Základné pravidlá predpovedania budúcnosti vo volebnej kampani

Autor: Radovan Bránik | 10.4.2014 o 16:35 | Karma článku: 18,16 | Prečítané:  31007x

Aj predpovedanie budúcnosti má, rovnako, ako ostatné formy šarlatánstva, svoje nemenné pravidlá. Jedným z nich je metóda selektívneho vyhodnocovania dôkazov - ak sa šarlatán náhodou strafí do neskoršej reality, vydáva toto proroctvo za dôkaz vlastnej jasnozrivosti, zatiaľ čo každú chybnú predpoveď pripíše objektívne nepredpovedateľným okolnostiam a pracuje na tom, aby sa na ňu čím skôr zabudlo. Následkom aplikácie tohto modelu je ohromujúci paradox: v médiách sa so železnou pravidelnosťou pred voľbami objavujú ikony, ktoré sa mýlia až šokujúco často. Oveľa častejšie, než bežní politológiou nezasiahnutí amatéri v krčmách pri pive. V podstate sa z toho už stáva milá tradícia: ak chcete vedieť, ako naozaj dopadnú voľby, vypočujte si Eda Chmelára a potom si vyberte úplne opačnú možnosť.

Ostatné voľby prezidenta sú na ilustráciu tohto javu perfektným príkladom, keďže boli k dispozícii iba dve možnosti: buď mohol vyhrať jeden, alebo druhý. Šanca na omyl teda bola niekde okolo 50%. Analytici sa však rozhodli, že táto jednoduchá matematika neplatí.

Americká expertka na volebnú stratégiu Barbara Fiala napríklad v rozhovore pre Plus 7 dní uviedla, že Róbert Fico nemá na Slovensku súpera, ktorý by ho vedel ohroziť. Doslova uvádza, že Fico skrátka vie, kam ide, ako sa tam chce dostať, a má ešte aj prostriedky, aby sa mu to všetko podarilo." Na tému negatívnej kampane, ku ktorej sa slovenský premiér v posledných týždňoch pred voľbami uchýlil a ktorá mu prehrala voľby Fiala uvádza: To isté platí pri negatívnej kampani v politike. Všetci vám budú hovoriť, že nefunguje, že ľudia to nemajú radi, ale verte mi, zaberá to." Prezidentské voľby v roku 2014 však na Slovensku s brutálnou prevahou vyhral politik s úplne opačne ladenou kampaňou. Čo s tým? Vymeniť nehodný ľud, ktorý odmieta chápať svet podľa Barbary Fiala?

Odborník na politický marketing (takto ho titulujú Hospodárske noviny) Petros Michopulos v rozhovore však ide ešte hlbšie. Keď už bolo jasné, že súboj sa odohrá medzi Kiskom a Ficom odborník popísal Kiskovu stratégiu takto: Nezvláda to vôbec. Na tlačovkách stojí sám a ako obarený. Pri takomto mediálnom útoku to sám zvládnuť nemôže. Za ním by malo stáť desať známych osobností, ktoré by mu kryli chrbát. To je úplne jednoduchý trik, ktorý používajú všetci. Napríklad, keď reční americký prezident, stoja za ním študenti, futbalisti... Nie je tam osamotený, smutný, vyľakaný pán." Nuž, nakoniec sa ukázalo, že to bolo úplne inak a že práve táto stratégia vyhrala Kiskovi voľby. Voliči už majú agresívnych magorov plné zuby. Podľa šéfa jeho kampane Rada Baťa bola kampaň vedome nastavená nekonfrontačne: „Kiska... mal veľmi pozitívnu kampaň a nikdy sa voči súperom nevymedzoval ničím osobným, nekomentoval ostatných kandidátov." Hovoril tak tesne pred druhým kolom, keď ešte výsledok nebol známy a teda nešlo o spätné vylepšovanie reality. Kiskova kampaň skutočne vychádzala z poctivých prieskumov a reakcií fokusových skupín, ktoré si vyslovene neželali konfrontačného prezidenta a Kiska sa jej múdro a striktne držal. Michopulos však navrhoval úplne opačný recept, lebo vraj pozitívna kampaň nefunguje: To nikoho nezaujme. Fico je v politike 22 rokov a jeho strana má najvyššie preferencie. Už pred mesiacom mali začať tvrdšie bojovať a to, čo teraz robí Fico Kiskovi, mali robiť oni už pol roka dopredu." Na základe toho redpovedal: Jeho teraz budú voliť len ľudia, ktorí nenávidia Fica. Ten aj tak podľa mňa vyhrá." Realita priniesla frčku do nosa nielen Michopulosovi, ale aj ďalším mudrlantom. Michopulos dnes rozumne a vcelku pochopiteľne mlčí. Vie, že čas rýchlo prinesie úplne nové témy a na tento rozhovor sa rýchlo zabudne. Ak sa však v niektorom z budúcich naopak strafí, link naň nájdete ešte o desať rokov priamo na jeho stránke. Nie tak Eduard Chmelár.. Ten volí úplne opačnú stratégiu.

