Šéf Slovenských Brancov: Už nepredstavujeme bezpečnostné riziko

Autor: Radovan Bránik | 8.3.2015 o 19:48 | (upravené 8.3.2015 o 19:56) Karma článku: 10,69 | Prečítané:  29870x

Riadením osudu sa Slovenskí Branci stali prvým významnejším subjektom, ktorý vzbudil masívnu verejnú pozornosť a obavy v súvislosti s fungovaním paravojenských združení u nás. Branci sú však na pomery tejto scény jedni z umiernenejších a podľa tvrdení ich šéfa na Slovensku pôsobí niekoľko nebezpečnejších skupín, ktorých sa obáva ešte aj on sám. Šéf Brancov Peter Švrček je prvým človekom z tohto prostredia, ktorý verejne potvrdil dlhoročnú snahu ruských inštruktorov a organizácií o získanie dominantného vplyvu na slovenské extrémistické združenia. Pokúšajú sa podľa neho založiť na Slovensku domobranu a robia tak často veľmi nevyberavým spôsobom, ako sa o tom presvedčil na vlastnej koži.

Vyjadrili ste nesúhlas s mojimi vyjadreniami na adresu Brancov, hoci som citoval z dokumentu, ktorý je zatiaľ jedinou ucelenou deklaráciou postojov vašej organizácie. Máte príležitosť to vysvetliť.

Tomáš Bičkoš vypracoval ten dokument v roku 2012. Brancov sme založili 1 januára toho istého roku. Vtedy sme mali úplne iné smerovanie, spolupracovali sme so Slovenským hnutím obrody, kládli vence pri Tisovej soche, robili aj mnohé iné veci, od ktorých sme sa neskôr dôrazne dištancovali. Neskôr sme nabrali iný smer, uznávame úplne iné ideály. Fašizmus, nacionalizmus a podobne choré myšlienky u nás nechceme. V tej dobe sme aj boli zaradení na zoznam pravicových a extrémistických zoskupení, ktorý vypracovalo Ministerstvo vnútra SR. Z tohto zoznamu sme však boli neskôr vyškrtnutí.

Kedy?

Presne to neviem, ale Ministerstvo vnútra to vyhlásilo aj v Rádiožurnáli RTVS. Daniel Milo, odborník MV na extrémizmus sa tam 23.2.2015 vyjadril v zmysle, že nie sme pravicovo extrémistickou skupinou.

S Danielom som sa však stretol vo vysielaní RTVS 25.2.2015 a vtedy vyhlásil, že Branci extrémistickou skupinou sú. Citoval pritom priamo z Bičkošovej deklarácie.

Takto. Slovenskí branci sa už k týmto ideálom naozaj nehlásia. Viete napríklad, že sme kládli vence na hroby partizánov SNP? Bičkoš sa tiež časom preorientoval. Je síce členom Rady SB, ale nemá hlasovacie práva. Kládol tie vence tiež.

Čiže Bičkoš už nevyznáva hodnoty, ku ktorým sa ešte pred dvoma rokmi hrdo hlásil?

Nevyznáva. Nevyznávam ich ani ja, ako mladý som tiež inklinoval k týmto myšlienkam. Boli sme mladí a hlúpi, ale nekôr sa to zmenilo. Uznávam úplne iné ideály.

Viete pochopiť, že organizácia, ktorej členovia a vedenie takýmto radikálnym spôsobom v priebehu krátkeho času zásadne zmení presvedčenie a orientáciu nebudí u verejnosti žiadnu veľkú dôveru?

Myslím si, že človek je schopný zmeniť svoj postoj, ak si prečíta historické dokumenty, vedecké práce a výskumy, tak potom áno, môže sa to stať. Nedôvere samozrejme rozumiem, ale.. mali sme pätnásť. Pred rokom som kandidoval opäť na post predsedu a mojim prvým a základným vyhlásením bolo, že Branci uznávajú a rešpektujú všetky národnosti a menšiny žijúce na území SR a že každý občan, ktorý ovláda plynule slovenský jazyk môže byť členom SB. Dnes tomu tak aj skutočne je, sú u nás ľudia rómskej a aj maďarskej národnosti. Veliteľ oddielu Rožňava a člen hlavného vedenia Juraj Lázok je občanom rómskej národnosti a hrdo sa k tomu hlási. Označovanie nás za extrémistickú organizáciu jednoducho už nie je aktuálne. Dva roky sme neurobili nič, čo by nás posúvalo smerom k extrémizmu, naopak.

