Na strane vrahov v Gaze a proti nim

Autor: Radovan Bránik | 24.7.2014 o 12:21 | Karma článku: 14,47 | Prečítané:  3826x

Operácia izraelskej armády proti cieľom v Gaze je príšernou ukážkou nezvládnutého spolužitia. Píšem to preto, lebo na rozdiel od všeobecne vžitej predstavy nie sú zástancovia Izraela bezcitnými zvieratami, ktorých sa nedotýka smrť neviných, alebo z nej dokonca majú zvrátené potešenie. Cítime rovnaký smútok, rovnako nás desí, že niekde nepríliš ďaleko sa strieľa a vybuchujú bomby a telá ľudí, ktorí sa ešte včera smiali výbuchy rozsekali na kusy. Dívajúc sa na situáciu v Gaze to musím povedať: som Izraelčan. Som Palestínec. Som človek, ktorý je zúfalý z toho, kam viedli zlé úmysly a nízke pudy vypočítavých zlodejov, ktorí si pre seba ukradli celý národ. Som zúfalý z toho, ako aj napriek tomu šialenému utrpeniu ľuďom nedopaľuje, kde je zdroj utrpenia a kto ho v skutočnosti živí. A prvýkrát v živote mám chuť vôbec nepovoliť diskusiu.

Samotný pojem „Palestínec“ je politickou skratkou pre viaceré nehomogénne skupiny obyvateľstva arabského pôvodu, ktoré sa navzájom líšili viac, ako dosť. Spojila ich až existencia štátu Izrael, s ktorou sa nedokázali zmieriť. Pojem „palestínsky národ“ je viac sociologickým javom a politickou konštrukciou, ako historickým faktom. Zatiaľ, čo židia, germáni, francúzi, či angličania sú produktom prirodzenej, stovky rokov trvajúcej „evolúcie,“ palestínsky národ vznikol v politickej odpovedi na existenciu iného národa, v snahe vytvoriť rovnocenného partnera, či nepriateľa, pre národ židovský. Stal sa nástrojom politického boja a snahou o vyváženie nerovnovážneho stavu, stal sa argumentom pre pochopiteľné a úplne legitímne túžby miestnych Arabov mať tiež svoj národný štát tam, kde po stáročia žiaden iný nebol. V okamihu, keď vznikol Izrael, ako domov pre židovský národ, legitímna túžba arabských obyvateľov týchto území po vlastnom štáte, ktorý by reprezentoval ich túžby a presvedčenia vyústila do vzniku politického národa Palestíncov.

Tento vývoj mal niekoľko pozitív a mal aj nepopierateľne silný emancipačný efekt. Zhodou viacerých nešťastných okolností a tiež samotným faktom, že ide o viac o výraz vzdoru, ako o výsledok nejakej pokojnej evolúcie však možno povedať, že navonok nepochopiteľný konflikt je v skutočnosti umiestnený priamo v genetickej výbave politického národa Palestíncov. Upozorňujem, že nepíšem o reálnej genetickej výbave jednotlivých Palestíncov, ale o genetickom kóde konceptu národa, ktorý v skutočnosti nikdy neexistoval. To, že neexistoval nijako neznižuje osobnú hodnotu jednotlivcov, ktorí sa cítia byť príslušníkmi palestínskeho národa a nerobí ich to horšími, alebo menejcennými ľuďmi. Tak, ako nás nerobí horšími, či lepšími to, že sme Slováci. Popravde, nemá to s našimi osobnostnými kvalitami nič spoločné.

Skôr, ako sa začnete búriť a presviedčať ma o opaku, alebo ma viniť z islamofóbie, či nepriateľstva k Palestíncom, ako sa to už mnohokrát stalo predošlem: viem, že medzi obyčajnými Palestíncami je obrovské množstvo normálnych, cítiacich bytostí, že nemožno hádzať všetkých do jedného vreca, že za iných okolností, na inom mieste a v inom čase by im nebolo čo vytknúť, že deti sú jednoducho deti a nemôžu za to, komu a kde sa narodili, som na strane Palestíncov viac, než by kto vôbec veril a čakal a určite ku nim necítim nenávisť, naopak, tečú mi slzy, keď vidím, čo sa im deje a že ich domy padajú a horia a cítim hlboký súcit s trpiacimi, ktorým sa peklo, v ktorom žili každodenne už desiatky rokov ešte viac zhoršilo v posledných týždňoch. Akékoľvek budúce zmierenie nevymaže šialenstvo akýchkoľvek obetí a v prípade civilných to platí dvojnásobne.

