Budíček pre veriacich cirkvi Petra Weisenbachera

Autor: Radovan Bránik | 13.1.2015 o 23:41 | (upravené 23.1.2015 o 15:05) Karma článku: 13,34 | Prečítané:  10669x

Roztomilý mikropríbeh, ktorý osvetľuje niektoré aspekty Weisenbacherovho kreatívneho prístupu k pravde, alebo čo v jeho blogu nenájdete. Požiadal som šéfredaktora jetotak.sk o zverejnenie mojej reakcie na blog plný lží, ktorý tam dnes umiestnil pán Weisenbacher. Zatiaľ počkám, ako sa k tomu portál postaví. Chcem reagovať na tom istom mieste, kde sa niekto pokúsil pošpiniť moje meno. Ak to však nebude možné, zverejním reakciu na svojom blogu. Dočkáte sa tak, či tak. Čakanie si však môžete medzitým krátiť chutným príbehom zo včera a dnes, ktorý naozaj nemá chybu. Niektoré články sa píšu prakticky samé.

Jeden z našich spoločných priateľov, s ktorým často nesúhlasím a vždy si ho vážim sa dnes pokúsil zmieriť nás a navrhol diskrétne riešenie mimo pozornosti verejnosti, s ktorým Weisenbacher súhlasil. Ja som odmietol a trval na svojich podmienkach. Doobeda potom došlo k zvláštnej situácii: známy autor koláží a internetových anekdot Remi Kloos v nedeľu zverejnil absolútne nevinnú koláž obsahujúcu fotografiu Petra Weisenbachera a text „Kto údery rozdáva, musí ich vedieť aj prijímať.“ A potom sa začali diať veci. Koláž napríklad náhle zmizla z FB stránky jetotak.sk a rovnako sa jej prestalo dariť na iných.

Autor koláže navyše obdržal od facebooku varovanie, že ak neprestane porušovať pravidlá a práva iných, bude jeho konto zablokované. Kloos pátral po možných udavačoch. Peter Weisenbacher mu písomne oznámil, že v žiadnom prípade nebol tým, kto žiadal o zrušenie jeho profilu. To isté ešte dnes doobeda bohorovne tvrdil aj nášmu spoločnému priateľovi v skutočne súkromnej komunikácii štyroch ľuďí.

To však Weisenbacher ešte nevedel, že facebook Kloosovi medzitým oznámil meno človeka, ktorý žiadal o znefunkčnenie jeho profilu a aj dôvod, pre ktorý tak urobil. Je mi zo všetkých najviac ľúto Weisenbacherových dlhoročných podporovateľov a priateľov, ktorí nezištne podporovali tématiku ľudských práv netušiac, aká je pravda. Peter Weisenbacher klame verejnosť, svojich známych a klame aj najbližších priateľov bez začervenania a tak suverénne, že je skoro nemožné to rozoznať.

Inštitút ľudských práv je známym bojovníkom za práva Juliana Assangea z Wikileaks na zverejňovanie dôvernej komunikácie, doslova si adoptoval Manninga / Manningovú pre to isté, verejne sa zastáva práva Pussy Riot na močenie pred oltárom. Ten istý inštitút je organizátorom honby na ľudí vyjadrujúcich odlišné postoje k menšinám Homofób roka a verejne sa im posmieva. Očakáva, že zdrvujúcu kritiku ochotne príjmu. Najnovšie IĽS organizuje súťaž Sexistické prasátečko, v ktorom loví nevhodné reklamy a vysmieva sa ich tvorcom. Odhaľuje neprávosti s neuveriteľnou odvahou a chuťou a hľadá pravdu často veľmi nevyberavým spôsobom.

Všetko sa však zázrakom zmení v okamihu, keď si niekto dovolí pýtať sa úplne legitímne otázky týkajúce sa samotného inštitútu, alebo sa kriticky vyjadrí k prejavom vrcholného predstaviteľa tejto organizácie. V tej chvíli sa riaditeľ Inštitútu ľudských práv prestáva ovládať, agresívne a vulgárne útočí na kritika a pokúša sa nechať zmazať kritický blog pod falošnou zámienkou údajného zneužitia súkromnej korešpondencie. Posiela falošné udania facebooku kvôli neškodnej koláži a potom bez váhania klame verejnosti, známym a aj dobrému priateľovi, že s tým nemá nič spoločné. Napriek opakovaným výzvam sa úplne vyhýba priamej konfrontácii, na ktorú som ho vyzval. Na svojom "anonymnom" diskusnom konte na sme.sk sa pritom vyjadruje spôsobom, ktorý je už úplne vykoľajený. Ten profil v článku žiaľ identifikovať nesmiem, pretože by som porušil kódex a dal zámienku na zrušenie tohto článku. Inteligentný čitateľ si však iste poradí.

