Neuveriteľná reakcia člena správnej rady Inštitútu ľudských práv

Autor: Radovan Bránik | 21.1.2015 o 14:54 | Karma článku: 14,12 | Prečítané:  6954x

Vzhľadom k opakovanému neprístojnému vyjadrovaniu sa riaditeľa Inštitútu ľudských práv na verejne dostupných fórach som sa v septembri 2014 obrátil na jeho správnu radu s podnetom na diskrétne riešenie. Z piatich členov správnej rady vtedy nezareagoval ani jediný. Na druhý pokus z minulého týždňa došlo k zásadnému zlepšeniu - zareagoval jeden. Ak by bolo SME bulvárom, titulok by znel – tomuto vážne, naozaj, určite, ale celkom iste neuveríte. Ja neverím doteraz.

Môj podnet znel: „Dobrý deň, neviem, či to evidujete, ale organizácia, v ktorej ste členom správnej rady má už istý čas veľký problém a začína sa prejavovať už aj verejne. Písal som vám mail v septembri v snahe riešiť to potichu, ale nik zo správnej rady ani len neodpovedal. Už by to chcelo reakciu, nemyslíte?“ K tomu som priložil link s ďalšími informáciami osvetľujúcimi moju žiadosť. Po niekoľkých hodinách prišla odpoveď, ktorá svojou úprimnosťou a neformálnym prístupom doslova vyráža dych. Tu je:

Andrej Lúčny: „Správna rada IĽP nerieši ľudí, ktorým niekto rozsypal formičky. Sú na svete doležitejšie veci ako vaše blogy plné zloby.“ V obave, že pán Lúčny nepochopil, že sa nezaujímam o jeho súkromné názory, ale o názor člena správnej rady, ktorý zverejním som ho na to okamžite upozornil a potom ešte niekoľkokrát. Zmene tónu to však vôbec nepomohlo: „Nie je to stanovisko celej rady pochopiteľne, ale ja viem, že vám je to jedno, lebo nič lepšie ako šíriť zlobu na práci nemáte. Patríte medzi ten typ ľudí čo si myslí že ak má slobodu prejavu, tak je televízia povinná zriadiť mu reláciu. Nie je. Naopak je povinná strážiť aby zrúdy ako vy sa na televíznu obrazovku nedostali. Aj toto si dajte do blogu a už neotravujte.

Nepomáhalo opakované upozornenie, že je v záujme neho samého a aj organizácie, ktorú zastupuje zmeniť svoj prístup, nepomohla ani irónia, či pokusy o odľahčenie, či oprava faktických chýb. Prejavil som svoj názor, že organizácia v takejto zjavnej personálnej kríze si nezaslúži podporu od štátu a sponzorov. Pán Lúčny sa následne rozhodol svoje postoje formulovať s nebývalou otvorenosťou. Pasáže, či vyjadrenia, ktoré by mohli byť porušením kódexu, alebo boli zjavnými odbočkami od témy som vynechal.

Andrej Lúčny: „Vidím, že sa v názore na vás nemýlim. Aký ste hrdý na seba a pyšný. Pozrite sa do zrkadla a opýtajte sa, čo ste kedy vytvorili. Že sa zo seba nepozvraciate.. "Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale radšej plačte samy nad sebou" Lk 23,28. Vaša neschopnosť vidieť, že to vy sa mi tu vyhrážate, že náš inštitút budete ohovárať u sponzorov, to vy píšete nenávistné blogy, to vy posielate rôzne bláznivé listy po štátnych inštitúciách. Čo vám robím ja? Že vám v súkromí poviem, že toto robia hajzli a nie slušní ľudia? Sem-tam vidím čo vypisujete pod chvíľou ľudom, ktorí sa neztotžnia s vašim názorom na fb a to veru nie sú slovné prejavy normálneho človeka.. Čo mi ukážete? Budete ma ohovárať vo svojich blogoch. Nech sa páči. Mňa už ohovárali onakvejšie zrúdy.

Znova, cítiac sa už doslova trápne aj za neho samého som po niekoľkýkrát zopakoval, že komunikáciu od začiatku beriem ako oficiálnu na tému zlyhaní Petra Weisenbachera s členom správnej rady inštitútu, nie súkromnou osobou a že ma zaráža osobný a útočný tón. Reakcia?

Andrej Lúčny: „Ale veď on sa verejne ozval a vyvrátil vaše bludy v šiestich bodoch. Ani to vám nestačí lebo proste vy chcete len robiť zle a žiadna diskusia vás nezaujíma. Ale ono kto čím zachádza tým aj schádza a on sa raz niekto nájde kto bude ohovárať vás a som zvedavý ako vám to potom bude príjemné. Fuj, je mi z vás nanič. A vy ste tiež šliapli vedľa, lebo aj on je žid. Ja s vami komunikujem za seba a vážte si toho lebo môj čas je vzácny. S každým nakladám ako si zaslúži. Je komické že vy niekomu poskytujete pomoc lebo vy sám zjavne pomoc potrebujete. Psychiatrickú. Tak ste nepríjemný na druhých ale keď vám niekto povie pravdu do očí tak už fňukáte.

