Odchádzam z blogov SME na protest proti nehoráznej cenzúre

Autor: Radovan Bránik | 3.9.2014 o 11:57 | (upravené 3.9.2014 o 22:39) Karma článku: 12,55 | Prečítané:  29819x

Takto, alebo podobne začínajú blogy a diskusné príspevky ľudí, ktorí veria, že rušenie a moderovanie diskusií, či strata výsady titulky je neprekonateľnou krivdou a dôkazom pôsobenia temných síl. Diskutéri prvýkrát pocítili príšernú krivdu zavedením Piana, mnohých však dorazila práve nemožnosť môcť sa vyjadriť pod článkami o Rómoch a homosexuáloch. Ako je to teda naozaj? Je mazanie diskusných príspevkov, rušenie diskusií a snaha eliminovať prejavy nenávistného hatespeechu pokusom o zavedenie cenzúry, alebo nie je? Samozrejme nie. Prečo?

Po rokoch strávených na blogoch si dovolím považovať sa za znalca diskusií. Na rozdiel od väčšiny blogerov a autorov sa im nevyhýbam: kto sa v nich so mnou stretol bude iste súhlasiť. V predchádzajúcom článku som sa dotkol témy volania po cenzúre a dostal množstvo otázok, prečo rovnako vehementne nebojujem proti cenzúre na sme.sk. Nuž, nebojujem proti nej preto, lebo neexistuje. Incident s Kuffom na .týždni a s ním spojené verejné prejavy volania po cenzúre sa tej témy dotkli. Rušenie, obmedzovanie a mazanie príspevkov v anonymných diskusiách na sme.sk je však od cenzúry na míle ďaleko. Ak vôbec má niekto v tých diskusiách cenzorské sklony, tak sú to práve samotní anonymí diskutéri. Volajúc po slobode v prístupe k informáciám nám sami upierajú informáciu z najzákladnejších – vlastnú identitu.

V .týždni sa niekto rozhodol zneprístupniť obsah videa s prejavmi názoru farára Kuffu. Hoci sa to už začína podobať cenzúre, ešte stále to ňou nie je. Zneprístupnenie prejavov názoru konkrétnej osoby s právnou zodpovednosťou a reálnym príbehom na vlastnom webe je iba veľmi blízko tomu, čo nazývame cenzúrou, no ešte stále to možno chápať len ako snahu o ochranu súkromnej investície vydavateľa. Farár Kuffa smie naďalej hlásať svoje názory a neexistuje nik, kto by mu v tom bránil. Existuje množstvo iných webov, ktoré majú možnosť ho osloviť, web si môže dokonca založiť sám. Hoci som so zmazaním videa vyslovil nesúhlas, absolútne rešpektujem rozhodnutie .týždňa zmazať ho. Keď pre nič iné, tak preto, že ma do toho nič nie je. Nie je to moja investícia a ani zodpovednosť. Byť v koži Štefana Hríba by sa mi minulý .týždeň určite nechcelo.

V prípade sme.sk je problém ešte menší: na rozdiel od skutočného človeka Kuffu neexistuje žiadna konkrétna osoba s reálnou identitou, ktorú by reprezentoval prejavený názor. Okrem niekoľkých svetlých výnimiek s overiteľnou identitou sa v diskusiách objavujú len anonymovia. Signifikantné je, že hoci je anonymita iba možnosťou, nie povinnosťou, volí si anonymitu absolútna väčšina diskutérov. Inak povedané vedome cenzurujú jednu z najdôležitejších informácií. Nemusia. Chcú. Ešte inak povedané z nejakého dôvodu chránia svoj záujem a cítia sa pritom úplne oprávnene. V sekunde, keď začne chrániť svoj záujem niekto iný, časť z nich prechádza do útoku vyčítajúc inému to, čo si sami radi doprajú. Sme.sk však úplne rovnako iba chráni svoj záujem.

Intro pre milovníkov mentálnych skratiek: nie, netvrdím, že všetci anonymní diskutéri sú zlí ľudia, platení a podplatení darebáci, že sledujú temné záujmy a vôbec. Verím, že väčšina z nich sa pre anonymitu rozhodla z čistej pohodlnosti a z neochoty riskovať presah prejavu svojho názoru do reálneho sveta. Je to legitímne a nik im to nemá za zlé. Je to legitímne.. ale obdivuhodné iste nie. Už z princípu nemožno považovať zneprístupnenie názorov anonyma za cenzúru. Jednoducho - chýba obeť. Názor bez známeho autora v skutočnosti žiadnym názorom nie je. Názor môže mať len konkrétny subjekt, osoba, človek ochotný niesť riziko konfrontácie a právnych následkov. Kedysi som bol sám anonymným diskutérom. Už roky som to konto nepoužil a vystupujem zásadne pod vlastným menom. A áno, stojí ma to neraz problémy, ktorým by som sa v anonymite vyhol. Akurát by moje názory nemali žiadnu cenu a proti ich odstráneniu by som nemohol protestovať.

