Sme tolerantní demokrati. A ideme vás kastrovať.

Autor: Radovan Bránik | 19.9.2013 o 10:25 | Karma článku: 16,55 | Prečítané:  5285x

Z rozporu názorov sa zasa rozhorel divoký boj. A obe bojujúce strany sú presvedčené o svojej pravde a každá z tých dvoch strán vášnivo verí, že práve jej pravda je tá pravá. Pro choice a pro life, dve skupiny, ktoré sa opäť raz zakopali v zákopoch vojny bez konca. Tak kde je Pravda? Netuším. No celkom iste viem, čo cítim a čomu verím. Zaujiímavé je, že pravda opäť raz ostáva niekde na posledných miestach a rozhodujúcu silu v tomto boji majú ilúzie a predsudky. Medzi mojim priateľmi a známymi možno nájsť oba tábory zastúpené v hojnom počte. Slabšie povahy majú poslednú príležitosť ísť čítať niečo iné.

Nebudem tu citovať z anonymných diskusií, tie sú hlbokou žumpou už z princípu, pretože klamú, aj keď hovoria pravdu. Akýkoľvek názor je nanič, ak netušíte, kto ho nesie. Ale vysvetľujte to ľuďom, ktorým sa anonymita stala závislosťou a pri predstave odhalenia vlastnej identity sa o nich pokúša infarkt.. Môcť špiniť na iných bez rizika, že dostanú po nose je drogou z najsilnejších. O tých tu nejde. Budem citovať ľudí, ktorí majú svoje mená, svoju identitu a svoje presvedčenia. A tiež svoje ilúzie, o ktorých iluzórnosti väčšinou nemajú ani potuchy. Pre ilustráciu použijem zopár citátov z viacerých facebookových diskusií, ktorých som sa zúčastnil. Bola reakciou na zverejnenie kontroverzného rozhovoru s hovorcom Národného pochodu za život Tomášom Kováčikom: tá diskusia nebola zďaleka jediná, no reprezentatívna bola viac, než dosť.

"Tak keď už je tá názorová demokracia, tak ja si myslím toto: indivíduá, ako táto odpudzujúca skrumáž genetického materiálu narodená v Topoľčanoch, by mali kastrovať už v pôrodnici, aby sa TO preboha nerozmnožovalo! Prečítala som si len prvú vetu, obávam sa, že keby som dala celý článok, tak sa povraciam." Alebo: "Kto takúto chujovinu môže vyprdnúť??!" Ak vyjadríte údiv nad podobnými spôsobmi, môžete sa dočkať aj takýchto reakcií: "Ja nemám žiadne vzdelanie ani spôsoby, pijem a to ma teda oprávnuje s nadhľadom Vám jednu prijebať, aby Ste precitol." Dozviete sa tiež, že "trojmesačný plod jednoducho nie je schopný prežiť mimo tela matky a teda je to len obyčajný zhluk buniek." Na otázku, prečo sa teda dotyčný odmieta pozrieť na fotografiu takého zhluku buniek, odpovedá: "Pozerať na obyčajný potratený zhluk buniek ma nikto nútiť nebude, ved ani na hovno ma nikto nenúti sa dívať a medzi hovnom a potrateným zhlukom buniek nie je žiaden rozdiel." Alebo: "nesúhlasím s tým, že treba rešpektovať právo každej sračky len preto, lebo má rodný list." Citovať viac sa mi už hnusí, ubezpečujem vás však, že išlo o prevažujúci fenomén.

Ak si myslíte, že mám medzi priateľmi ožrana Slotu, ste na omyle. Nemám tam ani Malíkovú. Nikdy by som si medzi priateľov neuložil majstra Kotlebu a dokonca sa ani nepriatelím s reinkarnáciou Adolfa Hitlera. Nie. Autormi výrokov, za ktoré by sa hanbil ešte aj doktor Josef Mengele sú takzvaní dobrí ľudia. Muži, ženy, milujúce matky, moji priatelia, či aspoň dobrí známi. A ani sa im nestalo nič zlé: aby sa začali správať ako z reťaze odtrhnuté beštie stačilo celkom málo. Niekto si dovolil povedať nahlas, čo si myslí a im sa to nepáčilo. Nič viac. Žiadne príkorie, žiadne utrpenie, len obyčajný článok v novinách a z neho plynúci pocit ohrozenia.

Strach je prastarý reflex vlastný aj zvieratám a má perfektnú obrannú funkciu. Problém však nastáva v okamihu, keď sa v úľakovej reakcii ocitnú ľudia, u ktorých je ešte dočasne zachovaná schopnosť čítať a písať. Javia sa totiž navonok naďalej ako racionálne bytosti schopné diskusie, empatie a súcitu, v ich vnútri však už prebiehajú nenahliadnuté procesy na úrovni prvej signálnej sústavy a práve tie dočasne preberajú vládu nad správaním a výkonom. Pokúsiť sa v takom prípade o racionálnu debatu je chybou, za ktorú sa kruto platí. Ocitnete sa poľahky v nesprávnom čase na nesprávnom mieste a narazíte na reakcie stáda, ktoré sa práve pokúša skonsolidovať obranu. Ničoho iného dočasne ani nie je schopné a kognitívne schopnosti jeho jednotlivých členov sa povážlivo znižujú. Nastupuje verbálna agresivita, odmietanie, či znevažovanie oponenta, vypuklý cynizmus a dočasne je tiež odstavená schopnosť odsúdiť patologické správanie ostatných členov stáda: ak by kastráciu kohokoľvek požadoval člen nepriateľskej tlupy, bol by to dôvod na zúrivú reakciu, silnejšie zomknutie a ešte silnejšie presvedčenie, že tí druhí, iní a cudzí sú krutí a bezcitní. Ak sa však rovnako kruto vyjadri člen vlastného stáda, hľadáme všetky možné ospravedlnenia a stojíme za jeho právom na hlásanie násilia ako jeden muž.

