Ako vidia Kotlebu samotní extrémisti? Predčasný budíček pre voličov

Autor: Radovan Bránik | 26.11.2013 o 22:40 | (upravené 27.11.2013 o 15:50) Karma článku: 12,77 | Prečítané:  42017x

Ak sú pridlhé texty nad vaše sily, nečítajte ďalej. Ak čítať neprestanete, nesťažujte sa. Fair trade. Pre ostatných niečo o názoroch skutočných extrémistov na pôsobenie Mariána Kotlebu: občania s dušami zafarbenými dohneda konečne našli svojho reprezentanta. Jeho zvolením sa zrušilo obrovské tabu a oni získali vytúženú legitimitu. Prakticky všetky odmietavé reakcie spája pocit, že mu krivdím a že ho kritizujem z pozície kaviarenského povaľača, alebo sluhu židovských vlastníkov médií, či som na strane nejakej politickej strany. Teda že som na strane goríl, aby som im pomohol zotrvať pri korytách, ktoré vraj zvolenie Kotlebu ohrozuje. A samozrejme ma za to dobre platia. Nuž teda dobre: pozrime sa na Kotlebu z úplne opačnej strany. Ponúkam pohľad skutočných extrémistov, teda ľudí, pre ktorých je aj Kotleba príliš mäkký, málo ideologický, málo idealistický. Ak tvrdím, že je Kotleba nebezpečne blízky nacizmu a extrémizmu, je to vraj zlomyseľná lož: bude to lož aj potom, ako to potvrdia samotní nacisti a extrémisti?

Vypomôžem si niekoľkými materiálmi, ktoré sú, alebo ešte pred časom boli voľne dostupné na weboch rôznych extrémistických skupín. Na nich často publikujú ideológovia, ktorí výrazne ovplyvňujú mienku priaznivcov tejto subkultúry, alebo - podľa ich samodefinície - kontrakultúry. Na stránkach Svornosti sa môžete stretnúť s analytickými textami Ericha Vinclava, alebo s názormi Igora Cagáňa, ktorý sa preslávil vo svojej komunite vypískaním izraelského veľvyslanca na pôde Prešovskej univerzity, ktorú neskôr pred posledným semestrom demonštratívne opustil s vynikajúcimi študijnými výsledkami. Zvlášť v Cagáňovom prípade pritom máme do činenia s osobnosťou mentálne vysoko prevyšujúcou bežný štandard aktívnych priaznivcov Kotlebu a nemyslím, že v prostredí extrémistov existuje podobne renesančná osobnosť s takým prehľadom, ako on. Je teda vynikajúcim zdrojom informácií priamo zvnútra tejto pre bežného človeka prakticky neznámej komunity. Podotýkam, že ide o rok, dva, alebo tri staré texty, teda ich obaja písali v čase, keď fenomén Kotlebu ešte zďaleka nerezonoval celou spoločnosťou a ich konanie nemalo prečo byť motivované závisťou.

Podľa Cagáňa predtým, ako sa k nemu priklonili hľadali Kotlebovi priaznivci cestu nápravy "v subkultúre boja a vzdoru skinheads, v subkultúre kolektívnej identity a spolupatričnosti hooligans a ultras, v kontrakultúre analýz intelektuálnych konšpirológov svetového židovského sprisahania, či všeobecne sprisahania svetových ekonomických elít, v kontrakultúre kresťanského tradicionalizmu hlinkovských ľudákov, v subkultúre všeobecného zvrátenia chorôb modernizmu v podobe návratu k prírodnému životu slovanských predkov, v rôznych subkultúrach a kontrakultúrach deštrukcie, ktoré tento mladý človek potreboval zavrhnúť, aby nezničil úplne sám seba (hippies a feťákov a alternatívno-liberálnej intelektuálnej mládeže všeobecne uvoľnených mravov)." Teda do slovenčiny preložené pochádza jadro Kotlebových priaznivcov spomedzi bitkárov z futbalových tribún, chuligánov, skinheadov, potomkov ľudákov a milovníkov konšpiračných teórií. Nie podľa mňa, ale podľa extrémistického ideológa zvnútra komunity.