Verejnosť však má právo na nedôveru, takéto názorové piruety jednoducho žiaden dôvod k dôvere neposkytujú.

Prešli sme takzvanou očistou, počas ktorej sme vyhodili mnohých extrémne zmýšľajúcich členov. Bola to pre nás obrovská personálna strata, prišli sme o celé oddiely, ale bolo to nevyhnutné, pretože ich ideály boli skutočne mimo. Čistka sa týkala zhruba 40 ľudí. Urobili sme to v roku 2013, predtým sme sa nejaký čas pokúšali riešiť to zmierlivo a ovplyvniť ich správnym smerom. U časti to však už naozaj nebolo možné.

Prečo?

Boli už jednoducho príliš ideologicki ovplyvnení. U mladých je citeľný jeden typický trend a zažil som to aj na vlastnej koži. Cítil som sa byť umierneným národniarom. Na internete sa pekne prezentujú napríklad Pospolitosť, či Slovenské hnutie obrody a lákajú ich na atraktívne vonkajškové prejavy. Mladí tam prídu a tí ľudia ich potom nenápadne názorovo posúvajú k veciam, ktoré už majú povahu skutočného extrémizmu. A oni sú už tak ovplyvnení, že si netrúfnu nahlas povedať nič, čo by to spochybňovalo. Zažil som ten pocit, dostal som odznak, preukaz, niekam som patril a niekto ma bral vážne. Až neskôr som pochopil, čo sa to vlastne stalo. Ja vnímam Brancov ako organizáciu, ktorá si kladie za cieľ podchytiť týchto chlapcov a nenechať ich napospas Kotlebovcom, Hnutiu obrody, či Pospolitosti. Tieto organizácie skutočne inklinujú k popieraniu základných ľudských práv a slobôd, k prvému Slovenskému štátu, fašizmu a podobným hlúpostiam.

Rozumiem tomu správne, že ste sa od nich práve verejne dištancovali?

Áno, jednoznačne. Neuznávame kult Jozefa Tisa, prvý Slovenský štát, nevyznávame fašizmus, nacizmus a podobné ideológie.

Znie to zaujímavo, ale stále sú na stole veci, ktoré neposkytujú dostatočný základ pre dôveru. Dodnes nie sú známi všetci zakladatelia Brancov, nie ste zaregistrovaní, hoci reálne vykonávate činnosť organizácie.

Myslím, že vaše články a vyjadrenia na našu adresu tiež podnecujú túto nedôveru a vyvolávajú extrémistické reakcie. Mnohí sa po ich prečítaní vyjadrujú, že nás treba poslať do Ruska, alebo rovno zastreliť.

Podobné reakcie vyvolávajú prakticky všetky moje články a určite nie len moje. A je to úplne v poriadku, nemôžete rozumne očakávať, že vám niekto len tak uverí. Nestačí jeden rok vyhlásiť niečo a v tom druhom poprieť vlastné slová a v oboch prípadoch čakať, že vám budú vždy veriť. Takto to nefunguje.

To beriem, ale mal som 15, to treba brať do úvahy.

Beriem, ale verejná mienka na to kašle. Vediete organizáciu a musíte s podobnou reakciou verejnosti a médií rátať. Toto nie je materská škola. Vráťme sa k neregistrácii.

Máme plné práve neregistrovať sa.

Neupieram vám to právo. Pýtam sa na dôvod.

Nechce sa mi vybavovať tú administratívu okolo.

To je ale skutočne iba formalita.

Fakt sa mi to nechce.

Ok, ale potom nemôžete očakávať dôveru. Vykonávate činnosť organizácie, ale vyhýbate sa normálnej registrácii a niektoré aspekty vašej štruktúry a činnosti utajujete.

Dodržiavame zákony SR. Je naša súkromná vec takto fungovať. Neviem, čo je na tom zlé. Jednoducho sa nám to takto viac páči.

Znovu: ja netvrdím, že je na tom niečo zlé. Mňa zaujíma dôvod.

Ok. Jedného dňa hodláme Slovenských brancov normálne zaregistrovať, je to našim cieľom. Najprv však chcem očistiť svoje meno, ktoré sa aj vašou zásluhou poškodzované. Chceme tiež nejaký čas počkať, aby sa tieto naše dnešné ťažko uveriteľné tvrdenia osvedčili časom.

