O Martinovi, slovenskom bojovníkovi na strane proruských separatistov

Autor: Radovan Bránik | 20.2.2015 o 18:59 | Karma článku: 11,74 | Prečítané:  57518x

Prekvapenie, s akým naši ľudia prijímajú sporadické správy o Slovákoch na bojiskách východnej Ukrajiny ma priviedlo k zamysleniu, prečo sú vlastne prekvapení. Čosi také sa predsa dalo očakávať už veľmi dávno a naša krajina sa už pred rokmi stala farmou, na ktorej sa rodia nové talenty pre ozbrojený boj muža proti mužovi. Ukážeme si to na najnovšom príklade Martina Keprtu, bojovníka na strane proruských separatistov. Je náhoda, že sa ocitol práve tam a práve na proruskej strane? Isteže nie, jednoducho si ho vychovali. Hoci o tom možno on sám dodnes tak celkom nevie.

Martin na Ukrajine nie je sám, spolu s ním sa medzi separatistami pohybujú ďalší Slováci, minimálne šiesti len v oddieloch, v ktorých bojuje on. Na rozdiel od neho však majú oveľa menšiu chuť svoje angažmán verejne propagovať. Preto práve on poslúži, ako ideálny príklad.

S Martinom máme komplikovaný vzťah. Na jednej strane ho jeho rešpekt voči mojej terénnej práci kedysi priviedol až k ponuke podieľať sa na budovaní štruktúry Brancov, na strane druhej sa mu moje verejné vyjadrenia na ich adresu veľmi nepáčia a pokúša sa opakovane korigovať môj postoj. S ním a jeho priateľmi som spolupracoval niekoľkokrát na likvidácii následkov katastrof, Branci pôsobili po povodni v Píle, v Devíne a množstve ďalších lokalít a objektívne môže potvrdiť, že pre svoju disciplínu a pracovný výkon nemali často medzi dobrovoľníkmi konkurenciu. Keď vznikol problém s nedostatkom ľudskej sily, zvyčajne to boli práve oni, ktorí prišli, aj keď už nik iný nemohol, či nechcel. Ak by ostalo len pri tom, nebolo by tým chlapcom vlastne vôbec čo vytknúť.

Ibaže to je iba časť pravdy. Tou menej príjemnou je skutočná podstata tohto prapodivného spolku a jeho úloha, hoci som presvedčený, že o nej množstvo radových členov vôbec netuší. Uspokojujúc sa s jednoduchými vysvetleniami noví členovia nepátrajú, načo im pri povodniach bude schopnosť zabiť človeka jedným ťahom noža a načo potrebujete pri oprave hradov a pamiatok poznať metódy brutálneho vypočúvania. O nejaký čas, podľahnúc skupinovej dynamike už stratíte chuť sa pýtať na čokoľvek. Ste jedným z nich a vašich kameraden nikdy nezradíte. Tiež jeden zo spôsobov, akým opäť nechať vyrásť ego doráňané a atrofované mizernou výchovou a sklamaniami. To všetko vám umožní nemyslieť na to, že ste príslušníkom záložnej ozbrojenej štruktúry, ktorá čaká na budúce použitie.

Toto je verejný budíček pre naivných. Branci sú iba špičkou ľadovca, pod týmto viditeľným povrchom sú ďalšie a ďalšie organizácie, ktoré často nespája iné, iba neskrotná chuť podriaďovať sa a veliť a dokázať sebe, svetu a frajerke, že som niečo viac, niečo iné, niečo unikátne v tomto prehnitom svete peňazí, kapitalizmu, či sprisahaných židovských rodín. Že ma vedie Idea, že odolávam nerestiam a túžbam a že som v pravom slova zmysle Chlap.

Martin Keprta bol jedným z ideológov a zároveň jedným z najinteligentnejších členov veliacej štruktúry Brancov. Naposledy sme sa videli, keď sme s jeho chlapcami naháňali pri devínskom kameňolome srnku, aby sme ju zachránili pred povodňou. Už vtedy som mal informácie o kolízii vo vedení Brancov, bolo zjavné, že sa niečo deje, Martin ich potom úplne opustil a plánoval založenie novej, lepšej štruktúry. Neskôr už pripúšťal, že som sa vo viacerých tvrdeniach na ich adresu nemýlil a vyčítal tým, čo u nich ostali kontakty za hranicami s extrémnymi politickými hnutiami. Dúfal som teda, že dozrel a je na dobrej ceste a bude už len dobre.

