Kultúrna revolúcia požiera svoje adoptované deti

Autor: Radovan Bránik | 9.1.2015 o 11:15 (upravené 23.1.2015 o 12:28) | Karma článku: 13.83 | Prečítané  18115-krát

V Paríži ešte nestihli vychladnúť kalašnikovy, na Slovensku už máme o vinníkoch celkom jasno. V zreteľnej súvislosti s blížiacim sa referendom existuje už niekoľko navzájom si odporujúcich verzií udalosti a ich zástancovia o svojich pravdách nepochybujú. Vedeli ste napríklad, že medzi útočníkmi a slovenskými veriacimi prakticky nie je žiaden rozdiel? Nie? No tak teraz už viete a spolu s vami túto teóriu razí aj množstvo zdanlivo príčetných ľudí. Len aby nedošlo k mýlke, nie som veriaci a referenda sa nezúčastním. Len už je mi z toľkého zneužívania mŕtvych naozaj zle.

Ani prachobyčajná úcta k zosnulým nestačila, aby sme ostali ušetrení sprostého zneužívania nešťastia iných na dosiahnutie vlastných cieľov. Mŕtvi z parížskej redakcie nie sú žiadni hrdinovia a ani nepoložili život za veľké ideály. Neboli ochotní umrieť za hodoty francúzskej revolúcie. Neboli to vojaci a keby si ráno mohli vybrať, večer by boli radšej doma s rodinami. Mŕtvi z redakcie Charlie Hebdo boli úplne obyčajní ľudia, čo ráno vstali netušiac, že je to ich posledné ráno. Boli to obyčajní ľudia, žiadni bojovníci a ani vojaci, čo dobrovoľne padli za veľkú vec. Civilné obete nevyhlásenej tretej svetovej vojny. Boli ako my. Pár hodín po tej otrasnej udalosti nám však politici tlačia do hláv odporné klišé o hrdinoch, lebo nedokázali ochrániť úplne obyčajných ľudí. Od politikov tieto pololži už roky prijímame akosi automaticky a rezignovane. Spájanie udalosti v Paríži s výsostne domácou agendou blížiaceho sa referenda a navodzovanie falošného dojmu, že medzi veľkou časťou slovenskej verejnosti a fanatickou vraždou v Paríži existuje kauzálny súvis je však od aktivistov za ľudské práva dychvyrážajúca podlosť a morálny gýč. Jeden príklad za všetky:

Nemravná podstata antisemitizmu je čosi, čo možno iba ťažko spochybniť. Riaditeľ inštitútu pre ľudské práva sa v debatách často označuje za člena rodiny, ktorá bola antisemitizmom a nacizmom výrazne postihnutá. Antisemitizmus vidí často aj tam, kde s ním niekto len obyčajne nesúhlasí. Verejne proti prejavom nenávistných a štvavých prejavov vystúpil neraz a boj proti hatespeechu tvorí značnú časť agendy ním vedenej organizácie. O to viac prekvapí, že ak sa čohosi takého zjavne dopúšťajú ľudia, ktorí s ním súhlasia, ponechá bez akéhokoľvek protestu a dokonca sám pridáva vyjadrenia, za ktoré by sa nemusel hanbiť žiaden solídny nacista. A tak sa Weisenbacher s kamošom najskôr hecujú v zosmiešňovaní veriacich a nadávkach proti Milanovi Krajniakovi, aby neskôr rozvinuli svoje životné vyznania v plnej kráse: vtedy sa môžeme dozvedieť, že kresťania „sa klaňajú priklincovanej mŕtvole s handrou na ohanbí a ja sa im za to budem vysmievať.“ Neskôr zábava graduje vo vyjadrení „Wow, kresťania hľadajú pravdu? Ja som myslel že pravda je pre nich mŕtvy židovský pankhart, veď to vypisujú kade tade“ - a Weisenbacher nič. Naopak, pridáva ďalšie tolerantné teórie o kresťanoch: „Necítim potrebu nikomu dávať nijakú dobrú zvesť, nech si žijú svoje posrané životy a ja si budem svoj podarený. Nejaké potreby mám, keď proti mne chcú  organizovať refenrendum, alebo ma zastreliť.“ Podporovatelia referenda sú preňho "zmrdi."

Podotýkam, že zďaleka nejde o ojedinelý exces. V posledných mesiacoch sú verejne dostupné vyjadrenia P.W. skutočne vymknuté z kĺbov a svedčia o postupnej strate súdnosti. Intolerantne a skratovito útočí na cirkevných predstaviteľov, veriacich, neveriacich, ktorí s ním nesúhlasia, na politikov, na kohokoľvek, kto si dovolí ho upozorniť, že prelamuje hranicu, ze ktorou končí slušná spoločnosť. Riaditeľ inštitútu, ktorý si kladie za cieľ "realizáciu základného ideálu ľudských práv a to, aby platili pre všetkých a všetky rovnako" v skutočnosti delí občanov krajiny do rôznych nerovnoprávnych kategórií a verejne sa posmieva veriacim, označujúc akékoľvek náboženstvo za zdroj zla. Antisemitizmus mu zjavne neprekáža, ak sa ho dopúšťajú jeho spriaznené duše. 

