Šialení muži na dvojkolesových bezmotorových strojoch

Autor: Radovan Bránik | 16.12.2012 o 14:30 | (upravené 19.12.2012 o 10:52) Karma článku: 11,35 | Prečítané:  1925x

Tak som sa opäť raz dozvedel, že už samotnou svojou existenciou škodím celej planéte. Povedal mi to člen sekty, ktorá má za pápeža Petra Sagana, po cestách sa jej členovia pohybujú v krikľavofarebných trikotoch obsypaných logami slávnych firiem, ktoré aj ich iste sponzorujú a ktorí sú automaticky morálne na výške, lebo ich vyleštené stroje nejazdia na naftu a ani na benzín. Mediálne ich bolo počuť zvlášť v období Európskeho týždňa debility, keď sa škodoradostne vyžívali v kolapse dopravy v Bratislave. Pamätníci si iste spomenú na zúženie profilu Staromestskej a Štefánikovej ulice, keď autá odrazu smeli jazdiť iba v jednom pruhu. Jedným z hesiel tejto sekty je, že autá nepatria do mesta. Patria však do mesta bicykle?

Vídam to skoro denne. Na križovatke naskočí oranžová, po nej červená a takmer všetky autá poctivo stoja. Občas to nejaký magor na Škode Favorit s tuningom od BMW vyskúša stihnúť aj na červenú. V porovnaní s cyklistami sú však vodiči áut len trápni zbabelci: pre cyklistov červená neplatí a ak, tak iba ako červené súkno pre býka. Rozšírený názor, ktorým ma prekvapili aj cyklisti, čo majú vodičák znie, že pravidlá cestnej premávky platia iba pre motorové vozidlá. Keď si však vodič auta dovolí v takejto infarktovej situácii na cyklistu idúceho na červenú zatrúbiť, riskuje veľa. Prinajmenšom sa dozvie, že je chuj, prípadne mu pobúrený cyklista otestuje nárazník kopancom. Než sa ktokoľvek stihne spamätať, odchádza hrdý vlastník Velamosu z konfliktu ako morálny víťaz.

Stará cesta medzi Bratislavou a Rakúskom je prakticky po celej svojej dĺžke sprevádzaná asfaltovanou hrádzou, často využívanou cyklistami. Existuje však osobitná kasta týchto vyznavačov zdravého životného štýlu, ktorá sa napriek tomu na úzkych galuskách preplieta pomedzi trúbiace autá a sviští si to tých päť kilometrov v plnej premávke. Pár metrov vzdialená súbežná hrádza je pritom úplne prázdna a opustená. Vídam to často a nikdy som nerozumel tomu, prečo riskujú svoje životy jazdou pol metra od valiacich sa áut, keď by sa po hrádzi mohli viezť celkom bezpečne. Tak som sa raz na to jedného z nich, čakajúc na benzínke, spýtal. Premeral si opovržlivo moje auto, potom mňa a pomedzi zuby hrdo utrúsil: "Veď ja som cestný cyklista...". Odvtedy rozumiem. Jazdiť po poriadnej ceste v pelotóne s kamiónmi je pre cestného cyklistu otázkou cti. Ak by tú istú trasu išiel po prázdnej hrádzi, s takým istým asfaltom, poškodilo by to jeho ego.

Ak idete autom do jednosmerky, ešte nemáte zďaleka vyhraté: pri troche šťastia stretnete cyklistu, ktorý vám so širokým úsmevom sviští oproti. Ak sa mu vyhnete, alebo stihnete zastať, lebo veď on snáď brzdiť nebude, ešte stále nemáte vyhraté. Pri troche šťastia mu úsmev z tváre nezmizne a mušky, ktoré stihol medzitým naloviť uvidíte na jeho zuboch aj zblízka. Ak sa prestane usmievať, máte problém. Vypočujete si buď niekoľko nepublikovateľných nadávok, to v lepšom prípade, alebo dlhšiu zelenú prednášku o tom, že autá na cesty nepatria a že ich vodiči sú sebecké svine, ktoré ničia prírodu, a že sa vám príde poďakovať, keď bude jeho dieťa umierať na rakovinu. Že je tam cesta ibe preto, lebo sa na ňu vodiči áut už roky skladajú a on je na nej aj za ich peniaze? No a? On je Cyklista. Kto je viac?

Idem si svojim prírodu poškodzujúcim autom hore Kolibou, keď sa odrazu z tiahlej zákruty vyrúti zablatený cyklista predbiehajúci auto, ktoré trápne dodržiava predpísanú rýchlosť: v zákrute to však už evidentne nezvláda dobrzdiť a prechádza do protismeru. Dupnem na brzdy a stojím ešte skôr, ako ma lízne sprava, len kúsok od zábradlia. Aj by som povedal, že má smrť v očiach, no cez jeho superbajkerskú prilbu s tmavým sklom mu do očí nevidno. V spätnom zrkadle vidno už len ďalšie flekujúce a prírodu ničiace autá. Sme bezcitní a nezodpovední, že sme tam so svojim autami vôbec boli a ohrozovali tak jeho schopnosť zabiť sa bez cudzieho zavinenia.

Na moste Apollo je chodník pre cyklistov a v smere z mesta mierne stúpa. Na ňom sa môj syn raz snažil dostať ďalej, no ako každému začiatočníkovi mu bol aj ten mierny stupák priveľa. Než stihol zastať a zoskočiť z bicykla, napálil doňho v plnej rýchlosti chlap, ktorý ho pritom videl už dobrých 150 metrov vopred. Ak zrazí dieťa na bicykli vodič auta, pretože vôbec nebrzdil, bude objektom všeobecného odsúdenia. Ak to isté urobí cyklista, začne sa po počiatočnom šoku z toho, že pre svoju blbosť takmer sám preletel zábradlie a skoro zhučal do Dunaja z mosta rozčuľovať, prečo jazdia po chodníku pre cyklistov aj cyklisti, ktorí nevedia jazdiť aspoň tak rýchlo, ako on. On iste vedel bicyklovať ešte v matkinom bruchu.

Na rozdiel od cyklistov si cestu, po ktorej sa veziem autom platím. Pri každom tankovaní si štát stiahne neuveriteľnú sumu: z benzínu 54.6 a z nafty 44.9. V percentách, samozrejme. Platím si cestnú daň, platím povinné poistenie, havarijné k tomu, platím dialničné známky, pri kúpe auta si štát stiahne DPH. Tú jedinú si stiahne pri kúpe bicykla, inak cyklistov tie ich avantúry nestoja nič. Vraj autá do mesta nepatria.. Nuž, ak by tam neboli, jazdili by bajkeri v blate, lebo ten asfalt by tam nebolo za čo položiť. Ak teda autá do mesta nepatria, tak bicykle už vôbec nie. Alebo, nech si začnú za to právo platiť rovnako, ako ktorýkoľvek vlastník auta.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NKÚ sa na kauzu Evka nemusí pozrieť. Lajčáka podržali poslanci parlamentu

Za návrh, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel Najvyšší kontrolný úrad nehlasoval ani jeden poslanec Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.

SVET

Súdy extrémistom neškodia, bránia sa slobodou prejavu

Holandského politika za urážky Maročanov odsúdili bez trestu. Radikáli súdy často využívajú na svoju propagáciu.


Už ste čítali?