Slovenskí Branci vznikli 1.1.2012. Existuje niekoľko verzií o menách a počte zakladateľov, aká je tá vaša?

Slovenských Brancov som založil ja a ďalší dvaja ľudia, ktorých nebudem menovať.

Ak nerobíte nič zlé, prečo nie je možné zverejniť ich mená? Ak sú ok, verejnosť by sa práve ich zverejnením mohla sama presvedčiť, že sú v poriadku.

Nechcem ich zverejňovať preto, lebo v tejto chvíli sú už členmi Ozbrojených síl SR a nie sú členmi Brancov. Práve preto, aby neporušovali zákon. Nechcem im ublížiť tým, že budú v práci podozrievaní z vecí, ktorých sa nedopustili.

Martin Keprta už u vás nie je. Kedy prišiel, ako a prečo odišiel?

Prišiel niekedy v polovici roka 2012, vo vedení bol necelý rok. Odišiel po nezhodách, mali sme odlišné názory na našu budúcnosť. Keď prišiel, veľmi ma zaujal a priniesol množstvo myšlienok, ktorými sme sa zaoberali.

Podľa jeho tvrdení sa pokúšal presvedčiť vás o nutnosti registrácie, o potrebe oficiálne spolupracovať s armádou a so mnou osobne. Sú tieto informácie pravdivé?

To sedí. Bol veľmi inteligentný, zaujímavý, ale nedokázali sme sa zhodnúť. Preto odišiel, nedokázal presvedčiť väčšinu.

Skutočne ste o waterboardingu prvýkrát čítali až v mojom blogu? Považujem za málo pravdepodobné, že človek, ktorý má rozsiahle vedomosti o vojenskej stratégii a taktike, boji muža proti mužovi, či pacifikácii a zadržiavaní osôb netušil niečo o asi najznámejšej nelegálnej vypočúvacej technike.

Viem, že mi to nebudete veriť, ale áno.

Nejde o to, či vám verím ja. Ide opäť o dôveru verejnosti. Od človeka, ktorý vedie organizáciu roky trénujúcu odolnosť vlastných ľudí voči násiliu a v boji to znie zvláštne. A nie, neverím vám, ale to je úplne v poriadku.

Vy však o nás tvrdíte napríklad aj to, že trénujeme zadržiavanie rukojemníkov. To ale nie je pravda. My iba trénujeme sebaobranu pod profesionálnym dozorom.

Neexistujú teda fotografie, na ktorých by vaši ľudia obmedzovali na osobnej slobode protivníkov v boji?

To ale nebolo zadržiavanie rukojemníkov. Bolo to čistenie kolóny. Prehľadávanie vozidiel, nie zadržiavanie rukojemníkov. Rukojemník je niekto, kto je zadržiavaný dlhšie a niekto si zaňho pýta výkupné. My tých ľudí zadržiavame iba krátko a vždy sú to figuranti, nie reálni ľudia.

Ja predsa netvrdím, že beriete reálnych rukojemníkov. Tvrdím, že trénujete zadržiavanie rukojemníkov, teda schopnosť vykonať zásah, ktorý vedie k obmedzeniu osobnej slobody a fyzickej pacifikácii protivníka. Ako dlho potom figurant zotrvá v spútanom stave a či ho potom niekto aj unesie nie je dôležité.

Vy ale náš tréning označujete za niečo nebezpečné a za niečo, čo by široká verejnosť nemala vedieť.

Naopak. Som presvedčený, že by široká verejnosť mala mať maximum relevantných informácií o vašej činnosti a technikách, ktoré vaši ľudia ovládajú. V tomto štádiu naozaj predstavujete vážne bezpečnostné riziko a mala by byť nad vami vykonávaná silná kontrola. Vy sa jej v niečom vyhýbate.

Nevyhýbame sa kontrole. Uvedomujem si, že bezpečnostné zložky nám odpočúvajú telefóny, sledujú naše profily a majú pod dozorom aj fanúšikovské skupiny a súhlasím s tým, hoci to nie je príjemné. Môžeme byť hrozbou, môžeme mať nelegálne zbrane, vylúčiť to samozrejme nemožno. Pravdou však je, že sú na scéne oveľa nebezpečnejšie skupiny, ktoré fungujú úplne mimo verejnej kontroly. Nás nie, ale ich by sa verejnosť skutočne mala začať vážne obávať.

Prídeme k tomu neskôr. Teraz ma zaujíma najmä ruský vplyv na vašu organizáciu.