Weisenbacher už deň po útoku zverejnil na portáli jetotak.sk blog, v ktorom sa hneď v prvej vete stihol pochváliť potriasaním ruky s francúzskym veľvyslancom. V tej istej vete však stihol dať do súvisu „lokálnych topiteľov mlynským kameňom a pastierov kultúry smrti“ s vraždiacimi monštrami a potom v celom texte plnom syntaktických a gramatických chýb podsúva kauzalitu medzi masovou vraždou a vystupovaním veriacich na Slovensku. Silná káva. Zďaleka nie jediná. Vriaci facebook je podobných teórií plný.

Medzi prejavením názoru a vraždou je priepastný rozdiel. Medzi nadávkou v maili a guľkou z kalašnikova už ani rozdiel väčší byť nemôže. Medzi snahou využiť ústavné právo na referendum a medzi snahou zákon všemožne obchádzať ide o doslova galaktickú vzdialenosť. Je to ako tvrdiť, že medzi znásilnením a milovaním vlastne niet rozdielu, lebo pri oboch dochádza ku koitu. Ale ak by aj mal Weisenbacher pravdu, museli by sme sa najprv začať báť práve jeho, lebo jeho nenávistný slovník, pri ktorom ešte aj Rostas bledne závisťou by signalizoval blížiaci sa nákup útočnej pušky. Vyjadrovanie a postoje časti aktivistov zaštiťujúcich sa slovami „tolerancia a ľudské práva“ už dávno prekročili rozumné medze. Vytĺkanie kapitálu pre vlastnú agendu na masovej vražde v Paríži je už iba povestnou čerešničkou na poriadne nechutnej torte. Možno to kedysi mysleli dobre a viedli ich dobré úmysly, no postupne sa, netušiac o tom, sami stali tým, proti čomu tak vehementne protestovali. Smutný príbeh kultúrnej revolúcie, ktorá práve požiera svoje vlastné deti. Chceli zmeniť svet a chrániť spoločnosť pre intoleranciou, dnes vyrážajú klin klinom a sami sa stávajú nebezpečnými pre svoje okolie. Weisenbacher tvrdí: „Náboženský fanatizmus je nebezpečenstvo, nie konkrétne náboženstvo.“ Ja tvrdím, že nebezpečenstvom je akýkoľvek fanatizmus. Aj ten, ktorým vedie Weisenbacher svätú vojnu proti neveriacim kresťanom. Nie Ježiš Kristus, ale riaditeľ Inštitútu pre ľudské práva vie, kde je Pravda a pri jej presadzovaní využíva extrémne agresívny slovník.

PS: pred dlhším časom som sa písomne obrátil na členov správnej rady spomínaného inštitútu s otázkami týkajúcimi sa práve vystupovania pána Weisenbachera v rozpore s etikou a zásadami presadzovanými práve ich organizáciou. Dodnes neodpovedali. Zjavne pre nich zásadný rozpor medzi vlastnou agendou a verejnými vyjadreniami ich popredného predstaviteľa neznamená problém. Weisenbacher sa v blogu sugestívne pýta: „ako ďaleho by bolo od takéhoto cyberbullyingu po streľbu?

Pýtam sa na to správnej rady Inštitútu pre ľudské práva tiež. Tentoraz verejne. Ako ďaleko? A dokedy ešte dovolíte, aby vašu agendu kompromitoval niekto, kto o skutočnej rovnosti zjavne už dávno nič netuší? Súhlasíte s vyjadreniami vášho riaditeľa?

________________________________

Pôvodný článok doplnený v piatok 23 januára o vyjadrenie Petra Weisenbachera a moje stanovisko:

Blog p. Bránika uvádza viacero nepravdivých tvrdení a urážok mojej osoby, považujem za potrebné vyvrátiť krivé obvinenia a uviesť veci na pravú mieru.

1. Bloger R. Bránik lživo tvrdí „Weisenbacher s kamošom...  rozvinuli svoje životné vyznania v plnej kráse: vtedy sa môžeme dozvedieť, že kresťania „/sa klaňajú...“ (zvyšok výroku neuvádzam nakoľko necítim potrebu takéto nevkusnosti opakovať), teda, že som spoluautorom daného výroku. Autorom je pritom p. Peter Tkačenko (screenshothttp://bit.ly/1xoug5J), komentátor Hospodárskych novín a podobné stanoviská prezentuje i vo svojich článkoch. Pána Tkačenka nepoznám, nie sme „kamoši“ a jeho názory nezdieľam, naopak takéto výroky považujem za urážlivé. Diskusia sa neviedla na mojej stránke (profile) a obsahuje desiatky príspevkov viacerých používateľov.