Erich Vinclav na portáli Svornosti zverejnil analýzu tzv. kotlebizmu, pričom tento fenomén popisuje takto: "Na prvý pohľad pôsobí kotlebizmus ako niečo nové, dravé, snažiace sa o dobrú vec. Povzbudiť národnú hrdosť a vlastenectvo. Dosiahnuť zmenu v súčasnom neuveriteľne skorumpovanom systéme. Systéme, kde ľudia sú iba bábkami v rukách mocných, kde sa nehľadí na prospech väčšiny ale iba prospech niekoľkých vyvolených. Je ale naozaj kotlebizmus niečo nové?" V ďalších kapitolách potom ponúka vzácne podrobný pohľad insidera na skutočnú podstatu hnutia vedeného Mariánom Kotlebom a sám si na položenú otázku odpovedá už v kapitole Kult osobnosti: "Celý kotlebizmus stojí a padá na jednom človeku - Mariánovi Kotlebovi. Pokiaľ by sa rozhodol skončiť so svojím verejným aj neverejným vystupovaním a aktivitami, celé ĽSNS by sa zosypalo ako domček z karát. Momentálne neexistuje človek, ktorý by Mariána Kotlebu dokázal v štruktúrach ĽSNS plnohodnotne zastúpiť." To považuje za prejav povahy samotného Kotlebu, v kapitole Megalomanstvo, velikášstvo a túžba po moci uvádza Vinclav napríklad: "Bez jeho súhlasu a požehnania sa nepohne lístok či už v ĽSNS, tak ani v Slovenskej Pospolitosti. Je pevne presvedčený o tom, že všetko čo robí, robí správne. Je presvedčený, že on je tou správnou osobou, tou jedinou osobou, mesiášom, ktorý niečo dokáže a bez neho pôjde všetko do pekiel. Z tohto dôvodu tiež nepripúšťa veľkú konkurenciu v ĽSNS (a predtým ani v SP) - považuje to za zbytočné. Buď ste s ním s absolútnym podvolením sa jeho vôli, alebo proti nemu. Inej voľby niet. Akákoľvek samostatná aktivita sa netrpí. Kompromisy neexistujú."

Ok, to všetko môže byť vecou názoru závistlivca. Vinclav však ďalej píše: "Samostatnou kapitolou je komunikácia s ďalšími národnými združeniami, stranami a organizáciami. Nekomunikovanie so SNS by som ešte chápal. Niekoľko pokusov o vzájomnú spoluprácu medzi národnými organizáciami bolo. Vždy to ale skončilo porušením dohôd, silnými rečami ("my vás nepotrebujeme"), kopaním okolo seba a prekrúcaním ("to vy ste porušili na čom sme sa dohodli"). Vždy vďaka kotlebizmu, ktorý uznáva jediný správny pohľad na vec. A to dokonca aj so združeniami, ktoré boli SP a ĽSNS priaznivo naklonené. Preto aj ĽSNS už dnes nedokáže nájsť žiadneho partnera, ktorý by s ňou trvalo spolupracoval. Ak by chcel nejaký neprajník systémovo rozbíjať slovenský národ, lepšiu cestu, ako kotlebizmus by hľadal ťažko." Žeby mu tak veľmi závideli aj všetci ostatní? Alebo je niečo pravdy na podozreniach, že Kotleba je agentom tajných služieb, ktoré sa jeho prostredníctvom pokúšajú rozložiť extrémnu nacionálne orientovanú scénu? Náznakov, že tomu tak skutočne je je pritom po ich weboch množstvo. Ostatní mu už jednoducho absolútne nedôverujú.

Kotlebova strana pritom v ostatných rokoch skúšala opakovane nadviazať spoluprácu s viacerými organizáciami, ktoré sú známe svojim neskývaným obdivom k nacizmu hitlerovského typu, alebo k jeho modernejšej americkej verzii chrániacej výhradne deti bielej rasy. Spolupráca pritom zlyhala nie kvôli zásadným ideologickým rozporom, ale len kvôli obštrukciám samotného Kotlebu. Vinclav píše: "Vďaka tomu, že ĽSNS sa považuje za stranu, ktorá ide proti systému, preniká ňou pocit prenasledovania a sústavnej kontroly systémom. Toto sa šíri od vedenia a dokáže nakaziť aj posledného sympatizanta. Táto paranoja nadobúda hrozivé rozmery... . Samozrejme, ihneď nasleduje hon na čarodejnice so všetkými dôsledkami. Keď je niekto pred alebo počas akcie zadržaný, hneď je to prezentované ako útok systému na spravodlivých a zadržaní sú prezentovaní div nie ako mučedníci. A to bez ohľadu na to, čo bolo dôvodom zadržania."

Späť k Cagáňovi. Ak by ste mali potrebu zľahčovať jeho úlohu a prehľad skúste si prečítať, čo písal už v roku 2010: "Tradičné strany dodnes zneužívajúce nacionalistickú a vlasteneckú nôtu ako HZDS či SNS sa budú v roku 2014 nachádzať v likvidačnom stave a strana SMER-SD nebude schopná prebrať po nich všetky nacionalistické témy a učesať ich do svojej „sociálno-demokratickej" frizúry. A práve vtedy sa na slovenskej politickej scéne uvoľní reálny priestor pre nástup Ľudovej strany Naše Slovensko." Tri roky pred župnými voľbami sa Cagáň strafil do čierneho lepšie, než ktorýkoľvek prognostik. HZDS a SNS sú out, Smer skutočne nedokázal prevziať ich témy a tak tu máme ĽSNS. A ako bonus ešte o rok skôr. Kotlebovci podľa neho, ako "zlepenec niekoľkých sub- a kontrakultúr pochádzajú prevažne z rozvrátených a ekonomicky destabilizovaných robotníckych rodín, ktoré kedysi patrili do zabezpečenej strednej triedy so sociálnymi istotami, ale ktoré rozbila a zničila ponovembrová bezzásadová privatizácia, rozpredaj slovenského národného majetku iným národom, zahraničná mediálna demoralizácia a následná strata viery v dobro." Toľko k tomu, čo som v minulom článku zjednodušil na krčmového voliča.

