Neznáma Ukrajina: s prstom na spúšti jadrovej bomby

Autor: Radovan Bránik | 21.7.2014 o 23:38 | Karma článku: 12,33 | Prečítané:  15104x

Vladimír Vladimirovič sa narodil vo východnej Ukrajine ruským rodičom. Celý dospelý život prežil na západ od rieky Dneper. Žije v Ľvove, v meste, ktorým sa prehnalo toľko vplyvov, že je dodnes v pravom slova zmysle kozmopolitné. Vyštudoval akadémiu raketového vojska, prisahal vernosť Sovietskemu zväzu a o pár rokov neskôr skladal prísahu vernosti znovu, tentoraz do rúk ukrajinského ministra obrany verného Rusku. Obsluhoval jadrový arzenál krajiny, ktorá sa ho neskôr vzdala výmenou za garanciu neporušiteľnosti hraníc. Tie boli nedávno porušené anexiou Krymu. Rus, ktorý je ukrajinským patriotom nazýva Ukrajinu veľmocou bez moci. Skvelý chlap. Priezvisko vzhľadom na niektoré okolnosti neuvádzam. 

Doteraz mi nie je jasné, kým vlastne si. Si Rus, alebo Ukrajinec?

Narodil som sa na Ukrajine v Charkove, moji dedovia a rodičia boli Rusi. Vyrastal som na východe, v dospelosti som žil na západnej Ukrajine.

Si teda Ukrajinec, alebo Rus?

(Smiech) Národnosťou som Rus. Cítim sa byť Ukrajincom.

Si západný, alebo východný Ukrajinec?

Za Dneprom je Rusko. Charkovčania napríklad svoj kraj volali Podrusko (Padrassija). Západ je úplne iný svet. Žil som v oboch a viem, že sú to dve rôzne krajiny. Mojim domovom je západ.

Ako sa stalo, že si prešiel Dneper a už tam ostal?

Vyštudoval som akadémiu, ktorá sa špecializovala na logistické a systémové zabezpečenie jadrového arzenálu. Pripravovala dôstojníkov raketového vojska na pôsobenie na základniach. V armáde sme ako špecialisti mali elitné postavenie a aj tomu zodpovedajúcu podporu a výhody. V tom čase to ešte bola sovietska armáda. Na území západnej Ukrajiny sa nachádzalo takmer zhruba 160 rakiet s hlavicami, ktoré tu ostali aj po rozdelení Sovietskeho zväzu.

Čo sa stalo s raketami po vzniku samostatnej Ukrajiny?

Všetko ostalo po starom, akurát som skladal prísahu novému ministrovi. Našou úlohou bolo dozerať na bezpečnostné systémy, zabezpečovať prevádzku sila a optimálne tepelné a vlhkostné podmienky pre rakety. Zároveň sme udržiavali v pohotovosti systémy schopné odpáliť raketu na príkaz velenia. Pri každej základni bolo malé mestečko schopné vydržať dlhý čas bez zásobovania zvonku, ako dôstojníci sme riadili aj fungovanie tohto mestečka. Tak to bolo až do odzbrojenia.

Ako prebiehalo?

Dali sme ich všetky Rusku. Po rozpade Sovietskeho zväzu nemala jadrové zbrane len Ukrajina, rovnako ich mali Bielorusi a Kazachstan. Ukrajina sa ich však vzdala výmenou za garanciu hraníc. Výsledok vidíš teraz.

Takže Ukrajina odzbrojením stratila, alebo získala?

O tomto by sa dali viesť dlhé debaty. Ak by sme mali nad raketami skutočnú kontrolu, tak by sme odzbrojením stratili. Takto sme skôr získali, pretože sme síce museli zabezpečovať prevádzku a údržbu, odpáliť rakety však mohli iba z Moskvy. Systémy boli zastarané už v čase, keď sme ich preberali, pribúdali problémy s údržbou a zvyšovala sa poruchovosť obslužných systémov. My sme robili všetko preto, aby sa nestalo nič zlé. Rakety však na diaľku riadili len Rusi.

Aj napriek rozdeleniu? Počul som teóriu, že ak by sa Ukrajina nevzdala rakiet, netrúfol by si Putin na Krym.

To je úplná hlúposť. Naše velenie mohlo maximálne tak stlačiť ten povestný gombík, no v skutočnosti by sa nestalo vôbec nič, ak by ho niekto nestlačil aj v Moskve. Rusko sa nikdy nevzdalo absolútnej kontroly nad jadrovým arzenálom. Nemohli sme ich odpáliť, aj keby sme chceli. Nikdy sme nechceli.

Putin by sa teda nemal čoho báť?