2. Tvrdenie "sám pridáva vyjadrenia, za ktoré by sa nemusel hanbiť žiaden solídny nacista" je urážka a lož. Reagoval som na názor p. Daga Daniša, že musíme rešpektovať náboženské zvyklosti aj v prípade ak zahŕňajú zabíjanie (stručne povedané) slovami „Nie, blbé pravidlá netreba rešpektovať.“

3. Obvinenie R. Bránika, že "Podporovatelia referenda sú preňho... (vulgarizmus z blogu necitím potrebu opakovať) " je výmysel. Nič také som nepovedal a v celej diskusii sa také slovo ani nenachádza.

4. Lživým je tvrdenie „podsúva kauzalitu medzi masovou vraždou a vystupovaním veriacich na Slovensku". Nikdy som nič také netvrdil a ani si to nemyslím. Predpokladám, že p. Bránik vedome dezinterpretuje otázku ktorú som kládol do verejnej diskusie po útoku v Paríži: „"Ako ďaleko majú výroky niektorých politických a náboženských predstaviteľov o topení mlynským kameňom a sekundárnych gejoch horších ako vrahovia od výrokov fanatikov stojacich za al-Kaidou?"  (http://bit.ly/1HX4KeQ).

5. Klamstvom je takisto tvrdenie blogera v diskusii „v prípade rasistického statusu bývalej redaktorky RTVS... nemal so zverejnením "súkromného" vyjadrenia žiaden problém" (http://bit.ly/1KVpje4). V tomto prípade, rovnako ako v akomkoľvek inom som sa konsekvetne zastával princípov ochrany súkromia a svoje záporné stanovisko aj zverejnil (http://on.fb.me/14XHhv9)

_____________________________________________

K tvrdeniam p. Weisenbachera už len krátko, nakoľko sa vo svojej protireakcii na jetotak.sk dopustil toľkých vedomých zavádzaní a neprávd, že je to svojim spôsobom až obdivuhodné:

V článku netvrdím, že je spoluautorom toho nešťastného výroku, pán Weisenbacher klame. Tvrdím len, že na použitie výrazu "mŕtvy židovský pankhart" nijako nereagoval a naopak, naďalej si v diskusii s pánom Tkačenkom na túto tému dobre rozumeli. Či sú, alebo nie sú aj osobní priatelia, poukazovanie na formálnu stránku veci je iba snahou o odvedenie pozornosti od podstaty veci. Článok nebol o tom, kto je s kým kamarát, ale kto mlčí, keď niekto iný nazýva Ježiša Krista mŕtvym židovským pankhartom, hoci pri iných, oveľa mäkších vyjadreniach jemu nesympatických osobností bije na poplach a alarmuje svojich priateľov veľvyslancov. Celý môj článok bol venovaný práve dvojitému metru a pokrytectvu, s akým sa pán Weisenbacher pohybuje vo verejnom priestore.

Je vecou názoru, za ktoré výrazy by sa ktorýkoľvek solídny nacista mohol hanbiť a za ktoré nie. Pol roka pozorujem verejne dostupné vyjadrenia uvedeného pána a mám na svoj názor množstvo reálnych podkladov. Čoskoro bude mať príležitosť vysvetliť svoje vyjadrenia aj orgánom činným v trestnom konaní, o výsledku vás rád budem informovať.

Pán Weisenbacher zavádza, keď tvrdí, že v celej diskusii nepoužil na adresu podporovateľov referenda výraz "zmrdi". Nikde som totiž netvrdil, že ho použil v diskusii, o ktorej bol môj článok. Jeho vyjadrenia obsahujúce tento a iné vulgarizmy na adresu organizátorov referenda z inej diskusie mám k dispozícii vo forme screenshotu a rovnako administrátori a právnik vydavateľstva Petit Press. 

Pán Weisenbacher rád uvádza na podporu svojich tvrdení z kontextu vytrhnuté vyjadrenia, tak, ako v prípade moderátorky. Na jej adresu sa totiž opakovane vyjadril aj v úplne opačnom zmysle, než tu uvádza.

Celý článok, na ktorý som reagoval svojim obsahom podsúva kauzalitu medzi masovou vraždou v Paríži a veriacimi na Slovensku. Tvrdenie proti tvrdeniu. Ak si chcete urobiť vlastný názor, prečítajte si ho. Iste, on nepodsúva kauzalitu. On sa len sugestívne pýta a kladie otázky, ktoré majú navodiť ten správny dojem. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Na príchode Jaguaru zarába Strabag, získal druhú veľkú zákazku

Stavebná spoločnosť postaví za 52 miliónov eur terminál kombinovanej prepravy v Lužiankach. Špekuluje sa, že postaví aj samotnú fabriku pre Jaguar.

EKONOMIKA

Žije sa u nás horšie než v Česku (rebríček)

Slovensko sa dostalo do prvej päťdesiatky krajín s najlepšou kvalitou života.

PLUS

Ako vyzerajú skutočné perníkové chalúpky na Slovensku

Folklór a tradície máme veľmi bohaté. Niektoré sa zachovali v pôvodnej podobe.


Už ste čítali?