Prvenstvo v snahe objasniť príčiny nehody majú rozhodne politici. Viacerí sa nedočkavo vyjadrili v zmysle, že nič nenasvedčuje teroristickému útoku, či rovno tvrdia, že to podobný útok nebol – a preochotne varia z vody podporujúc teóriu o depresívnom mladom mužovi, čo naviedol lietadlo na skalu v sebevražednom úmysle. V panickej snahe presvedčiť verejnosť, že nie je opäť v ohrození a že opäť niečo nezanedbali sprosto neprimerane ovplyvňujú vyšetrovateľov nútiac ich sledovať vopred určenú stopu, zatiaľ čo politicky neprijateľnú ignorovať. Verejnosť tomu nepekne napomáha, lačne hltá články, ktoré už majú jednoznačný podtón. Podľa nich fakt, že sa kapitán nevedel doklopať a dobúchať naspäť do kabíny a že kopilot nereagoval ani na verbálne výzvy rovná sa - pilot samovrah. Meno toho mladého muža sa objavuje už v stovkách článkov po celom svete, visia v nich jeho súkromné fotografie a všetkým je už úplne jasné, čo a prečo sa to stalo.
Samozrejme, toto vysvetlenie sa doslova ponúka a rozhodne je prvým, čo nás napadne. Použijeme takzvaný zdravý, či sedliacky rozum, primiešame zopár podvedomých heuristík a je vymaľované. Problém však spočíva v tom, že podobné nehody mávajú množstvo rôznych príčin a následkov a iba málokedy sa primárne podozrenia neskorším vyšetrovaním potvrdia. Čo zatiaľ vieme, alebo čo je aspoň veľmi pravdepodobné? Iba to, že kapitán sa v čase tesne pred nehodou snažil dostať naspať do pilotnej kabíny a že mu kopilot, ktorý bol zrejme pri vedomí neodpovedal.
Teraz úprimne: možno z dostupných faktov vylúčiť akúkoľvek teóriu? Možno na základe nich skutočne vylúčiť teroristický motív? Rozhodne nie. Čo zatiaľ vieme určite nestačí na to, aby sme predčasne zverejňovali veci, ktoré sa napríklad môžu nepekne dotknúť pozostalých druhého pilota Airbusu. Dôvodov, pre ktoré neodpovedal na oslovovanie spoza dverí a prečo neotvoril ani na dôrazné búchanie môže byť hneď niekoľko a vôbec to nemusí znamenať, že išlo práve o samovražedný motív. Roky trvajúce dôkladné vyšetrovanie havárií lietadiel má svoje opodstatnenie a netrvá tak dlho pre hlúposť vyšetrovateľov. Tuší niekto, či nemal kopilot v uchu reproduktor od zariadenia, ktoré nezaznamenávali čierne skrinky? Vieme vylúčiť, že bol obeťou vydierania? Vieme naisto, že iba nestratil vedomie, alebo dočasne nemal zníženú schopnosť rozoznávať a komunikovať? Mozgová mŕtvica napríklad občas postihne aj ľudí v skvelej kondícii. Dôkaz o nej však nikdy nezískame, aj keby k nej náhodou došlo, vzhľadom na stav telesných pozostatkov. Nevieme teda vôbec nič. Domýšľame si však o to viac.
Ešte sa poriadne nerozbehlo vyšetrovanie a už všetci vedia, že samovrah vzal so sebou 150 ľudí. Je to smutné a rozhodne nie profesionálne. Ak to aj bola samovražda, bez solídneho vyšetrovania to nie je možné potvrdiť. Bývalo dobrým zvykom aspoň chrániť identitu podozrivých. Zrejme sa to už nenosí. Myslel však niekto na to, ako sa asi musia cítiť ľudia, ktorým bol ten mladý muž blízky? a čo keď sa o rok zistí, že sme sa všetci mýlili a všetko bolo inak? Tak strašne sa bojíme neznámeho, že pokojne uveríme prvej hlúposti, ktorá sa ponúka. Škoda.