A zároveň cítim k Palestíncom hlbokú a nezmieriteľnú nenávisť. Nie ku všetkým, tak, ako súcit tiež necítim ku všetkým z nich. Cítim nenávisť k tým, ktorí v krátkej histórii palestínskeho národa dokázali do duší svojich ľudí zasievať a zasiať semienka nenávisti a potom ich zalievali krvou nevinných obetí konfliktu, ktorý vedome a z nízkych pohnútok živia. Nenávidím ich o to viac, že dokázali viac, než si možno sami vedeli predstaviť. Dokázali presadiť do života stockholmský syndróm mamutích rozmerov, keď ľudia, ktorých bezostyšne zneužívajú, ako živé štíty necítia nenávisť ku svojim skutočným trýzniteľom, ale k tým, na ktorých títo trýznitelia ukázali prstom. Každý ďalší Nidal Saleh je nožom v chrbte vlastného národa, je spúšťačom a živiteľom nenávisti, nad ktoru už sám dávno stratil akúkoľvek kontrolu. Každý ďalší predstaviteľ samosprávy, každý ďalší člen organizácií, ktoré majú prsty v nepredstaviteľnom rozkrádaní zdrojov od Európskej únie, USA a mnohých iných krajín, každý ďalší šialenec, ktorý vykope spod zeme vodovodnú trubku a naplní ju umelý hnojivom je skutočným Kainom svojich bratov, ktorých zabíja aj tým, že ich udržiava v nevzdelanej nevedomosti a znemožňuje im prístup k vzdelaniu.

Keď svet pošle samospráve dostatok prostriedkov, dočasne sa zníži nepriateľstvo a napätie medzi Izraelom a Palestíncami. Keď následkom pokojného vývoja začnú tieto zdroje vysychať a svet začne samosprávu tlačiť do hľadania riešení, ktoré by umožnili postupné osamostatnenie a znormalizovanie situácie, začnú predstavitelia samosprávy živiť a podporovať nepriateľské akcie voči Izraelu. Keď tieto útoky prerastú únosnú mieru, Izrael zaútočí a začne brániť svoje záujmy. Samospráva postaví proti tomuto útoku živé štíty z civilných obyvateľov a teda dôjde k zabitiu množstva ľudí, ktorí objektívne nenesú vinu na eskalácii konfliktu. Hneď nato sa zdvihne vlna solidarity s trpiacimi, voliči začnú tlačiť na politikov a tí sa z viny vykúpia ďalšou finančnou injekciou – a začarovaný kruh krádeží a násilia pokračuje ďalej bez šance na zmenu.

Veľmi zjednodušene možno povedať, že zodpovednosť za situáciu v Gaze nesie každý obyvateľ Nórska, ktorý sa výčitiek svedomia zbaví tým, že donúti svoju vládu podporiť Palestíncov a odsúdiť Izrael.

Skutočne som to napísal? Skutočne som napísal, že je zlé podporovať Palestíncov a že je dobré podporovať zabíjanie nevinných detí? Aj keď to tak pre mnohých nečitateľov vyzerá, nenapísal. Netreba si myslieť, že viete, čo som tým chcel povedať. Treba čítať a rozumieť, čo som povedal naozaj. Problém nie je v podpore obyčajných Palestíncov. Tých podporovať treba a súcitiť s nimi a nezabudnúť na ich utrpenie. Problém je však v tom, že často veríme, že posielať peniaze palestínskej samospráve je prejavom podpory trpiacich Palestíncov. Ibaže nie je. Naopak. Posielať peniaze palestínskej samospráve je spoľahlivý spôsob, ako udržať obyčajných obyvateľov Gazy v otroctve a pod nadvládou totalitného režimu, aký by človek tak blízko Európy už ani nepredpokladal. Posielanie peňazí nie je pomoc, ale ubližovanie. Hoci vás lídri Hamasu budú presviedčať o opaku. Prevažná väčšina zdrojov je hneď po obdržaní rozkradnutá a aj s tým zvyškom, ktorý pro forma ostane sa zaobchádza s nebývalou rozhadzovačnosťou.

Vo verejnom priestore sa často objavuje argument, že reakcia Izraela je neadekvátna akcii, ktoru je ostreľovanie jeho územia nepresnými a málo účinnými raketami. A že teda Izraelci robia plus – mínus z komára slona. Tento argument vyzerá nesmierne silný a pravdivý a pre svoju jednoduchosť sa objavuje stále častejšie: je ale lživý z podstaty. Nízky počet obetí nie je zásluhou nejakých humanitárnych sklonov tých, čo tie rakety vypúšťajú. Obetí je málo preto, lebo Izrael s obrovskými nákladmi vyvinul a prevádzkuje bezpečnostný štít, ktorý väčšinu rakiet zlikviduje ešte v bezpečnej vzidialenosti od obývaných území. Obetí je málo preto, lebo sú rakety nepresné a majú nepresné, či skôr žiadne navádzanie.

Odkedy nešikovnosť vraha mení niečo na zvrátenej podstate jeho odporného konania? Odkedy schopnosť obete účinne sa brániť je poľahčujúcou okolnosťou pre útočníka? Tváriť sa, že strieľať nepresné rakety na územie, ktoré sa dokáže účinne brániť je vlastne menej zlé je odporná a podlá lož. Menší počet obetí a nepresnosť rakiet nie je zásluhou vrahov, je iba prejavom ich hlúposti a nešikovnosti.

