A domy ešte stále umierajú

Autor: Radovan Bránik | 31.1.2012 o 9:23 | Karma článku: 10,54 | Prečítané:  1040x

Už v čase, keď notár Uhorskej kráľovskej komory Juraj Bránik Ujhelyensis predal rožný dom získaný výhodným sobášom rodine Zichyovcov, mal tento nápis desiatky rokov. Juraj chodieval okolo susedného domu denne do úradu na Kapitulskú. Zichyovci svoj nový dom neskôr prestavali na palác, no vedľajšiemu domu sa toľkej cti nedostalo. Vídam ten nápis na ňom denne, pomaly mizne, tak ako desiatky jemu podobných. Videl ho aj môj syn, no jeho syn ho už asi neuvidí. Stopy sa strácajú...

1020457.JPG

Čas hryzie ako besný pes a jeho zuby su otlačené na každom kúsku tohto domu. Ledva stojí... podlamujú sa mu múry, ako sa starcom podlamujú nohy, keď príliš dlho stáli bez pohnutia. Keď spadne, uľaví sa nám, odpíšeme si z tabuľky číslo popisné a z úcty k tradícii postavíme na to istom mieste jeho vernú kópiu zo sádrokartónu a lepenky. Laminátová imitácia drevenej podlahy nám zabezpečí optimálny prestup tepla z podlahového vykurovania.

1020448.JPG

Sú to už desiatky rokov odvtedy, čo na tomto mieste ktosi naposledy uviazal svojho koňa. Zo živej ulice sa stala pešia zóna a kone už v hrboľatej dlažbe z kopýt dávno nestrácajú podkovy. Veci, čo stratili význam smutne odumierajú. Mená koní si už nikto nepamätá. Mená ich majiteľov z pamäti pomaly miznú tiež. A miznú aj domy, v ktorých žili.

1020461.JPG

Madona s dieťaťom, anjel a baránok, čo sníma viny sveta. Možno už po ďalšom daždi skončia všetci štyria na dlažbe, tak ako končia bezdomovci, ktorých už nikto nikde nechcel. Z posledných síl sa pridŕžajú steny, unavení po 419 krutých zimách. Možno je práve táto ich posledná.

1020454.JPG

Niektoré domy držia pohromade už iba silou vôle. A tým, ktorým sa nedostáva už ani len tá vôľa pomáhajú obruče, skrutky a pásy, ktorými sú poobopínané, aby sa ich múry nebodaj nevybrali každý iným smerom. Invalidné domy s ortézami na každom kúsku tela.

1020459.JPG

Keď sa staré stretne s novým, nikdy sa naozaj nespriatelia. Imunitný systém starcov neomylne vypudí všetko, čo sa nehodí k pôvodnej DNA. Radšej by spadli, než by sa mali zrásť s tehlami, ktoré sú síce moderné, no chýba im duša.

1020464.JPG

 

Píše sa rok 2012, blíži sa jar, ktorú od jari roku 1658 delí pár storočí. Píše sa rok 2012... A niektoré domy v Starom meste ešte stále umierajú. Čakáme, kým čas urobí za dávnou minulosťou hrubú čiaru. Chystáme sa zabudnúť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NKÚ sa na kauzu Evka nemusí pozrieť. Lajčáka podržali poslanci parlamentu

Za návrh, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel Najvyšší kontrolný úrad nehlasoval ani jeden poslanec Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.

SVET

Súdy extrémistom neškodia, bránia sa slobodou prejavu

Holandského politika za urážky Maročanov odsúdili bez trestu. Radikáli súdy často využívajú na svoju propagáciu.


Už ste čítali?