Sme.sk je projektom súkromného vlastníka. Patrí mu formát, značka, virtuálny priestor a aj fyzické zariadenia umožňujúce prevádzku systému. Patria mu autorské práva, alebo si ich aspoň prenajíma, platí všetky náklady spojené s vydavateľskou činnosťou a nesie riziko straty v prípade, že sa niečo nepodarí. Každý diskutér je na sme.sk len hosťom a musí rešpektovať jeho pravidlá. Má plné právo ich odmietnuť a neprispievať do diskusií. Prispievať a nerešpektovať pravidlá však jednoducho nie je možné. Prečo je však aj po rokoch také množstvo ľudí, ktorí si túžia na starostlivo udržiavanom golfovom greene zahrať rugby a pritom neplatiť členské?

Nezdá sa vám to? Skúste si teda teraz zájsť k náhodne vybranému domu a sadnúť si do jeho obývačky. Potom majiteľom oznámte, že máte plné právo v nej ostať navždy a hovoriť, čokoľvek sa vám zachce. Zadarmo. A povedzte im, že sa im nemusíte a ani nechcete predstaviť. A potom ich niekoľko rokov kritizujte, lebo veď máte právo hovoriť, čo sa vám nepáči a potom vyjdite na balkón a hoďte na hlavu okoloidúceho Róma kvetináč. Keď prídu policajti, čím skôr zdúchnite, lebo veď zodpovednosť za to nesie majiteľ domu. Keď policajti odídu a potrestajú vlastníka, vráťte sa pod novou prezývkou a poďho znova na balkón.

Urobíte to? Ak hej, držím vám palce, bude z toho perfektný článok. Ak nie – prečo to chcete robiť na Sme?

Je v tom neuveriteľne krásny paradox: ľudia, ktorí sú dobiela rozzúrení z toho, ako si Rómovia poľahky zvykli na sociálne dávky a agresívne sa ich dožadujú si úplne rovnako zvykli na nadštandard a začali ho považovať za svoje základné ľudské právo. Možnosť anonymne diskutovať na serveri súkromného vlastníka je nadštandard a v listine základných ľudských práv ho nenájdete. Konzumentov nadštandardných služieb zo všetkých najviac rozhnevajú iní konzumenti nadštandardných služieb. Preto a práve preto musia byť obmedzované diskusie práve pri téme Rómov, či homosexuálov, zatiaľ čo pod článkami o výtvarnom umení sa diskutéri zvyčajne nerozparádia. Snáď s výnimkou tých, ktorí prídu oznámiť svetu, že nemôžu diskutovať pod článkom o Rómoch.

Na záver mám jedno špinavé tajomstvo: sme.sk existuje preto, aby zarábalo peniaze. Je to podnikateľský projekt, tfuj! Kým mu diskusie prinášajú viac ziskov, ako strát, umožňuje ich. Keď začnú generovať stratu a problémy, obmedzia ich, moderujú, alebo vypnú. Reklama solídneho inzerenta sa na stránke plnej pomätených duševných polúcií jednoducho necíti dobre. Takéto je to jednoduché. Keď si ráno kupujete chlieb, nadávate obchodníkovi, že vám ho predáva so ziskom? Nie? Prečo potom vytýkate Sme, že nie je ochotné znášať náklady spojené s vašim vyhýbaním sa psychoterapii? Buď sa prispôsobte, alebo si založte vlastné vydavateľstvo. V sekunde, keď sa sami ocitnete v pozícii vydavateľa, pochopíte a už vám nebude treba nič vysvetľovať. No to sa nestane a vy to dobre viete. Smieť všetko a nič nemusieť je oveľa pohodlnejšie. Nie je však väčšieho gýča, ako keď sa na cenzúru sťažuje niekto, kto nie je ochotný sa ani len podpísať pod svoje názory vlastným menom.

To sa týka aj podpísaných blogov. Možno ma tiež raz stiahnu z titulky, alebo rovno vyhodia, ostatne čudujem sa, že sa tak už dávnejšie nestalo. No a? Opäť a znova: bude to ich právo. Iste si o tom budem namyslene myslieť svoje a považovať to za stratu pre svetový kultúrny fond a pár dní budem bojovať so svojou urazenou pýchou, ale to bude asi tak všetko. Je to čisto ich vec a považovať sa preto za obeť cenzúry je naozaj príšerný gýč a urážka ľudí, ktorí sa v minulosti stali obeťami skutočnej cenzúry. 

Doplnené neskôr: v priloženom linku nájdete rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý rozhodol, že spravodajský portál nesie zodpovednosť za nenávistné a zákon porušujúce príspevky anonymných diskutérov. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zrušenie amnestií podporila väčšina, Mečiara podržia Smer a SNS

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Prečo politici kričia: Ste nepriateľ národa

Reuters, Guardian, Politico a Economist nechceli poškodiť Slovensko.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.


Už ste čítali?