Základná otázka pre všetkých, ktorí napriek množstvu lapsusov z posledných mesiacov a zjavne odbrzdenému extrémizmu naďalej zaslepene podporujú Petra Weisenbachera znie: ak dokázal tak ľahko klamať známeho a okrem neho ešte jedného z najbližších ľudí, aká je asi hodnovernosť jeho tvrdení určených širokej verejnosti? V jeden deň klamal administrátorom blogu, facebooku a ľuďom, ktorí čítajú jeho diskusné príspevky. Na to si ale už musí odpovedať každý sám. Je skoro nemožné si predstaviť, že doteraz zverejnené informácie o Petrovi Weisenbacherovi tvoria iba povestnú špičku ľadovca a v krátkom čase zverejním ďalšie - ale je to tak. Pôjde zvlášť o citáty a vyjadrenia, v ktorých jazykom najhorších extrémistov napáda a znevažuje základné ľudské práva niektorých skupín obyvateľov a jednotlivcov, zozbierané v posledných mesiacoch.

Mohli by sme samozrejme prijať teóriu, že ide iba o zlyhanie jedinca a nie problém samotnej organizácie. Ibaže: jedna kolegyňa Petra Weisenbachera dnes dokonca priamo oslovovala ľudí, ktorí zdieľali môj článok a posielala im link na Petrov blog tvrdiac, že som v blogu klamal. U adresátov to neraz vyvolalo veľké pobúrenie - predstava, že pracovníčka Inštitútu ľudských práv fanaticky sliedi po profiloch úplne cudzích ľudí a obťažuje ich nevyžiadanou správou len preto, že si dovolili zdieľať nejaký článok je skutočne desivá. Toto už svedčí o skutočnej strate súdnosti viacerých ľudí z nekritizovateľného Inštitútu – podotýkam, že spúšťačom všetkých týchto lží a chorých reakcií bol úplne bežný kritický článok na blogu neobsahujúci jedinú lož.

Oslovil som predstaviteľov Inštitútu ľudských práv k reakcii na nezriadené správanie jeho vrcholného predstaviteľa ešte v septembri roka 2014 mimo pozornosti verejnosti, nezareagovali vôbec. Pred pár dňami som ich oslovil aj verejne, aj mailom a dokonca oslovením každého jednotlivého členov správnej rady cez facebook s tým, že ich akékoľvek stanovisko zverejním. Z piatich členov rady sa správa zobrazila štyrom, odpovedal jeden. Jeho odpoveď zverejním pozajtra a pokúsim sa ju nekomentovať. No nemyslím, že niekedy v histórii odpovedal člen správnej rady na oprávnenú kritiku tak kreatívne, ako pán Dr. Andrej Lúčny. To ste naozaj ešte nikdy nečítali.

Úplne legitímna otázka je teda na stole: je Inštitút ľudských práv skutočne tým, za čo sa vydáva?

Disclaimer:

Chcem požiadať každého, kto tento text číta, aby na chvíľu zabudol na svoj postoj k referendu a adopciám. Varujem podporovateľov referenda, aby odolali potrebe začať podľa Petra Weisenbachera posudzovať všetkých názorových odporcov. Nie, napriek snahe vyvolať to zdanie Weisenbacher nereprezentuje skutočný liberalizmus a ľudské práva. Je len prestárlou kukučkou, ktorá už príliš dlho poškodzuje inak úplne legitímnu tému ľudských práv. Súdiť podľa Weisenbachera všetkých by bolo podlé rovnako, ako keď vám odporcovia referenda o hlavu trieskajú pedofilných kňazov. Aj Weisenbacher, aj pedofili v cirkvi sú výnimky, nie pravidlo. Prosím obe strany sporu v diskusii o maximálnu zdržanlivosť, hoci viem, že to nie je ľahké.

Doplnené v nedeľu 18. januára večer:

Po opakovaných sťažnostiach Petra Weisenbachera a snahe o zmazanie blogu bol tento článok opäť niekoľko hodín nedostupný, opäť po uvedení nepresných a zavádzajúcich informácií. Administrátori nakoniec po konzultácii s právnikmi rozhodli o znovusprístupnení článku bez akejkoľvek zmeny textu. Dohodli sme sa však na tom, že fotografiu, na ktorej bol Peter Weisenbacher odstránim. Prehlasujem, že jediným držiteľom autorských práv k tejto úchvatnej selfie je samotný Peter Weisenbacher a nik iný. Nahradil som ju náhodne zvoleným obrázkom.