Zaskočila ma ale správa, že odišiel na front a pridal sa k separatistom na východnej Ukrajine. Slávil tam v januári aj svoje narodeniny a plný dojmov tvrdil, že práve tie na bojisku boli úplne najkrajšie v živote. S priateľmi sporadicky komunikuje vo veľmi euforickom tóne a zjavne ešte nestihol naraziť na úplnú realitu. Pred pár dňami sa vynoril vo vysielaní jednej ruskej televízie a svojskou ruštinou nadšene potvrdil všetko, čo chceli redaktori počuť, vrátane úplne absurdných tvrdení o pozorovaní jednotiek NATO v Donbase. Martin konečne našiel, čo hľadal. Rovnako, ako jeho kamaráti, ktorí odišli s ním.

Máme tu problém. Roky naň upozorňujem, ale akosi sa stále neujalo.

Na teritóriu členskej krajiny EÚ pôsobí polovojenská organizácia produkujúca relatívne dobre vycvičených sociopatov ochotných zabíjať bez toho, aby sa ocitli v priamom ohrození života. Funguje v rámci zákona, alebo osciluje tesne okolo jeho hraníc, pohybuje sa v šedej zóne bez možnosti dôkladnej kontroly. Už dnes má organizačné zložky vo viac, ako polovici okresov a dokonale pozná miestne zvyky, členovia dokážu bez problémov splynúť s miestnym obyvateľstvom. Jej vodcovia sú idealistami, ktorí svoju inšpiráciu získavajú v heroických imagináciách dodávaných ruskou vplyvovou agentúrou a prejavujú fanatický odpor k Západu a NATO. Nemálo z nich sa zúčastňuje náročných výcvikov u podobne zameraných organizácií na území Ruska. Súčasťou zručností získavaných pri tréningoch sú napríklad boj v zastavaných územiach, zadržiavanie rukojemníkov, násilné vypočúvanie a prepady konvojov. Sú ich stovky iba v tejto jedinej organizácii. Tých organizácií sú desiatky. Roky sa pripravovali nasucho v relatívne komfortnom prostredí slovenských hôr a zabíjali sa paintballovými puškami, keď tých nebolo, postačil airsoft.

Dnes však už niektorí z nich držia v rukách reálne samopaly a zabíjajú reálnych ľudí. Konajú tak v krajine, kde si to ešte pred rokom, či dvoma nik nedokázal ani len predstaviť. Úprimne, už dávno nedokážem pochopiť tú neznesiteľnú ľahkosť bytia, s akou sa stále upokojujeme, že Slovenska sa vlastne nič z vyššieuvedeného netýka. Pohoršujeme sa nad tým, že mladí ľudia odchádzajú z Európy do ďalekej Sýrie zabíjať neveriacich. Fakt, že zlatí chlapci z Petržalky nedávno odišli zabíjať obyvateľov susedného štátu nás však ešte nestihol ani poriadne vyrušiť.

Na Ukrajine dostali chlapci zo Slovenska jedinečnú možnosť. Šancu zabiť svojho prvého v boji plnom adrenalínu a na diaľku, takže tabu a výčitky svedomia nebudú v prostredí podobných šialencov znamenať významnú prekážku. Pri druhom bude problém zas o kus menší a niekde po desiatich mŕtvych to prestanú rátať. Na Ukrajine už nezabíjajú iba nám vzdialení Ukrajinci, guľku tam už môže protivník schytať aj od sympatického chalana, ktorého ste ešte na jeseň mohli stretnúť v petržalskom Tescu. Roky prípravy a tréningu nasucho priniesli svoje ovocie a teraz už aj prvú krv.

Možno sa prebudíme, až keď sa plní dojmov vrátia domov a budú si chcieť pripomenúť staré dobré časy prežité na pláňach východnej Ukrajiny. Ešte nám tak celkom nedopaľuje, čo sa to vlastne všade naokolo deje. Neuvedomujeme si, že sme hneď ďalší na rane a oko Východného Mordoru dovidí ďalej, než by sme si chceli pripustiť. Za existenciu a výcvik Slovenských Brancov môžeme ďakovať práve jemu.

Čo s tým?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zrušenie amnestií podporila väčšina, Mečiara podržia Smer a SNS

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Prečo politici kričia: Ste nepriateľ národa

Reuters, Guardian, Politico a Economist nechceli poškodiť Slovensko.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.


Už ste čítali?