Od Brancov sme boli na trojtýždňovom výcviku v Moskve traja. Organizovali ho kozáci v rámci Národného Soboru a viedli ho bývalí inštruktori ruských bezpečnostných zložiek. Získali sme tam množstvo zaujímavých skúseností, ale za rozhodujúce považujem, že po politickej línii sme sa nezhodli a nastal medzi nami rozkol. Dnes už žiadna komunikácia a spolupráca neprebieha. Oni sa pokúsili získať nad Brancami absolútnu kontrolu, zosadiť ma ako predsedu a dosadiť tam svojho človeka.

Martin Keprta mi tieto informácie potvrdil a rovnako ďalší človek od vás. Ako to prebiehalo?

Národný Sobor sa ma snažil úplne vyhodiť z organizácie. Pokúsili sa to urobiť prostredníctvom svojho človeka v Rade SB, ktorého tam dosadili ešte pri našom vzniku. Národný Sobor sa dlhodobo snaží vytvoriť na Slovensku domobranu a tento človek sa nám na začiatku ponúkol, že nám pomôže. Vtedy sme to ešte nevyhodnotili ako riziko. Bol to Slovák, ktorý dlhodobo študoval v Rusku. Tento človek nás okrem iného naviedol aj na pobyt v Moskve. Zoznámil som sa tam s veliteľom Soboru a zažil aj veľmi nepríjemné situácie.

Upresnite to.

Od začiatku ma ako veliteľa zhadzovali, ponižovali a vyvyšovali iného človeka, snažili sa za každú cenu ostatných ovplyvniť a dostať do velenia niekoho iného. Bolo to vedené tak, že som bol znemožňovaný pred celou posádkou, aby ma samotní Branci odmietli pre neschopnosť, čo sa však nepodarilo. Neuspeli, ale celý čas sa snažili presadiť do vedenia ľudí, ktorí by to ďalej viedli prorusky. Ustáli sme to.

Mám tomu rozumieť tak, že považujete za svoj osobný úspech jednak zbavenie sa extrémistov a tiež odolanie snahe presadiť vplyv ruského Soboru na organizáciu Brancov?

Rozhodne. Rôzni členovia majú rôzne názory, ale ja osobne uznávam Európsku úniu, ako spoločenstvo národov, ekonomickú a hospodársku jednotu. Mám samozrejme množstvo výhrad, ale nie sú zásadné. Rozhodne nie som presvedčeným protivníkom EÚ.

Váš dnešný postoj k Rusku a jeho politike?

Rusko urobilo anexiou Krymu obrovskú chybu. Berte prosím to, čo hovorím ako môj názor, nemôžem vylúčiť, že si niektorí z našich členov myslia niečo iné. Ja ako predseda však anexiu rozhodne odmietam.

Poďme k NATO. Platí ešte veta z Bičkošovej deklarácie, že NATO je proteroristická organizácia?

(Mlčanie, povzdych) Je to strašne nadsadené. NATO nie je proteroristická organizácia. Pravdou je, že Slovensku v tomto čase neostáva nič iné, ako členstvo v NATO. Je to potrebné. Nie sme takí silní a nemáme tak bojaschopné ozbrojené sily, ako napríklad Švajčiarsko. Som ale presvedčený, že by sme v dlhodobom výhľade mali nasledovať ich vzor. Rakúsko, Švajčiarsko, či Írsko by mohli byť nasledovaniahodným príkladom. Raz. Byť štátom, ktorý bude demokratický, ktorý bude členom EÚ, ale nebude v NATO. Tu a teraz je však NATO pre Slovensko dobrým riešením. Prípadné budúce vystúpenie musí byť realizované mierovou cestou a v rámci platných zákonov.

S čím môže verejnosť u Brancov rátať v prípade, že by došlo ku konfliktu s cudzou mocnosťou a vyhláseniu mobilizácie? Týka sa vás všeobecná branná povinnosť. Slovenská armáda je súčasťou NATO. Budete stáť proti nej, alebo po jej boku?

Narukujem. Ak bude potrebné brániť vlasť, moju republiku, rozhodne nebudem zbehom, neodmietnem brannú povinnosť. Budem rešpektovať zákony, hoci si ľudia možno myslia niečo iné.

Toto je priame vyhlásenie, v minulých rozhovoroch takto nezaznelo, reakcia verejnosti bola adekvátna tomu zahmlievaniu a nejednoznačným vyhláseniam.