Druhý silný argument, ktorý na prvý pohľad poskytuje logické vysvetlenie a na ten istý pohľad robí Izrael jednoznačne vinným za mŕtvych civilov je, že iný typ operácie by priniesol menší počet civilných obetí, alebo by ich dokázal úplne eliminovať. A že ak by Izraelci namiesto ostreľovania cieľov v Gaze nasadili pozemné útočné tímy schopné zabiť len skutočný cieľ priamym nasadením v tyle protivníka, neumieralo by v uliciach toľko detí, alebo by dokonca neumreli žiadne. Áno, toto je bez akýchkoľvek pochybností pravdivý argument.

Ibaže vynecháva niečo veľmi podstatné: nehovorí totiž tú menej príjemnú časť pravdy, a síce, že by geometrickým radom stúpol počet mŕtvych izraelských vojakov. Bez ohľadu na to, či sympatizujete s Izraelom, alebo Palestíncami, skúste si predstaviť, ako by asi dopadlo, keby sa v uliciach Gazy s osídlením hustejšim, ako 5000 ľudí na štvorcový kilometer objavilo útočne izraelské komando. Skúste si predstaviť, čo by nastalo, keby si trúfli zaútočiť na ciele v meste, kde z každého okna môže mieriť samopal, alebo vypadnúť ručný granát.

Životnosť takéhoto tímu by sa rátala na desiatky sekúnd od okamihu vstupu do Gazy. Viete to vy, viem to ja. Iba to z nejakého hlúpeho dôvodu nehovoríte nahlas. Pokazilo by to na fejsbúku váš perfektne vypointovaný status, a to vy nemôžete pripustiť. Radšej nech umierajú izraelskí vojaci, než by vás mohol niekto podozrievať z podpory zabíjania nevinných detí. Takéto je to jednoduché. Iba to neviete, ale v Gaze nezabíjajú iba bomby a samopaly. V Gaze máte prst na odistenej spúšti aj vy osobne, hoci ste ticíce kilometrov ďaleko a iba sa bojíte o svoju povesť. Implicitne očakávate, že sa nechajú zabíjať izraelskí vojaci po tisícoch, len aby ste nemuseli žiť s pocitom, že niekde umierajú deti a vy ste okrem žvatlania na sociálnych sieťach nič neurobili.

Ale aj tí vojaci sa niekomu narodili. Aj tí vojaci sú niečími ďeťmi. Aj za nimi by niekto plakal a trápil sa. A hoci vám to pripadá nepravdepodobné, lebo v Counter Strike vas stokrát umrieť nebolelo, tak oni nešli do armády preto, aby umierali. Hľadali iba iný spôsob prežitia a chceli pred smrťou ochrániť svoje deti. Áno, smrť tisícov vojakov je pre vás prijateľnou kolaterálnou škodou, aby ste si mohli zachovať čistý morálny profil. Smrť jedných detí pre vás neznamená problém, smrť iných zas áno. Nemravná podstata tohto spôsobu uvažovania vám pritom vedome nie je vôbec dostupná. Ak by bola, museli by ste sa niekoľkokrát denne pozvracať.

Za všetky iba jeden obraz: vrahovia troch izraelských detí sú známi, no na slobode a niekde v tichu a s podporu Hamasu čakajú, kým to prehrmí. Židovskí vrahovia palestínskeho chlapca sedia vo väzení a čelia stíhaniu za vraždu. Treba čosi viac na opísanie rozdielov?

Je to zvláštne. Čudujeme sa nenávisti medzi Palestíncami a Izraelcami, ktorá je pritom definovaná stovkami rokov spoločnej histórie židov a ľudí, ktorí v druhej polovici dvadsiateho storočia našli spoločného menovateľa pre svoj odpor k existencii štátu Izrael a nazvali sa Palestíncami. Nedokážeme pochopiť nenávisť, ktorí si za niekoľko desaťročí príšerne naubližovali, no pritom si sami doprajeme luxus smieť nenávidieť tých, ktorých sme ani nikdy nestretli a previnili sa iba tým, že si o svete myslia niečo iné, ako my. Ak by dostali tú možnosť, pozabíjali by sa navzájom aj mnohí diskutéri pod článkami o židoch a rómskej problematike. Ak chcete vedieť, kde sú zdroje nezmieriteľnej nenávisti, skúste sa niekedy pozrieť na diskusie okom nezaujatého pozorovateľa. Nenávisť nepotrebuje vonkajšie zdroje. Jej prvým zdrojom sme vždy my sami. A ak vám to niekto povie bez obalu, tak ho buď znenávidíte, alebo jeho spôsob vyjadrovania označíte za hatespeech. Je to jednoduchšie, ako si pripustiť, že váš svet nie je taký úžasný, než ste si potrebovali myslieť.

Som Palestínčan. A mám neskutočnú chuť postaviť sa na odpor samosprávnej mafii, ktorá si z mojich ľudí urobila živé štíty a prostriedok na vytváranie bezprácnych ziskov. To musí skončiť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NKÚ sa na kauzu Evka nemusí pozrieť. Lajčáka podržali poslanci parlamentu

Za návrh, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel Najvyšší kontrolný úrad nehlasoval ani jeden poslanec Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.

SVET

Súdy extrémistom neškodia, bránia sa slobodou prejavu

Holandského politika za urážky Maročanov odsúdili bez trestu. Radikáli súdy často využívajú na svoju propagáciu.


Už ste čítali?