Prečo dnes odchádzam od Igora Matoviča

Autor: Radovan Bránik | 10.2.2012 o 18:24 | Karma článku: 17,50 | Prečítané:  29334x

Možno namietnete, že som mal radšej napísať "od Obyčajných ľudí a nezávislých osobností", nuž ale nebola by to pravda. Za týždne spolupráce s ľuďmi z kandidátky som stretol množstvo zaujímavých a inšpiratívnych príbehov a duší, čo skutočne stoja za to. Stretol som tých, ktorých by som rád niekedy v budúcnosti smel nazývať svojimi priateľmi. Stretol som svet, v ktorom sa darilo a aj naďalej mohlo dariť budovať experiment politickej nezávislosti. Po udalostiach posledných dní by sa mohlo zdať, že to tak nie je a že mal pravdu Fico, keď nás nazýval polobláznami. Skutočnosť je však iná: naozajstným nepriateľom kandidátky nebol Vladimír Palko, nebol ním ani Peter Zajac. Nebol ním Martin Mojžiš, Eugen Korda a ani údajne vulgárni blogeri. Neboli nimi ani aktivisti pirátskeho hnutia, ani ľavicovo orientovaný Mikuláš Huba. To, čo sa stalo nebol rozkol v hnutí - toto bol rozkol v Igorovi Matovičovi.

Pre tých, ktorí sa už nevedia dočkať špinavého prádla zvnútra Obyčajných mám smutnú správu: žiadne nebude. Musím sklamať aj tých, ktorí budú hľadať v mojich riadkoch nevraživosť, revanš a pomstu. Nedočkajú sa. Stalo sa množstvo vecí, ktoré sa v hnutiach a stranách stávajú a nepatria na verejnosť. Politika je pre mňa dodnes iba rozptýlením a ľahkou zábavou v porovnaní s tým, čomu som sa v živote venoval predtým. Neznamená to však, že ju neberiem vážne a že v jej rámci dokážem tolerovať nemravnosť, podlosť, lži a intrigy. Išiel som do politiky s nezávislými, aby sme to svinstvo našli a zničili. Netušil som, že ho nájdem tak rýchlo a tak blízko.

Neodchádzam kvôli Vladimírovi Palkovi. Neodchádzam kvôli Zajacovi, neodchádzam zo solidarity s nikým, pretože nadovšetko milujem slobodné rozhodnutia slobodných ľudí a nepotrebujem im dokazovať svoju oddanosť. Neodchádzam kvôli neschopnosti nájsť spoločnú reč s ľuďmi odlišného názoru a politickej orientácie, pretože to nám kandidátom išlo prekvapivo ľahko. Neodchádzam pre tupé vyhlásenie, že odídu len tí, ktorí chcú chrániť politikov pred vyšetrením na polygrafe. Neodchádzam zo strachu. Báť sa nie je koho a čoho. Žiaľ.

Odchádzam preto, že Igor Matovič v priebehu niekoľkých minút dokázal označiť za špinu odchádzajúcu z kandidátky aj ľudí, ktorým nesiaha ani po päty. Ľudí s príbehom, na ktorý on ešte zďaleka nedorástol. Označil bez akéjkoľvek rozlišovacej schopnosti verejne desiatky ľudí en bloc za hadov na hrudi. Desiatky ľudí, ktorí preň ešte 24 hodín predtým boli dôkazom jeho geniality a najnadupanejšej kandidátky. Verejne a zdanlivo odvážne naštekal, zatiaľ čo na desiatky osobných mailov kolegov z kandidátky nenašiel odvahu odpísať do tejto chvíle. Dostal otázku od ženy, ktorej česť jedným vyhlásením pošpinil a spochybnil jej povesť, pýtala sa ho, v čom konkrétne ona bola tou špinou. Ten mail je medzi desiatkami iných zbabelo nezodpovedaný doteraz. To ticho, to mlčanie, tá neschopnosť priznať chybu a povedať aspoň jedno "prepáčte", ten zarážajúci nedostatok dobrej výchovy a taktu ho degraduje ako muža.

