reklama

Pokojne dýchajúci samovrah? Tak určite!

Tak teda dobre. Skúsme dnes pre zmenu na okamih pripustiť, že je úplne v poriadku vypúšťať pikošky z vyšetrovania mimo vyšetrovacieho protokolu. Pripusťme tiež, že dýchanie kopilota bolo po celých osem minút skutočne pokojné a že to nie je len názor človeka, ktorý nahrávku počul a domnieva sa, že je to tak. Hoci medzi vypočutím a solídnou komplexnou analýzou nahrávky zvyčajne býva rozdiel niekoľko týždňov, poďme sa chvíľu tváriť, že všetko bolo skutočne tak, ako sa už niekoľko dní píše v médiách. Pretože samovražednosť je témou, ktorej sa roky venujem, dovolím si priniesť svoju vlastnú analýzu doteraz známych faktov. Na rozdiel od všeobecne rozšíreného názoru nie že podporujú teóriu o samovražde, naopak: to, čo vieme doteraz sú podporné dôkazy, ktoré smrť vlastnou rukou skôr vylučujú. Ako je to možné?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (186)

Päť parametrov, v ktorých sa správanie kopilota odlišuje od typického samovražedného správania:

Doba trvania od momentu rozhodnutia do realizácie smrti: viac, ako osem minút opäť robí samovražedné konanie vysoko nepravdepodobným. Aj z výskumov, aj z mojej vlastnej terénnej praxe vyplýva neprestrelný fakt – absolútna väčšina samovrážd je spáchaná spôsobom, ktorý minimalizuje čas od spustenia mechanizmov samovraždy k fyzickému usmrteniu. Hoci proces rozhodovania sa trvá niekedy týždne a často mesiace, samotné vykonanie je prakticky vždy vecou okamihu, s výnimkou nepodarených pokusov. Samovrah túži zomrieť okamžite a tak, aby pokiaľ možno necítil žiadnu bolesť. Ďalšou z najväčších túžob je dokonca potreba, aby si samotnú smrť ani neuvedomoval. Ako do tejto odbornej reality zapadá laická predstava, že kopilot vedome odkladal svoju smrť viac, ako osem minút a ešte k tomu pokojne dýchal?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Toto je ďalší argument zástancov teórie samovraždy. Vraj kopilot pokojne dýchal a neodpovedal. Nuž ale pokojné dýchanie je opäť zásadným argumentom proti smrti vlastnou rukou. Prečo je tomu tak? Typická samovražda prebieha v troch fázach, pričom tretia je skutočne charakteristická ústupom stresových rekcií a zmenou správania na pokojné. Pokoj je spôsobený ukončením chorobného vývoja a potlačením inštinktívneho strachu zo smrti. Ibaže POZOR: samotné vykonanie samovraždy je prakticky vždy spojené s enormným stresom a takmer bez výnimky ho páchateľ pácha vo fáze akútnej krízy. Teda aj samovrah, ktorý týždne po rozhodnutí už nepociťoval zvýšené vnútorné napätie, v okamihu blížiacej sa smrti aj tak prežíva obrovský emočný nával. Ten má priamy vplyv na fyziológiu, do tela sa vyplavuje množstvo stresových hormónov. Následkom pre dýchanie logicky býva zásadné zvýšenie množstva cirkulovaného vzduchu a hyperventilácia. Laicky povedané, dýcha rýchlo a veľa, čo sa často po pár minútach prejaví dokonca v kŕčoch spôsobených prekyslením organizmu. Ibaže kopilot údajne dýchal celkom pokojne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Osem minút je číslo, ku ktorému sa ani vo fantázii nepriblíži takmer žieden samovrah. Už ste počuli o niekom, kto by sa vešal a snažil sa, aby jeho umieranie trvalo aspoň osem minút? Áno, smrť pri medikamentami navodenej samovražde niekedy skutočne trvá dlhšie, ibaže samovrah intoxikáciou sleduje bezbolestnosť a stratu vedomia – nič také však o kopilotovi doteraz na povrch nevyplávalo. Mal pritom možnosť svoju smrť výrazne urýchliť, mohol nastaviť prudšie klesanie, alebo rovno vypnúť motory, spôsobiť pád iným spôsobom. Tým by si skrátil utrpenie a znížil riziko, že mu niekto prekazí šancu zabiť sa. Kopilot však údajne pokojne dýchal ešte aj v okamihu, keď sa blížil náraz a keď sa do kabíny dobíjal sekerou kapitán. Neurobil pritom nič, čo by celú vec urýchlilo. Samovrahovia však takmer vždy robia všetko preto, aby im nikto nemohol ich plány prekaziť. Z kopilotovej minulosti je známe, že bol schopný hlbokých a intenzívnych emócií – a vy veríte, že rútiac sa na Alpy s vrieskajúcim kapitánom so sekerou v ruke a 150 pasažiermi za chrbtom bol tento človek osem minúť ľadovo pokojný? Jediným skutočne pravdepodobným vysvetlením je v tomto prípade nie samovražda, ale bezvedomie. Nie je prakticky medicínsky možné, aby človek zjavne schopný emócie v takejto situácii ostal bez telesnej reakcie na silné podnety prejavujúcej sa zrýchleným dýchaním - s výnimkou toho, že o žiadnych podnetoch nevedel. Nepopieram, že zrejme vedome nastavil klesanie. O jeho ďalšom konaní, stave vedomia a motívoch, pre ktoré aktivoval klesanie však zatiaľ nevieme nič.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Parameter číslo štyri: absolútna väčšina samovrahov, ktorá má profesiu umožňujúcu spáchať tzv. rozšírenú samovraždu (piloti, vodiči, navádzači) ju nespácha a prakticky vždy sa rozhodujú svoje okolie do toho nezaťahovať. Neberú so sebou iných, aj keď by poľahky mohli, takmer vždy sa rozhodujú o odchod niekde osamote. Toto je už štvrtá zásadná odlišnosť v prípade nešťastného kopilota.

