Hnoy story: Príbeh sračiek - po prečítaní kódexu ma však chuť na vulgarizmy rýchlo prešla. Všetko podstatné už bolo povedané v redakčných článkoch a o pár dní bude známa aj výška pokuty. Z tej rúry už tečie iba to, čo má a smie. Čo dodať? pokračovanie článku
Bohužiaľ mi systém neumožnil doplniť fotografie do môjho predchádzajúceho článku. Včera som slúbil, že zverejním namiesto fotiek z mobilu také, z ktorých bude bezpochyby zrejmé, že to, čo tečie spod nákupného centra je všetko iné, len nie dažďová voda: tá je pritom tým jediným, čo sa môže odvádzať priamo do Dunaja. Všetko ostatné musí putovať do čistiarne odpadových vôd - ibaže evidentne neputuje. Nasledujúce fotografie sú určené iba pre veľmi silné žalúdky.. Toto sa odniekiaľ spod nákupného centra valí rovno do Dunaja: pokračovanie článku
K centru vás privedú moderné diaľkovo riadené semafory. Zaparkujete v garáži so systémom navádzania, ktorý rozpozná, že ste zaparkovali a označí vaše miesto červeným svetlom. Nákupné centrum je plné elektroniky a systémov, ktorými je riadené chladenie, vykurovanie, osvetlenie, či bezpečnosť. Platíte kartami, elektronika v pokladniach si robí svoju prácu, na všetko dozerajú sady kamier. Dokonca aj na toaletách o spláchnutí rozhodujú fotobunky a infračervené senzory púšťajú vodu na umývanie rúk bez toho, aby ste sa museli čohokoľvek dotknúť. Vaše hovná však rovnako ako v stredoveku plávajú do Dunaja bez použitia akejkoľvek modernej technológie. Ako je to možné? Je rok 2011 a na banálnu čističku odpadových vôd investor nenašiel peniaze? Alebo iba nejakým zázrakom nefunguje? pokračovanie článku
Neveríte? Veď to máte každý deň priamo pred očami: je problém nenatrafiť na bilboard, ktorý by netvrdil, že aj vy k nim patríte. A ak sa vám nebodaj náhodou cez deň podarí neuvidieť to vysoké číslo z okienka autobusu, dostihne vás najneskôr večer chytľavý televízny spot, v ktorom čiasi ruka nalieva a prelieva niečo, čo môže, ale aj nemusí byť vodou. Pravému Slovákovi netreba veľa a predstaví si za tým svoj vlastný obsah. Do toho stručné heslá, čo chytia za srdce a nenútia premýšľať. Profesionálne odvedená práca, nápadité prevedenie, enormné náklady. Najväčšiu a najdrahšiu tohtoročnú politickú kampaň v médiách pritom nemá na svedomí žiadna z bohatých strán, ale donedávna úplne neznáma skupinka utláčaných nespokojencov, ktorí sa zrazu menovali za hovorcov väčšiny obyvateľov tejto krajiny. Jednopercentní zlodusi, vyvolenci, autori všetkého pozemského zla môžu len ticho závidieť. Šťastná to krajina, v ktorej si aj chudobní a nezamestnaní nešťastníci môžu dovoliť niečo také drahé. Alebo je to inak? Tak kto sa nás vlastne pokúša opiť rožkom? pokračovanie článku
Asi nepoznám človeka, ktorý by to nepoznal: niekto sa nadobro stratí a už ho nikdy nenájdu, iný zas umrie a jeho blízki sa topia v slzách. Hodiny, či dni potom nastáva čas, v ktorom je dovolené mnohé, čo sa dovtedy nesmelo, či nestihlo, iné dovtedy bežné veci sa však odrazu stávajú veľkým tabu. Bez ohľadu na to, či ten, kto tabu porušuje má pravdu, alebo sa mýli, stáva sa takmer vždy objektom odsúdenia a sú mu pripisované nepekné vlastnosti. Kto si dovolí porušiť tieto nepísané pravidlá, je spoločensky často nadlho odpísaný. Celé to možno ukryť do jedinej vety, priliehavého skvostu, akých má slovenčina požehnane: "O mŕtvych len dobre". pokračovanie článku
Stalo sa to v okamihu, keď prvý človek použil namiesto ruky palicu: úplne prvá zbraň, úplne prvý pokus zmeniť jasné pravidlá v prospech tých vychcanejších, ktorým vlastné päste neumožnili presadiť sa pri silnejších samcoch. Potom sa to už nedalo zastaviť. Prišli kopije, šípy, neskôr všemožné vynálezy, vynájdené v snahe získať nespravodlivú výhodu pre tých, ktorí by si bez zbrane ani neškrtli. Dnes vás už puškou pohodlne zloží na 300 metrov aj úplný lúzer. pokračovanie článku
Obdivuhodná rýchlosť, s akou SDKÚ, KDH a Most našli spoločnú reč s Ficom, keď ju predtým mesiace nevedeli nájsť s vlastným koaličným partnerom je nepopierateľný fakt. Rovnako rýchlosť, s akou si bývalí partneri chceli deliť posty pôvodne patriace SaS sa blíži rýchlosti nadsvetelných neutrín. Všetky tie kecy okolo slúžia iba na zastretie skutočnej podstaty veci. Nevolil som SaS a ako som už zmienil v minulom blogu, môj vzťah k Sulíkovi je vlažný, až nijaký. K jeho konaniu však vzťah mám, preto mu adresujem prosbu: pokračovanie článku
Bol som výkonným riaditeľom tímu terénnej krízovej intervencie MODRÝ ANJEL. S kolegami sme spolupracovali na tom, aby ľudia, ktorí sa na Slovensku náhle ocitnú v extrémne zaťažujúcej situácii raz dostali rovnako kvalitnú podporu a služby, aké majú k dispozícii občania vyspelých krajín. Mal som šťastie na ľudí, ktorí verili rovnakej veci a tvoria tím Modrého anjela. V týchto dňoch odstupujem z funkcie štatutára a výkonného riaditeľa a prestávam sa venovať práci v tíme vzhľadom na budovanie nového projektu. Modrý anjel bude ďalej letieť už len na vlastných krídlach a ja verím, že ešte lepšie, než kedy letel so mnou. Držím vám palce a som na vás hrdý, priatelia.
radovan.branikgmail.com
