Ak by som bol gay, robil by som lepšie kampane?

Autor: Radovan Bránik | 8.9.2014 o 10:39 | (upravené 8.9.2014 o 11:19) Karma článku: 11,01 | Prečítané:  3335x

Ak by jediným zadaním bolo zaujať, nepochybne by ho ostatná kampaň pre LGBT komunitu splnila do bodky. Jednoduchý slogan, zrozumiteľný vizuál, rýchla možnosť interakcie a zapojenia sa formou vlastnej tvorivosti. Tradične tvorivý národ slovenský sa však príležitosti chopil po svojom a facebookom sa valia výtvory stoviek a tisícov cynických oblúd, ktoré postupne účinne zabíjajú celú myšlienku. Robiť si posmech z homosexuálov nebolo nikdy také jednoduché.

Bola snaha zaujať skutočne jediným cieľom kampane? Nemala by mať oveľa vyššie ciele? Lebo ak ich mala, nesplnila z nich prakticky nič a ako bonus pridala novú muníciu pre legendárneho priemerného slovenského homofóba. Zároveň tohto prestrašeného tvora trochu upokojila, lebo mu ukázala množstvo celebrít, ktoré homosexuálne určite nie sú. Človeku presvedčenému, že čo celebrita, to homosexuál sa muselo nesmierne uľaviť na duši, že to nie je až také zlé.

Netuším, kto je tvorcom a kto zadávateľom, a hoci som ako prvé dostal chuť zistiť práve to, bola by to chyba. Nechcem to vedieť. Absolútnej väčšine konzumentov obsahu kampane sú také veci ukradnuté a sústreďujú sa na prvý plán. Ak ten nefunguje, alebo funguje inak, ako si želal tvorca, je zle. Netvrdím, že chybu urobil tvorca kampane. Možno splnil zadanie zadávateľa do bodky a práve zadávateľ je tým, kto vôbec nepochopil cieľovú skupinu a jej potreby. Je ale vlastne úplne jedno, kto urobil chybu.

Ak som rôzne deklarácie z minulosti pochopil správne, tak homosexuáli sú takí istí, ako všetci ostatní a sú plní sebavedomia. Prečo ich teda v kampani vôbec nevidno a nechávajú za seba bojovať iných? Prečo za práva sebavedomých homosexuálov bojujú heterosexuáli, ktorí na svoju heterosexualitu ešte aj nepokryte upozorňujú? Tomuto rozporu vo verejnej komunikácii komunity nerozumiem od čias, keď sa organizácia presadzujúca agendu rovnakých práv nazvala Inakosťou.

Ak som rôzne deklarácie z minulosti pochopil správne, ide o získanie, či obnovenie dôvery. Ako však má priemerný slovenský homofób dôverovať niekomu, kto ani neukáže svoju tvár a nechá za seba hovoriť celebritu? Najlepšie takú, ktorá ešte včera bojovala za práva veľrýb a týždeň predtým zas za práva kohokoľvek iného len preto, lebo jej to pomohlo byť ešte väčšou celebritou. Za všetko hovorí fakt, že sa z týchto dôvodov odmietol zúčastniť aj Michal Hvorecký..

Že sa kampaň páči predovšetkým intelektuálom, všemožným hipsterom a obyvateľom miest nad 500 tisíc obyvateľov je signifikantné. Nie je však robiť kampaň pre zopár kamarátov trochu drahý špás? Nie je to dokonca trochu zbytočné presviedčať presvedčených? O účinnosti kampane predsa nerozhoduje to, či sa páči homosexuálom, Oľge Pietruchovej, mne, alebo bezmennému fértrejdovému bradáčovi brázdiacemu ulice Bratislavy na staromódnom bajku. Pardon, velocipéde..

Intro pre diskutérov: úplne vynechajte v diskusii útoky na Oľgu, zmienil som ju len ako reprezentanta istého legitímneho, hoci mne nie blízkeho postoja.

Kampaň by mala mať za cieľ zmierniť nervozitu a bigotnú otupenosť ľudí z rurálneho prostredia, ktorých naše bratislavské taľafatky vôbec nezaujímajú. To oni majú v rukách rozhodujúce voličské hlasy. Tí potrebujú rozumieť, prečo je lepšie homosexuálov netopiť v najbližšom potoku. Pochopia to z tejto kampane? Odpoveď nájdete na fejsbúku: ešte aj mnohí intelektuáli si z tejto kampane robia neskutočnú srandu často zachádzajúcu za hranice dobrého vkusu a občas ešte ďalej. Vážne myslené odkazy bezmenných podporovateľov nik vážne neberie a nezdieľa. Fóry urbánneho folklóru prakticky každý. Čo potom čakať od uja Fera z Lehoty, ktorý častejšie, než vidličku používa vidly?

Ak som teda rôzne deklarácie z minulosti naozaj pochopil správne, mali by raz úplne obyčajní a v najlepšom zmysle slova priemerní heterosexuáli pochopiť, že existujú úplne rovnakí a v najlepšom slova zmysle priemerní homosexuáli a že sa preto nezrúti svet a popravde to vlastne vôbec nevadí. Potrebujú vedieť, že to nie je nákazlivé a že sa v žiadnom prípade nestane nič strašné, keď budú môcť uzavrieť nejaký zväzok. No teraz úprimne: už vám v kampani niekedy ukázali homosexuála, s ktorým by ste sa dokázali stotožniť? Okrem pár celebrít sa dodnes nenašiel nik, kto by bol ochotný vystúpiť z tieňa a stať sa hrdinom boja za práva doteraz neviditeľnej komunity. Kým sa toto nestane, kým sa úplne obyčajní ľudia neprestanú báť úplne obyčajných ľudí, kým sa nedokážu stotožniť s príbehom niekoho, koho predtým nepoznali a kto je úplne vážne a naozaj človekom z ulice, či od susedov, nebude žiadna kampaň fungovať tak, ako by chcela.

Slovensko teda ďalej čaká na statočného princa, ktorý zo zakliateho hradu plného tŕňov z ruží oslobodí iného spiaceho princa. Tento pokus nevyšiel. Niektorí ľudia sú zjavne nepoučiteľní.

Budem veľmi vďačný diskutérom z oboch brehov, ak budú debatovať k veci a nebudú v mojom článku hľadať niečo, čo tam nie je. Všetko, čo bude útočiť na osoby, a nie článok budem bez výstrahy mazať s veľkým potešením.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zrušenie amnestií podporila väčšina, Mečiara podržia Smer a SNS

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Prečo politici kričia: Ste nepriateľ národa

Reuters, Guardian, Politico a Economist nechceli poškodiť Slovensko.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.


Už ste čítali?