Skúsme však odhadnúť budúcu kvalitu župana na základe posúdenia jeho predchádzajúcich riadiacich schopností: "Súčasťou kotlebizmu je totiž popri dravosti zastúpenej poväčšine vo forme pudovosti, aj nekoncepčnosť miesto plánovitosti, nepochopiteľná kombinácia paranoje s dôverčivosťou, či absencia permanentnej ostražitosti. Kotlebizmus ako skupinová stratégia je typický rozhodovaním sa vo víre situácií, kedy nejestvujú vopred premyslené dôsledky činov, ani premyslené náhradné riešenia." V oblasti personálnej politiky novozvoleného župana to bude tiež veľmi zaujímavé: "Pri opise kotlebizmu nemožno obísť ani chabé pokusy o vnútornú reflexiu, ktorá miesto, aby čistila kotlebizmus zvnútra, ho vnútorne rozbíja a destabilizuje, keď sa na jednej strane oslovujú osoby na volebnú kandidátku priamo na ulici a na strane druhej sa podozrievajú takí vlastní členovia zo záškodníckej činnosti, ktorých psycho-sociálny profil tomu vôbec nenasvedčuje a naopak, osoby s neštandardnými invariantami správania sú tolerované v štruktúrach a pripúšťané k citlivým „tepnám" kotlebizmu, ako je napríklad jeho mediálna propagácia prostredníctvom internetu." V súkromných rozhovoroch sa o tom hovorí úplne bez obalu: Kotleba má vraj obmedzené možnosti slobodného výberu spolupracovníkov a na kľúčové pozície smie umiestniť len ľudí, ktorí vyhovujú tým, ktorí ho v skutočnosti riadia.

Blíži sa finále, aj keď pomaly: "Kotlebizmus sa vďaka svojej neuváženosti stáva zabijakom potenciálu prvej ponovembrovej generácie slovenskej mládeže, ktorú frustruje skôr, než by tá mohla niečo na vlastnú päsť dosiahnuť na poli spoločenských zmien. Čo je však omnoho nebezpečnejšie a podstatnejšie je, že kotlebizmus ako agresívna, útočná a nekompromisná cesta „bitia na poplach", nie cesta hľadania nápravy v rozháranej a chorej spoločnosti sa bez vnútornej reflexie stal paradoxne vďaka rastúcemu negatívnemu statusu v médiách, médiami ovládateľný a do istej miery aj skutočne ovládaný." Cagáň vie, o čom píše a zaujímavým postrehom na tému úlohy médií v tejto kauze je nasledovný text: "To, čo predstavuje Marián Kotleba dnes, z neho v prvom rade vytvorili masové médiá spoločnosti konzumu, tie médiá, proti ktorých chlebodarcom pôvodne Kotleba vystupoval, a je preto nanajvýš zaujímavé, prečo tie isté médiá, v ktorých záujme by malo byť Mariána Kotlebu z tohto dôvodu zdiskreditovať všemožnými spôsobmi, nevenovali doteraz žiadnu pozornosť jeho osobnému životu a nekonfrontovali, napríklad, jeho hlásaný konzervativizmus s realitou, a miesto toho zostali iba pri negatívne ladených riportoch z kotlebistických akcií a zhromaždení?" Toto je ťažko odškriepiteľný fakt: videl už niekto z vás v médiách fotky jeho blízkych? Čítal hoci len zlomok jeho divokého životného príbehu, ktorý je všetkým iným, len nie príkladom vzorného ultrakonzervatívneho politika vyznávajúceho hodnoty rodiny? Nevidím za tým sprisahanie sionistického establishmentu pravicových židov, ako ho vidí Cagáň, skôr ide o vzájomne výhodný deal: Kotleba tak trochu narobí bordel a pripraví správne obrázky a médiá tak trochu informujú o tom, aký je nebezpečný. Na konci sú spokojní všetci a on vie, že nesmie zájsť priďaleko. Ani nezachádza.