Putin dobre vedel, čo robí. Pre Rusko bolo pohodlnejšie mať rakety u nás. Ak by došlo ku konfliktu, odpálil by raketu z územia Ukrajiny a tá by aj schytala odvetný úder. Všetky nosiče boli medzikontinentálne a namierené na západné mestá a ciele v USA. Rusko sa nimi trafiť jednoducho nedalo. Situácia by bola iná, ak by sme disponovali malými taktickými bombami, ktoré sa dali odpáliť aj z mobilných stanovísk. Prípadne kompaktné bomby s relatívne nízkou účinnosťou, ktoré možno dopraviť na miesto určenia konvenčnými dopravnými prostriedkami. Nemali sme však nikdy ani jedinú takúto bombu. Obidve naše divízie boli zamerané iba na USA a na útok po nízkej orbite. Nikdy nás ani len nenapadlo, že raz bude našim problémom Rusko.

Teda argument o zastrašovacej sile ukrajinského jadrového arzenálu padá.

Úplne. Boli sme jadrovou veľmocou bez moci. Jediný, kto z odzbrojenia relatívne profitoval boli USA a západ, hoci aj zníženie toho rizika bolo nevýznamné. Aj po odzbrojení disponovali Rusi arzenálom, ktorý by dokážal zničiť Ameriku niekoľkokrát a ešte by im aj nejaké rakety ostali na hranie.

Nebola neskôr možnosť zaobstarať si kompaktné, alebo taktické bomby?

Verili sme, že zmluva platí a my sme ju dodržali. Neozbrojovanie bolo súčasťou tejto zmluvy. Technologicky by to Ukrajina dokázala. Nezvládla by to z úplne iných dôvodov.

Akých?

Rusko vždy robilo v bývalých členoch ZSSR politiku, ktorá smerovala k zníženiu rizík. Súčasťou tejto stratégie boli tiež rozkladné operácie, budovanie rozsiahlej siete spolupracovníkov ich tajnej služby v krajinách, ktoré boli ich bývalými časťami. Hoci to navonok vyzeralo ako získanie samostatnosti, v skutočnosti hlavne v oblasti bezpečnosti žiadna z bývalých sovietskych republík samostatnosť nezískala. Vplyv Ruska na ich bezpečnostné zložky je dodnes enormný. Vedenie armády vždy bolo v rukách rodených Rusov, alebo ľudí úplne loajálnych z rôznych dôvodov. Ukrajinská armáda dodnes nie je slobodnou armádou samostatnej krajiny. Navonok to vyzerá, že dosahuje nejaké úspechy, tie sú však vykúpené drastickými opatreniami voči spolupracovníkom tajných služieb Ruska vovnútri našich zložiek. Za normálnych okolností by si s problémami na východe každá armáda rýchlo poradila. Jej výkon a efektivita je často žalostná práve preto, že jej chýba loajálny dôstojnícky zbor.

Problém.

Vždy to tak bolo a vplyv Ruska na kultúru a spoločnosť nikdy nezmizol. Pre našich vojakov je jednoducho psychologický problém vystreliť na Rusa, pretože ho historicky nevnímali ako nepriateľa. Preto robia chyby, preto sa dopúšťajú nesprávnych rozhodnutí, váhajú, keď treba konať. A preto umierajú.

Si Rus.

Som. Ale som Ukrajinec a nemôžem nevidieť, že vplyv Ruska na moju krajinu je ničivý. Ja som tu doma, tu som vyrastal, narodil sa tu a pre mňa je tiež veľmi ťažké pripustiť, že to peklo na východe majú na svedomí moji bratia. Lebo sú to moji bratia. Mám v Rusku rodinu, príbuzných, spája ma s ním obrovské množstvo väzieb. Ale už viem, že keď ma povolajú, pôjdem a budem bojovať. Hoci sú to Rusi, ohrozujú moje deti a moju rodinu. Ale je to príšerne ťažké vôbec si to predstaviť. Je pravda, že Rusi si s tým často hlavu vôbec nelámu. Keď ma povolajú, budem na strane Ukrajiny. Jednoznačne.

Súvisí to nejako aj s vnútorným rozdelením na východ a západ?

Na západe žijú Ukrajinci a vôbec o svoje identite nepochybujú. Charkov, Poltava a Dnepropetrovsk sú však naozaj ruské, tí ľudia to tak cítia a veria tomu, Inklinujú k Rusku, k nemu vzťahujú svoje očakávania a nádeje. Luhansk a Doneck sú zasa vnútorne na polceste, tie oblasti sú plné neistoty a rozporov. V ZSSR to riešiť nemuseli, osamostatnenie Ukrajiny ich postavilo do často neriešiteľnej situácie. Dedičstvo komunizmu. Partizánska vojna, ktorej sme svedkami je toho súčasťou.

Čo vlastne chce Putin?