Odchádzam preto, že Igor dokázal pred pár dňami tvrdiť s anjelským výrazom, že nikdy nikomu nedal úplatok a že sa preto nebojí vyšetrenia na polygrafe. Rok predtým napísal, že úplatok dal a že ho k tomu vyzval lekár. Ani tento zásadný logický rozpor vo vlastných vyjadreniach ho nevyrušuje: zatiaľ posledná verzia, že ten úplatok nedal on, ale jeho rodina, a vlastne ani nevie, či ho skutočne dali - ale že vlastne aj tak nešlo o úplatok, ale o výpalné. Ak sa to ale niekoho náhodou dotkne, netreba sa obávať - za rohom čaká verzia číslo 4. Odchádzam, pretože Igor je zarážajúco podobný Ficovi, Dzurindovi a Mečiarovi blahej pamäti, pokiaľ ide o vzťah k pravde. Ten vzťah je veľmi voľný a plný nevery. Tieto lži a detinské vykrúcanie, ten zúfalý nedostatok sebareflexie ho degradujú ako človeka.

To všetko doteraz napísané však ešte možno stolerovať a zhltnúť. Nie je ťažké mať ho rád, keď ste ho videli iba v televízii. Oveľa ťažšie je dívať sa do tváre muža, ktorý pred všetkými kandidátmi zatajil, že pôvodnú verziu nášho volebného programu písal muž, ktorého meno v Gorile nájdete častejšie, než meno Vladimíra Palka. Na rozdiel od Palka vo veľmi nelichotivých súvislostiach. Je ťažké dívať sa do tváre muža, ktorý ku lži donútil aj iných, lebo uverili, že jedna malá lož nevadí, ak bojujeme za správnu vec. Je ťažké uveriť, že dovolil predstaviteľovi finančnej skupiny priamo ovplyvňovať zloženie kandidátky a riskovať tým povesť 149 odvážlivcov. Igor Matovič nemá žiadne morálne právo stavať svoju kampaň na boli proti Gorile, nemal právo nútiť kohokoľvek posadiť sa na detektor za účelom očistenia kandidátky: Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti totiž majú najpravdivejšie bilboardy zo všetkých. Nebojovali sme proti Gorile - bojovali sme za ňu. To ona určovala pravidlá. S vedomým rozhodnutím Igora Matoviča. Táto podlosť, tento akútny nedostatok schopnosti dodržiavať základné demokratické pravidlá, neschopnosť loajality ani k tým úplne najbližsím ho degraduje ako politika.

Preto som odišiel od Igora Matoviča a ostal s ľuďmi z hnutia. Ostal som však iba v duši a v osobnej priateľskej komunikácii, oficálne som už exkomunikovaný. Len menšia časť kolegov z kandidátky neznesie ani len pomyslenie, že by ich idol nebol tým najčistejším, čo zrodila slovenská zem a správajú sa príkladne závislo a agresívne. Tí, čo odišli, aj mnohí z tých, ktorí ostali už tušia, že naleteli. Je nešťastím tejto krajiny, že na nedostatku charakteru jediného človeka teraz stojí a padá osud celého hnutia a 149 ľudí. Ľudí, ktorí mu verili a s dôverou mu dali do rúk svoje mená. Je katastrofou, že Igor dokázal, čo zatiaľ nikdy nikto pred ním: Igor úplne zlikvidoval slovenskú pravicu a vohnal túto krajinu do rúk Róberta Fica. Do volieb už z popola, ktorý ostal po ďalšom Igorovom ohňostroji žiaden vták Fénix nevstane. Čaká nás dlhá cesta k znovunájdeniu viery, odvahy a túžby nepodľahnúť. Igor mal však jeden skutočne dobrý nápad: chcel sa posadiť na detektor sám. Nuž, otázok, na ktoré bude musieť odpovedať je stále viac. Čosi mi vraví, že sa pri odpovediach na ne stane z detektora záhradný gril.. Klamal by som, keby som tvrdil, že mi to bude ľúto.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zrušenie amnestií podporila väčšina, Mečiara podržia Smer a SNS

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Prečo politici kričia: Ste nepriateľ národa

Reuters, Guardian, Politico a Economist nechceli poškodiť Slovensko.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.


Už ste čítali?