Došlo aj na jeho názory na rasu, vieru a veriacich tvrdiac, že som prešiel na rétoriku sektárskych katolíkov z Fóra života: „A zase sa vyhrážate, že budete ohovárať ľudí, ktorí sa úprimne snažia posúvať túto spoločnosť niekam ďalej. Áno, ďalej od stredoveku, autodafé, smrteľných hriechov a posledných súdov. Hádam nečakáte, že budeme pristupovať s úctou k vašim predsudkom. Ohováranie je nepríjemné, ale toľko peňazí si nájdeme aby sme mohli nejakú činnosť vyvíjať. A čo potom? Prídete nás postrieľať?

Potom pán Lúčny zatúžil po kariére žurnalistu a pýtal sa, či môže nejaké otázky položiť aj mne a keď budú zaujímavé, tiež ich zverejniť. Samozrejme som súhlasil a vyzval ho, nech mi ich pošle a že na ne rád odpoviem. Aj poslal:

1. považujete za správne ohovárať niekoho?

2. páčilo by sa vám, keby vás niekto ohováral?

3. páčilo by sa vám, keby sa vám niekto vyhrážal, že bude kaziť vaše dielo?

4. Liečite sa na psychiatrii alebo užívateľ návykové látky?

5. Ste ženatý, máte deti, žijete pohlavne, netrpíte frustáciou - prípadne akou?

6. Ste kresťan, žid, moslim, ezoterik, agnosti alebo ateista?

7. Ste konzervatívec, centrista, liberál, pravicový extrémista alebo sociálny demokrat?

8. Mávate často záchvaty, alebo len niekedy?

9. Čím za živíte, keď od včera večera sedíte na facebooku?

10. A nemáte už tej zloby vo svojom srdci naozaj dosť?“

Toto nie je zďaleka všetko, no nechcem viac urážať jemnocit svojich čitateľov. Niekoľko dní som váhal so zverejnením a dokonca som sa rozhodol, že tieto jeho vyjadrenia radšej nezverejním predpokladajúc, že bol pán Lúčny iba indisponovaný a na to má každý občas právo. Keď som však včera zistil, že nešlo o náhlu indispozíciu, ktorá by mohla zaujímať maximálne tak národnú protidrogovú jednotku, ale štandardný spôsob vyjadrovania a komunikácie pána Lúčneho na isté témy, pochybnosti sa rozplynuli. Na jeho verejnom profile rozvíjal ešte včera rôzne fantaskné teórie o tom, že som psychopat, že nie som prvý, komu zo sociálnych sietí za...alo a že niektorí ľudia so slabšími nervami by mi už jednu natiahli. Pochopil som, že pán Lúčny suterén nenavštevuje ojedinele a ďalej ma prestal zaujímať.

Minluý týždeň sa objavil mierne kritický blog na adresu popredného predstaviteľa Inštitútu ľudských práv. Niekoľko dní potom sme boli svedkami nesmierne zaujímavej a inovatívnej gerilovej kampane. Človek by čakal, že v prípade ohrozenia povesti nejakej organizácie sa zíde správna rada, potichu spacifikuje svojho riaditeľa a rýchlo vydá mierne sebakritické formálne vyhlásenie, ktoré v zárodku utlmí hroziaci škandál a keď to skončí, v uzavretej spoločnosti si potichu zanadáva na zlého blogera. Zjavná personálna kríza v Inštitúte ľudských práv sa však prejavila absolútne neočakávaným spôsobom a do dnešného dňa žiaden z jeho predstaviteľov neurobil NIČ, čo i len vzdialene pripomínajúce štandard. Neurobili nič, čím by sa postarali o skutočné riešenie problému. Mlčanie, udávanie na facebooku, snahy o zmazanie dvoch článkov s uvedením nepravdivých skutočností a opakované lži za štandard rozhodne nepovažujem. Konieckoncov to nebude prvýkrát, čo dokázal pán Weisenbacher a jeho kamaráti nejakú organizáciu totálne rozložiť. Myslite na to, keď budete mať niekedy chuť podporiť ľudské práva a ich presadzovanie do života spoločnosti. Zvážte, či na Slovensku neexistujú vhodnejšie organizácie pre vaše peniaze a aktivisti síce možno menej sebastrední, zato však poctivo bojujúci za dobrú vec. Neviem, ako vám, no mne by sa bridilo podporovať organizáciu, ktorej predstavitelia sa jej buď vôbec nezastanú, alebo to robia spôsobmi, ktoré sú ďaleko za hranicou normality a viac, ako o menšinové práva a dobrú povesť Inštitútu sa starajú o svoje doráňané ego. Ako asi dokáže presadzovať ľudské a menšinové práva občianske združenie, ktoré se nedokáže postarať ani samé o seba a pritom konzumuje obrovské finančné injekcie od rôznych subjektov?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zrušenie amnestií podporila väčšina, Mečiara podržia Smer a SNS

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Prečo politici kričia: Ste nepriateľ národa

Reuters, Guardian, Politico a Economist nechceli poškodiť Slovensko.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.


Už ste čítali?