(smiech) To tak vedieť.. Putin sa chce hlavne pomstiť. Nikdy sa nezmieril s rozdelením ZSSR a hoci si uvedomuje, že už sa pôvodná ríša nikdy nedá dohromady, chce si zachovať aspoň moc a vplyv. Kým nedošlo k zatiaľ poslednej revolúcii, malo Rusko celých 20 rokov zásadný vplyv na našu vnútornú politiku, na naše bezpečnostné zložky, v podstate si tu robili, čo chceli a cítili sa tu ako doma. Často počujem výčitku, že naši politici sú skorumpovaní a samozrejme aj sú, ale kto ich to naučil? Kto ich začal uplácať ako prvý? Kto si kupoval všetkých politikov bez rozdielu a fakticky ovládal rozhodnutia vlády a často aj parlamentu? Bez ohľadu na to, aká vláda je na Ukrajine práve pri moci ju skôr či neskôr uplatí Putin. Na našej politickej scéne sa nestane nič, čo by by bolo proti jeho vôli. Ak dôjde k zmenám, tak iba pri výbuchoch zlosti obyčajných ľudí, ktorých si nemá ako kúpiť. Urobil to vždy s každou vládou a urobí to aj s tou, ktorá nám vládne teraz. Je to len otázka času.

Neveselé vyhliadky.

Prvýkrát sme sa na krátky čas oslobodili, keď vyhral voľby Juščenko. Ukrajina sa vymkla spod kontroly, no jeho chlapci to zasa rýchlo zariadili. Juščenko vraj teraz niekde radšej chová včely.

Rusko argumentuje, že sa obáva vplyvu západu na Ukrajinu a že mu ide iba o rovnováhu.

Ešte raz, Ukrajina sa v skutočnosti od Ruska odtrhla len formálne. Dodnes sme závislou kolóniou a nemáme dosah na rozhodovanie o vlastnej krajine. Rusko sa nebojí o rovnováhu. Bojí sa straty absolútnej moci. Taký vplyv, aký ma u nás Kremeľ USA nikdy nedosiahnu, aj keby Putina zajtra zrazilo auto. Obrovskú časť obyvateľstva jednoducho tvoria ľudia loajálni inému režimu. Je ich toľko, že sa nemáme ako oslobodiť. Vždy znova nás strhnú späť.

Čo s tým?

Keď sa rozpadal Sovietsky zväz, vznikol tu silný odpor proti ruskej prítomnosti na Kryme. Umlčali ho rýchlo a brutálne. Ak by sme nedovolili Rusku udržať svoje bázy, dnes by situácia vyzerala úplne inak. Ibaže ľudia, ktorí boli proti pokračujúcej prítomnosti Ruska na Kryme náhle zmĺkli, zmizli, alebo zmenili názor o 180 stupňov. Ukrajina v Sevastopole dokonca platila väčšinu nákladov na prevádzku mesta, ktoré bolo fakticky Ruské. Kŕmila ich vlastnou rukou celé desaťročia a oni tú ruku teraz pohrýzli. Rusi si vždy vezmú, čo chcú a nemajú žiadne zábrany. Ukrajinci sú pre nich podradný národ. Viem to veľmi dobre, ja som sa ukrajinský jazyk tiež učil až v dospelosti. Kým som žil na východe, nič dobrého som si o nich nemyslel a ukrajinčinu som považoval za jazyk primitívov a sedliakov. Zmenila to až moja žena (smiech). Moji rodičia sa dlho nevedeli zmieriť s tým, že som si vzal Ukrajinku, bolo to pre nich sklamanie, z ktorého sa doteraz celkom nespamätali. Trochu si ich získala, keď zistili, že vie aj po rusky. Rusi sú jednoducho.. Rusi. Ťažko to vysvetliť.

Si teda pesimista?

Nie, hoci to tak vyzerá. Mám priateľa z detstva, je to Rus a žije na východe. Vyrastali sme spolu a teraz si voláme a píšeme a on sa mi pokúša vysvetliť politiku Putina, ktorý vraj prišiel na Krym zaviesť poriadok. A ja mu vravím: „pozri, Míša, ja teraz prídem k tebe domov, nasťahujem sa a poviem, že odteraz bude doma väčší poriadok, susedia sa nebudú sťažovať na hluk. Choď preč zo svojho bytu, lebo ja sa viem oň starať lepšie. A postarám sa aj o tvoju ženu, prinesiem jej viac peňazí a vôbec, ty už tu nemáš čo hľadať.“ Míša tam pracuje na prokuratúre. Pýtal som sa ho teda, ako vidí z právneho hľadiska anexiu Krymu. Povedal, že keď to mohla urobiť Amerika v Kosove, prečo by to nemohol urobiť Putin na Kryme? A ja mu vravím, že Kosovo ostalo tam, kde je, vovnútri srbských hraníc, ale Krym Rusi „odjebali.“ Nedá sa to povedať slušnejšie. Lebo ak teraz príde Ukrajina do Buriatska a urobí tam referendum, alebo keď príde do Čecenska a rozhodne sa ho na základe referenda odtrhnúť od Ruska, bude si ešte stále Putin myslieť to isté? Ostane pokojný a nezasiahne? Míša už týždne neodpovedal. Rusi razia tézu, že majú právo na nejakú sféru vplyvu. Majú. A končí na ich hraniciach. Ako budeme žiť my, do toho ich absolútne nič nie je.