Ženatý veliteľ Maďarskej gardy Róbert Kiss bol novinármi odfotený pri bozkávaní sa v lese s neznámou ženou. Médiá tú fotografiu zverejnili a v priebehu krátkeho času dosiahli jeho odstúpenie z postu veliteľa gardy, načas ju značne oslabili. Cagáň to opäť pripisuje židom a vyjadruje počudovanie nad tým, že podobne nekonajú aj naše médiá, hoci "pokiaľ by jestvoval reálny záujem masových médií potopiť Mariána Kotlebu a celý jeho kotlebizmus, už dávno by sa tak stalo, ako sa vraví, v priamom prenose a na reálnych základoch." No nič také sa však nedeje. Prečo, to je otázka, na ktorú nepoznám odpoveď.

Ak ešte bolo možné mať nejaké ilúzie, posledným citátom ich snáď aj stratí. Týka sa témy, ktorá je pre všetky tieto subjekty kľúčová, a sice realizovateľnosti svojich plánov. Cagáň o schopnosti Kotlebu dosiahnuť ich síce pochybuje, no nevdojak ich celkom otvorene priznáva: "Budú vôbec niekedy kotlebisti, ako čelní protagonisti kotlebizmu schopní „postaviť sa skutočne na odpor voči systému" slobodne a nezávisle od vôle establišmentu sionistických pravicových židov spolu s masami prostého slovenského ľudu a naplniť tak svoje protisystémové a kontrakultúrné zázemie i jeho pravým obsahom?" Čo je tým pravým obsahom, to sa na stránkach neonacistických skupín dočítate v rozsahu, z ktorého sa vám bude tajiť dych. A riešenie skutočných problémov občanov banskobystrického kraja sa tam naozaj nikde nespomína. Zato sa hojne píše o vešaní na kandelábre, konečnom riešení cigánskej a židovskej otázky, píše sa tam o nastolení vlády kopírujúcej predvojnové Taliansko, či Tretiu ríšu v začiatkoch. Na stole nie je náprava chýb demokracie. Tu ide o odstránenie demokracie, ako takej a jej nahradenie nejakou formou diktatúry a masívneho uplatňovania moci. Len toľko.

Slovenská ľudová strana, Slovenská pospolitosť (zákonom síce zrušená, na webe čulo fungujúca naďalej), Slovenské hnutie obrody, Slovenskí branci, Mišúnov Fight club, Nové slobodné Slovensko, to je len desatina skutočného počtu oficiálnych, alebo ilegálnych skupín, ktoré dohromady združujú niekoľko tisíc aktívnych členov. K tomu si treba prirátať salónnych obdivovateľov, ktorí sa zatiaľ aktívne neprejavujú a iba sledujú pohyb na scéne a k tomu ďalšie stovky tisíc potenciálnych voličov, ktorým zjavne stačí len správny moment vo voľbách, aby dokázali prekonať vnútorné tabu a vhodiť do urny hlas pre kandidáta, ktorý je hnedý tak, že by mu mohla závidieť väčšina rómov. Slovensko stojí pred situáciou, aká sa v jeho moderných dejinách ešte nevyskytla: hrozí mu masívna nákaza fašizmom, nacizmom a extrémizmom nacionálneho razenia v desiatkach percent populácie. Možno je šťastím v nešťastí, že prvou lastovičkou vylezenou z hniezda je človek, ktorému nedôveruje prakticky nikto z relevantných ideológov a vodcov tejto subkultúry a na ktorom väzí tieň podozrenia zo zrady. Odomkol však desiatky rokov zamknuté dvere. Za nimi čakajú ďalší, pri ktorých už toľko šťastia mať nemusíme. Sú skromní, ideologicki vyhranení, neskorumpovaní a svojim zvráteným spôsobom ideálni, pretože svojej ideológii skutočne veria. Až tí znamenajú skutočné nebezpečenstvo a dôsledky ich vstupu na scénu si dnes možno len ťažko domyslieť.

Nuž, taká je teda pravda o menšom zle, ktoré si vybrali obyvatelia banskobystrického kraja a chceli ním vytrestať tradičných politikov. Tí im však ostanú, iba si ku nim pribrali ďalšieho sociopata, ktorému záleží iba na sebe, nedokáže spolupracovať ani v komunite jemu podobných sociopatov a čoskoro si ho užijú v plnej sile, pričom o slobode jeho konania možno mať viac, ako veľkú pochybnosť. Gratulujem k voľbe. Skutočne geniálny ťah.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NKÚ sa na kauzu Evka nemusí pozrieť. Lajčáka podržali poslanci parlamentu

Za návrh, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel Najvyšší kontrolný úrad nehlasoval ani jeden poslanec Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.

SVET

Súdy extrémistom neškodia, bránia sa slobodou prejavu

Holandského politika za urážky Maročanov odsúdili bez trestu. Radikáli súdy často využívajú na svoju propagáciu.


Už ste čítali?