Chodiaca reklama na extrémne silný gél na vlasy sa pred oboma kolami stihla povyzvŕtať snáď v každom významnejšom elektronickom médiu. Edovi Chmelárovi nemožno uprieť schopnosť hovoriť veľa a dlho, pričom sa nevyhýba dramatickým tónom v hlase a teatrálnym gestám. To všetko ho kvalifikovalo na naslovovzatého politilogického odborníka, obsah jeho slov už nebol príliš podstatný. Eduard skutočne dokáže vyplniť vatu medzi dvoma reklamnými blokmi a teda nie je dôvod, aby sa ním televízie nepokúsili zalepiť dieru, ktorá na scéne serióznej politológie na Slovensku zíva už dlhé roky. Z množstva jasnozrivých predpovedí sa tak iba veľmi ťažko vyberajú tie najzaujímavejšie, no predsa sa pokúsim: Na prvý pohľad sa zdá, že od pelotónu popredných opozičných kandidátov sa oddelil Andrej Kiska s výraznejším náskokom. Tieto čísla však môžu mýliť. V prvom rade, neverím prieskumu agentúry Focus, že pán Kiska má najväčšie šance poraziť Roberta Fica v druhom kole. V skutočnosti má tieto šance najmenšie spolu s Pavlom Hrušovským (hovorím len o výraznejších kandidátoch). Kiskovo podozrenie, že Smer proti nemu začal diskreditačnú kampaň, je buď paranoidné alebo účelové, v každom prípade úsmevné. Vládna strana na to totiž nemá v súčasnosti nijaký logický dôvod." Ibaže ups, stal sa úplný opak toho, čo bolo podľa Chmelára logické. Tu už nepomôže len vymeniť národ, ale treba rovno aj vládu, lebo aj národ, aj vláda sa odmietli podriadiť nekompromisne Edovej logike. Ten pritom miluje naznačovať, že disponuje nadštandardnými informáciami: „Moje informácie z najbližšieho okolia Roberta Fica potvrdzujú, že premiér nielenže nemá záujem na tom, aby Kisku v tejto fáze vyradil z boja, ale naopak - je to súper, ktorého si želá zo všetkých najviac, lebo vďaka jeho politickému amaterizmu a pochybne nadobudnutému majetku by si ho doslova natrel na chlieb." Bolo pritom zábavné sledovať, ako Chmelárov spolukomentátor Leško doslova trpel a nadvihovalo ho zo stoličky.

Na rozdiel od Fiala a Michopulosa však Eduard nectí základné pravidlo správneho šarlatána: mlčať a čakať, kým sa na prúser zabudne. Zvádza tak ľúte súboje na facebooku a svojich oponentov neváha poriadne po slovensky napádať, urážať a všakovakým spôsobom dehonestovať a míňa na to nesmierne množstvo energie. Pritom by stačilo úplne jednoduché: „Prepáčte, ale úplne som to zbabral." Eduard ale takéto nepozná. Pre seba si to uzavrel jednoducho: „Keď jedna strana urobí chybu v taktike (v tomto prípade vyštartuje po Kiskovi predčasne a vypýta si ho ako súpera do druhého kola), tak môžete byť aj génius a nedokážete odhadnúť vývoj." Hm, takže najprv si podľa Chmelára Fico želal Kisku do druhého kola zo všetkých najviac, už o dva týždne to však bola neodhadnuteľná taktická chyba..?! Ako sa to píše? OMG? Alebo tak nejako? Pýtať sa však na tento zásadný rozpor medzi názorom Eduarda a postojom Chmelára sa nevypláca. Jednak sú vaše komentáre žlčovité a osobné, takže už mu je dávno jasné, že vám nejde o vecnú diskusiu, a keď takéto jednoduché nepochopíte, tak vám Eduard oznámi, že také niečo si môže myslieť iba psychopat. A je vymaľované. Eduard Chmelár, rektor Akadémie médií, vysokej školy mediálnej a marketingovej komunikácie v Bratislave, roku pána 2014.

Bude zaujímavé sledovať, ako sa médiá hneď v ďalších voľbách vyrovnajú s faktom, že názor náhodne vybraného krčmového povaľača má oveľa vyššiu výpovednú hodnotu, ako názory ľudí, ktorí sa nominovali za znalcov politických stratégií. Nabudúce navrhujem vyberať komentátorov losovaním. Je mrzuté, ak ani národ, ani vláda neovládajú elementárne pravidlá slušného správania a volia úplne inak, ako majú. Nie je to fér.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NKÚ sa na kauzu Evka nemusí pozrieť. Lajčáka podržali poslanci parlamentu

Za návrh, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel Najvyšší kontrolný úrad nehlasoval ani jeden poslanec Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.

SVET

Súdy extrémistom neškodia, bránia sa slobodou prejavu

Holandského politika za urážky Maročanov odsúdili bez trestu.


Už ste čítali?