________________________________________

Pôvodný článok doplnený v piatok 23 januára o vyjadrenie Petra Weisenbachera a moje stanovisko:

Blog p. Bránika opakovane uvádza viacero nepravdivých tvrdení a urážok mojej osoby, považujem za potrebné vyvrátiť krivé obvinenia a uviesť veci na pravú mieru.

1. R. Bránik lživo tvrdí "Peter Weisenbacher mu písomne oznámil, že v žiadnom prípade nebol tým, kto žiadal o zrušenie jeho profilu.". Používateľovi Remi Kloosovi (neviem či je to pravé meno, alebo pseudonym) som napísal správu, že som nahlásil jeho "koláž" nakoľko neoprávnene použil moju fotografiu a vysvetlil mu svoje dôvody. Kloosovi Facebook oznámil, že ak by sa porušenie pravidiel opakovalo môže mu hroziť zablokovanie konta, toto však nebolo súčasťou moje požiadavky (viem doložiť oficiálnym mailom o registrovaní požiadavky). V diskusii pod fotkou bolo množstvo osobných útokov a vulgárnosti. Najviac ma však znepokojilo, že mnoho ľudí ten výrok dezinterpretovalo ako môj súhlas so zavraždením karikaturistov v Paríži, čo je nehoráznosť. Neviem či R. Kloos príspevky čítal, ale viem, že na svojom webe (profile) nezasiahol, aby zjednal poriadok.

2. Tvrdenie blogera "To isté ešte dnes doobeda bohorovne tvrdil aj nášmu spoločnému priateľovi v skutočne súkromnej komunikácii štyroch ľuďí." je klamstvo, v predmetnej komunikácií som jasne povedal, že som použitie mojej fotografie bez dovolenia nahlásil. Spomínaný pán to môže samozrejme dosvedčiť. Celá táto situácia mi však príde maximálne trápna a aj preto som proti tomu, aby sa malicherné súkromné nedorozumenia či problémy riešili verejne.

3. Tvrdenie "facebook Kloosovi medzitým oznámil meno človeka, ktorý žiadal o znefunkčnenie jeho profilu" je výmysel, ako uvádzam vyššie žiadal som o odstránenie mojej fotky, ktorá bola použitá bez môjho vedomia a súhlasu, žiadne znefunkčnenie.

4. Pozoruhodné je tvrdenie blogera, že moje nahlásenie bolo „falošné“. Moju sťažnosť totiž administrátor Facebooku posúdil, uznal ju za oprávnenú a vyhovel jej.

5. Bloger ma krivo obviňuje "verejne sa zastáva práva Pussy Riot na močenie pred oltárom". Naposledy v diskusii na kresťanskom festivale Bratislavské Hanusove dni, kde som bol hosťom a záznam je verejne dostupný (http://bit.ly/1J2b96Z) som tento útok Femen (nie Pussy Riot) jasne odsúdil a povedal, že sloboda prejavu má svoje hranice. Moje názory sú dlhodobo známe a verejne dostupné.

6. R. Bránik klame tvrdením "Na svojom "anonymnom" diskusnom konte na sme.sk sa pritom vyjadruje spôsobom, ktorý je už úplne vykoľajený." Nikdy a pod žiadnym kontom som nediskutoval pod žiadnym textom p. Bránika.

__________________________

K tvrdeniam p. Weisenbachera už len krátko, nakoľko sa vo svojej protireakcii na jetotak.sk dopustil toľkých vedomých zavádzaní a neprávd, že je to svojim spôsobom až obdivuhodné:

Administrátorom blog.sme.sk a právnikovi vydavateľstva Petit Press som poskytol screenshot súkromnej komunikácie, o ktorej pán Weisenbacher tvrdí, žev nej údajne jasne povedal, že použitie jeho fotografie bez dovolenia nahlásil. Nič také táto komunikácia samozrejme neobsahuje, naopak, obsahuje tvrdenie, ktoré síce nemôžem doslova citovať, lebo ide o skutočne súkromnú komunikáciu, parafrázovať ho však môžem bez porušenia kódexu. Tvrdí v nej nášmu spoločnému priateľovi, že už Remimu písal a že žiaden jeho (status) nezmazal. Na to reaguje samotný Remi Kloos a kladie otázku, kto teda, keď nie Weisenbacher nahlásil fotografiu facebooku, na základe čoho fotografiu administrátori zmazali a zablokovali konto - toto už ostalo bez odpovede, ak ňou nie je hlásenie, že Peter Weisenbacher komunikáciu opustil. Bez slova vysvetlenia. Peter Weisenbacher naďalej klame spoliehajúc sa na to, že nezverejním súkromnú komunikáciu. Mám jednoduché riešenie: nech má pán Weisenbacher zažaluje, ako sa už vyhráža niekoľko dní a bude po probléme, alebo nech mi už konečne dá súhlas na zverejnenie screenshotu. Ibaže to nikdy neurobí, hoci som ho k tomu opakovane vyzval.

Weisenbacher tvrdí, že nežiadal o znefunkčnenie profilu, hrá sa so slovíčkami - facebook zjavne jeho podnet pochopil práve tak. Peter Weisenbacher pri registrácii na facebooku súhlasil s podmienkami používania a teda dobre vie, že ním nahlásené porušenie autorských práv bude mať následok v podobe zablokovania konta. Podobne sa vykrúcal tvrdiac, že nežiadal zmazanie tohto a predchádzajúceho článku, ale len akúsi "adekvátnu reakciu" administrátorov, pričom dobre vie, že adekvátnou reakciou by bolo podľa kódexu iba zmazanie článku. Hra so slovíčkami, akou je možné tvrdiť, že niekto niekoho nezastrelil, lebo chcel iba nabiť, zamieriť a stlačiť spúšť - zastreliť však rozhodne nikoho nechcel.

Weisenbacher píše: " Nikdy a pod žiadnym kontom som nediskutoval pod žiadnym textom p. Bránika", akoby som to v článku tvrdil. Nie, netvrdil som, že sa podobných vyhlásení dopustil pod niektorým z mojich textov. Dopustil sa ich však pod inými článkami iných autorov.

Ako veľmi Peter Weisenbacher bojuje proti močeniu Pussy Riot pred oltárom (nie Femen, ako nesprávne uvádza) ukazuje táto fotografia z megademonštrácie, ktorej autora som žiaľ nedokázal zistiť a dúfam, že ňou opäť nebudú porušené Weisenbacherove práva.

 

 

 

 

 

 

 

Peter Weisenbacher protestuje proti močeniu členky Pussy Riot pred oltárom (autor neznámy)

Na tomto mieste bola pôvodne umiestnená fotografia, zobrazujúca šiestich spolupracovníkov Inštitútu ľudských práv vrátane pána Weisenbachera, preukazujúca jeho skutočný postoj k členkám Pussy Riot a slobode ich močenia. Pár minút po zverejnení tejto fotografie sa zástupcovia inštitútu opäť ozvali administrátorom a žiadali fotografiu stiahnuť, lebo údajne sú jedinými vlastníkmi autorských práv. Chcel som ich nezištne spropagovať, ale samozrejme ich autorské práva rešpektujem a dávam si záväzok, že na akúkoľvek fotografiu ľudí z Inštitútu umiestnenú inde, ako na ich vlastnej webovej stránke upozorním google, facebook a všetkých ostatných porušovateľov a vyzvem na to všetkých čitateľov svojho budúceho článku, nech majú ľudia z Inštitútu konečne dušu na mieste a prestane im konečne ubližovať celý svet. Pôvodne som plánoval celú túto epizódu nechať tak, ale zúfalý sizyfovský boj pána Weisenbachera s veternými mlynmi a zástupmi zlomyseľných porušovateľov jeho práv mi nedovolí nechať ho v tom osamote. Dúfam, že sa verejnosť pripojí k mojej iniciatíve a neskončíme, kým nebude z internetu stiahnutá aj posledná Weisenbacherova fotografia a on konečne nájde stratený pokoj. Verím, že nájdem pochopenie aj v tlačových agentúrach a archívoch novinárov a reportérov.

Zabudnite na Charlieho Hebdo. Je suis Weisenbacher!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NKÚ sa na kauzu Evka nemusí pozrieť. Lajčáka podržali poslanci parlamentu

Za návrh, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel Najvyšší kontrolný úrad nehlasoval ani jeden poslanec Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.

SVET

Súdy extrémistom neškodia, bránia sa slobodou prejavu

Holandského politika za urážky Maročanov odsúdili bez trestu. Radikáli súdy často využívajú na svoju propagáciu.


Už ste čítali?