Pravda ale je, že to, čo sa stalo na Majdane urobili Ukrajinci Ukrajincom.

Je taký príbeh. Bobor hrýzol stromy, staval stále vyššiu hrádzu a zadržiaval vodu. Keď ale hrádza praskla, nemal s tým nič spoločné. Putin roky destabilizuje našu politickú scénu a demoralizuje armádu a políciu. Som Rus, pol života som prežil v tých argumentoch a dobre ich poznám. Dokonca som dlho veril, že je to tak dobre. Ale žijem už toľko rokov na západe, že nemôže nevidieť ten rozdiel. V Rusku je spoločnosť zošnurovaná a nesmie si poriadne otvoriť ústa. Ukrajina, zvlášť tá západná je slobodnou krajinou, kde sa nemusíš báť žiadnych represií, dobre sa tu žije a dýcha a je tu sloboda. Znovu, poznám obe strany tej mince. Nikdy by som už našu slobodu nevymenil za bezpečie, ktoré ponúka Putin. Ani za cenu života. Moje deti budú žiť v slobodnej krajine a urobím pre to hocičo. A áno, je tu aj neporiadok, ale kde by si chcel žiť ty?

Ak by som si musel vyberať, tak jednoznačne západ. Ľvov je nádherné mesto. Atmosféra je tu naozaj iná, ako na východe.

Vidíš. Nemyslel som si, že to niekedy zažijem, ale už viem, že sú veci, pre ktoré je správne hoci aj umrieť.

Späť k Majdanu. U nás je väčšina ľudí na strane Ukrajiny, ale cítiť, že väčšina informácií zvonka je ovplyvnená ruskou propagandou. Ty si sa aktívne zúčastnil príprav a podpory týchto aktivít. Platila ťa CIA?

(smiech) Áno, CIA ma platí a dokonca u nás v kuchyni nás pripravovali, učili a trénovali, lebo my sami by sme bez nich určite nevedeli, kde to žijeme. Toto počúvam stále a čítam na ruských weboch a je to na smiech. Ja viem, ako to bolo. Ja viem, že sme v noci niesli peniaze na podporu Majdanu a tie peniaze boli z našej vlastnej peňaženky, zarobil som ich vlastnou prácou. Ľudia, čo odchádzali na Majdan a museli sa vyhýbať kontrolám tam išli za svoje. Stretávali sme sa, rozprávali, plakali a hnevali sa iba medzi svojimi, obyčajnými ľuďmi, susedmi v dome, ktorých poznám 20 rokov. Nikto nás nerozoštvával a neinštruoval. Žili sme, do pekla, pod vládou Janukovyča. To by nasralo aj mŕtveho, nepotrebovali sme CIA. Vylučujem, že v našom okolí ktokoľvek robil niečo, ako umelú propagandu.

Si vojak. Čo Ukrajina a NATO?

Ak bolo toto celé vôbec na niečo dobré, tak práve na to, že aj ľudia, ktorí boli proti NATO dnes stoja jednoznačne na strane nášho vstupu, alebo aspoň úzkej spolupráce. Za Dneprom je to inak, ale ľudia tu stále viac hovoria, že chcú patriť k západu a NATO. Prečo stál milión ľudí na Chreščatiku? Báťuška Putin to zariadil, hoci to asi plánoval trochu inak.

A Únia?

Prečo sa vlastne odohral celý Majdan? Aj my chceme ísť tam, kde sa žije lepšie, naši ľudia chodia pracovať k vám, aj do Ruska. Prečo sa všetci hrnú iba do Únie? Majdan bol v skratke bojom o to, na ktorú stranu pôjdeme. Vďakabohu, vyhrali tí, ktorí chcú do Európy. Viem, že to tam nie je všetko zadarmo a ružové, ale ver mi, že budeme strašne radi riešiť vaše problémy. Nechcem riešiť tie ruské. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zrušenie amnestií podporila väčšina, Mečiara podržia Smer a SNS

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Prečo politici kričia: Ste nepriateľ národa

Reuters, Guardian, Politico a Economist nechceli poškodiť Slovensko.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.


Už ste čítali?