Na stole je teda kruciálna otázka: ako je niečo také vôbec možné? Toto predsa nie je omyl z kategórie bežných a nevinných. Nie je to preklep. Toto je priznanie v priamom prenose, že architekt garáže celé tie roky vôbec nevedel, či nejakú na hrade vôbec treba. Nevdojak to vo vysielaní priznal s tým, že si to zisťoval až pre potreby Michalovej relácie. Navrhnúť garáž a netušiť, či v nej bude vôbec niekto chcieť parkovať, to už chce naozaj silný žalúdok. Zisťovať si skutočnú návštevnosť až o pár rokov len preto, lebo treba niečo múdre povedať v telke a ešte to aj mimo akéhokoľvek kontaktu s realitou nadsadiť rovno desaťnásobne, to už je skutočné profesionálne harakiri. Z tohto verejného lapsusu je zrejmé jedno: celé tie roky bol projekt garáží budovaný nie na základe exaktných čísel pochádzajúcich z prieskumov, ale na základe osobných subjektívnych presvedčení hŕstky zainteresovaných. To je desivá správa. S týmto presvedčením pritom nepohlo ani vybudovanie „konkurenčnej“ a dnes večne prázdnej garáže pred bránami hradu. Dokonca ani vtedy sa nenašiel nikto, kto by spočítal návštevníkov a obsadenosť novej garáže a tomu prispôsobil svoje zámery. Nedávno sa dokonca projekt menil a bola príležitosť s tým niečo urobiť. Ostala vedome nevyužitá.
Architekt Masár používa často jeden obľúbený pseudoargument, keď sa pokúša spochybniť legitimitu protestu proti výstavbe Slovenskej národnej garáže: pýta sa, kde sme boli doteraz. Akoby fakt, že protestujeme až teraz nejako menil podstatu veci, alebo znižoval hodnotu protestu. Samozrejme, že neznižuje, ale na prvé počutie to tak znie. Pán Masár, sú to naše dane, naše peniaze a náš pozemok a skladáme sa aj na váš kráľovský honorár. Môžeme sa teda pýtať, kedy a ako sa nám zachce a pokojne aj neskôr, než by sa vám páčilo. Nič vás do toho nie je.
Na mieste je ale rovnako iná otázka: pán Masár, kde ste boli doteraz vy? Celé roky, ktoré ste sa pohybovali priamo uprostred tímu, ktorý má celý proces na starosti ste si nenašli čas ani na základný prieskum návštevnosti hradu? Nikdy vám niečo také nechýbalo? Ako ste si mohli dovoliť navrhnúť pred mnohými rokmi garáž, hoci ste o skutočnom počte návštevníkov hradu netušili ešte ani toť nedávno? Pokúšate sa z nás urobiť hlupákov tvrdiac, že nás vyprovokovala nejaká škaredá jama, pokúšate sa aj s kumpánom Jurkovičom pomocou poloprávd presvedčiť verejnosť, že sme len podľahli dezinformácii a iba niečo nepochopili. Pod našou výzvou sú však mená, pre ktoré je čosi také skutočnou urážkou – sú tam špičkoví archeológovia, a to nie ste ani vy a ani pán Jurkovič. Sú tam ľudia a nie je ich málo, ktorí sa na vykopávkach priamo podieľali. To práve oni bijú na poplach.
Kde sme boli doteraz my? Nuž my sme doteraz čušali veriac, že hrad je v správnych rukách a že sa na vás a vašich kolegov môžeme spoľahnúť. Túto vieru sme nedávno stratili a preto sa ozývame. A nie, nie je neskoro, ako ste sa pokúšali divákom nahovoriť. Ešte stále sa dá na mieste garáží v ich pôvodnej dispozícii postaviť niečo iné. Niečo, čo na hrad podobného významu skutočne patrí. Majte si svoju jamu a svoju stavbu a aj jej obvodové múry. Ale nech to vovnútri preboha nie je garáž, ale napríklad unikátne múzeum, z ktorého povedú k naplno odprezentovaným štyrom unikátnym keltským nálezom chodby priamo z výstavných priestorov. Za čosi také by ste sa mohli zapísať do dejín slovenskej architektúry zlatými písmenami. Za túto nepotrebnú garáž skončíte leda tak na tabuli hanby.
Rovno 25 tisíc krát.