Lebo pravdou je, že nie sme proti krutému násiliu vždy. Sme proti krutému násiliu len v prípade, že hrozí poškodiť niektorého z členov nášho stáda. Ak ale násilník stojí na našej strane, dokážeme až nečakane ľahko ignorovať svoj mravný kompas. Nástrojom je nám relativizácia a anonymita väčšej skupiny, či davu. Smola je, že to v tej chvíli nikto z nás netuší. Ešte stále veríme, že sme dobrí ľudia.

Ako je čosi také vôbec možné? Ako sa z dobrých ľudí stávajú aspoň na krátky čas bezcitné beštie? Podrobné vysvetlenie tohto mechanizmu nie je v možnostiach blogového článku, na webe a v knižniciach však možno nájsť záplavu viac, či menej odborných zdrojov popisujúcich tento fenomén. Existuje však jedno úplne jednoduché vysvetlenie: dobrí ľudia neexistujú. To je tá horšia z dvoch správ. Tou lepšou je, že neexistujú ani tí zlí. Jednoducho nie je nič také, ako dobrý, či zlý človek. Iste, existujú sklony, každý z nás má vo výbave rôzne predispozície, skúsenosti a presvedčenia, každý má vlastnú dávku tolerancie voči ohrozeniu a teda vieme do istej miery predpokladať svoje reakcie. No čo je najdôležitejšie, disponujeme aj obrovskou batériou ilúzií o sebe a svete. Prevažnú väčšinu času, ktorý žijeme riadia práve ony. Pascou tohto mechanizmu je, že zvyčajne vedie k dobrému výsledku, je v tom zvláštny paradox: bez ilúzií a sebaklamov by bežný život prakticky nebol možný. Problém nastáva v okamihu, keď dôjde ku kolízii medzi realitou a ilúziou, niekedy dokonca stačí, keď taká kolízia len hrozí. V tej chvíli nastúpi obrovská dávka obranných mechanizmov a ľudia sa stávajú obeťami vlastných obrán. Je jednoducho oveľa menej náročné veriť, že som dobrý človek a tým je všetko dané, ako pripustiť, že možno už o päť minút spácham kriminálny čin, lebo si na to nájdem dostatok argumentov a ospravedlnení. Dobrých ľudí z nás nerobí presvedčenie a falošný sebaobraz, ale reálne činy tu a teraz. Všetko ostatné je ilúzia. A omyl, že ak som dobrý človek, mám právo v mene dobra hlásať a páchať násilie a šíriť nenávisť. Potom už stačí iba vhodný terč.

Všimli ste si to tiež? Svet je plný zla, ale všetci naši priatelia sú dobrí. Sme presvedčení o vlastnom dobre, veríme si to, aj priateľov si vyberáme podľa týchto kritérií a dokonca sme na to hrdí. Veď kto už by sa chcel priateliť s hajzlom? Problém je v matematike: lebo aj tí úplne najväčší darebáci veria, že sú dobrí a ich kamaráti tiež. A tak žijeme vo svete plnom zla, v ktorom žijú len samí dobrí ľudia. Znamená to jediné: obrovské množstvo ľudí sa v predstave o vlastnej úžasnosti prudko mýli. Naozaj znova uveríme, že sa zlo týka iba tých druhých? Lebo aj teta, čo má chuť po prečítaní jedinej vety kastrovať muža, ktorého nikdy predtým nevidela a vychádza len z predsudkov je hlboko presvedčená o tom, že je dobrá - a jej kamaráti tiež.

Skúste si prečítať ten hejterský odstavec znova, ak budete mať chuť hovoriť, akí sú tí iní nepriateľskí a intolerantní a zlí a ako sú schopní svoj názor presadzovať na úkor väčšiny. Čosi také zďaleka nie je len problémom pro life aktivistov: aj medzi ľuďmi z tábora, ktorý sa hrdí právom voľby je extrémne množstvo ľudí, ktorí o žiadnu skutočne slobodnú voľbu nestoja. Ich životy sa riadia reklamnou stratégiou firmy FORD: "Môžete mať akúkoľvek farbu, ak bude čierna." Sloboda voľby pre nich začína v okamihu, keď s nimi bez výhrad súhlasíte, no končí sa tam, kde si dovolíte tú drzosť sa názorovo vymedziť. Niekde v tom okamihu sa z mysliacich bytostí stávajú zvieratá, čo v stáde chránia svoje životy, sú bigotní, agresívni a neuveriteľne dogmatickí. Síce je to je tak, ale nečakajte, že si to uznajú, v tej chvíli toho skutočne nie sú schopní. Biológiu neobabrete. Internet a facebook nech vás nemýli: vedeckotechický pokrok nás už dávno predbehol o tisíce rokov.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NKÚ sa na kauzu Evka nemusí pozrieť. Lajčáka podržali poslanci parlamentu

Za návrh, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel Najvyšší kontrolný úrad nehlasoval ani jeden poslanec Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.

SVET

Súdy extrémistom neškodia, bránia sa slobodou prejavu

Holandského politika za urážky Maročanov odsúdili bez trestu. Radikáli súdy často využívajú na svoju propagáciu.


Už ste čítali?