Otázka ale nebola položená takto. Pýtali sa nás, či budeme lojálni vláde Slovenskej republiky. A áno, budeme, ale len v prípade, že vláda SR bude konať v rámci ústavy a bude brániť práva občanov a rešpektovať ich slobody. Vtedy jej budeme lojálni. Ak ale sama bude porušovať ústavu, využijeme svoje ústavné právo postaviť sa nelegitímnej vláde na odpor. U nás nehrozí riziko, že by sme sa postavili proti ústave. Riziko, že by sme sa postavili voči vláde tu teoreticky je, ale iba v prípade, že by ona sama tú ústavu porušovala.

Poďme k téme, ktorá predstavuje skutočný, a stále väčší problém pre túto krajinu. Desiatky paravojensky orientovaných organizácií, stovky členov, tisícky sympatizantov a nedostatok vplyvu a kontroly zo strany spoločnosti. A dominantný dlhodobý vplyv spoza východnej hranice nášho štátu na túto scénu.

Treba ale jasne definovať, že to nie je snaha priamo terajšej ruskej vlády, ale snaha Národného Soboru a Asociácie. Tá mala a stále má snahu ovplyvňovať, riadiť a kontrolovať takto orientovanú mládež na Slovensku. Viacerí jej členovia sa však niekedy vyjadrujú aj negatívne na adresu Putina, či ruskej vlády. V Rusku sme počuli naozaj všeličo.

Iste, ale to je len zvyčajný folklór. Vláda čosi také nikdy nerobí priamo. Asociácia a ani Sobor by v Rusku a ani u nás nemohli operovať bez podpory a tolerancie zo strany ruskej vlády a tajných služieb.

Pozrime sa ale aj na druhú stranu, na fašistov na Ukrajine. Svojho času sme komunikovali aj s Pravým sektorom a tiež sa s nami pokúšali nadviazať spoluprácu.

Ja sa predsa nezastávam ukrajinských fašistov. Faktom však je, že na Ukrajine fašisti v dvoch voľbách získali mizivú podporu a nepredstavujú pre Slovensko žiadne riziko. Našim problémom je Rusko.

Problémom tej vojny je aj Ukrajina.

Problém je pre nás v tom, že sa tu len s istým časovým posunom realizuje rovnaký scenár, aký sa odohrával na Ukrajine. Národný Sobor a Asociácia sa na Slovensku dlhodobo snažia vytvoriť domobranu a ozbrojené zložky. Tie, ktoréRusi podporovali na Ukrajine už pár mesiacov reálne bojujú proti vláde.

Toto robia na Slovensku programovo. Odchytávajú si mladých chlapcov a privádzajú ich na úplne iné myšlienky. Pre mňa je čosi také už dávno neprijateľné. Považujem to za zlo a riziko. Veľké bezpečnostné riziko.

Skutočne máme veriť tomu, že ste sa už dali na správne cesty?

Opakujem. Rozumiem tomu, že bezpečnostné zložky nás považujú za bezpečnostné riziko. Viem ale, že je na nejakej škále ešte stále veľmi nízke. Na Slovensku ale sú aj skutočne nebezpečné skupiny, ktoré sú schopné čohokoľvek. Sú to skupiny, ktorých sa ja osobne veľmi obávam a ak by som nejakým spôsobom proti ním išiel, môže sa mi ľahko niečo stať. Vám takisto. Vzmáhajú sa, ich členská základňa sa rozširuje a radikalizuje. Nie sú žiadnym spôsobom regulované. Vyznačujú sa radikalizmom a brutalitou, majú na konte už mnohé násilné incidenty. Taký slovenský Azov.

Budete ich menovať? Poznám tie mená, rozhovoru by pomohlo, ak by ste to urobili vy.

Menovať ich určite nebudem.

O akom počte ľudí vlastne hovoríme?

V tejto chvíli už o stovkách osôb tvoriacich tvrdé jadro a okolo nich sa pohybujú tisíce podporovateľov. Nie sú to len bitkári, to je naivná predstava, v skutočnosti tieto skupiny tvoria aj ľudia, ktorí zabezpečujú všetko ostatné, aby dokázali prežiť a fungovať mimo kontroly úradov a verejnosti. My takéto riziko nepredstavujeme.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zrušenie amnestií podporila väčšina, Mečiara podržia Smer a SNS

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Prečo politici kričia: Ste nepriateľ národa

Reuters, Guardian, Politico a Economist nechceli poškodiť Slovensko.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.


Už ste čítali?