Parametrom číslo päť je údajná depresivita. Nuž, takto. Je pravdou, že samovraždu pácha štatisticky významne vyššie percento depresívne ladených ľudí, ako ľudí z depresivitou nezasiahnutej populácie. Vyvodzovať z toho však čokoľvek v konkrétnom prípade kopilota je absolútna hlúposť: viac, ako 70% ľudí trpiacich primárnou depresiou sa témou samovraždy vôbec nezaoberá. Zvyšných tridsať áno, ale len v rovine inklinácie k zabitiu vlastnou rukou, ako teoretickej alternatívy. Prakticky sa o samovraždu z ľudí postihnutých depresiou nepokúsi ani jedno jediné percento! Inak povedané, je takmer vylúčené, že sa depresívny človek pokúsi o samovraždu. Vy ste však presvedčení o opaku, lebo je ľahšie byť o niečom presvedčený, ako to skutočne vedieť. Doslova katastrofou je však fakt, že k šíreniu týchto vpravde idiotských mýtov prispievajú aj médiá, od ktorých by jeden čakal solídnu prípravu. Svojou trochou do mlyna prispievajú aj rôzni mediálni psychológovia, ktorí veselo rozširujú mýty o téme, ktorej v skutočnosti nerozumejú. Naposledy jeden vyhlásil, že ak niekto hovorí o samovražde, v skutočnosti sa ju nechystá spáchať, iba chce na seba upozorniť. Svätá prostota dosahujúca parametre trestného činu, pretože pomáha vydeseným príbuzným upokojiť sa v momente, keď by mali mať oči a uši na stopkách.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najnovšie som zachytil aj to, že by vraj lekári a psychiatri mali porušovať dôvernosť medzi nimi a klientom a hlásiť podozrivé správanie jeho zamestnávateľom. Ponechajme teraz bokom fakt, že orgánom činným v trestnom konaní sú povinní hlásiť vážne podozrenia už dnes a skúsme sa zamerať na to, čo bude dôsledkom takéhoto vylepšenia. Absolútnu väčšinu spoločensky nebezpečných činov nepáchajú klienti psychiatrov a psychológov, teda obdivuhodní ľudia, ktorí našli silu bojovať a priznať, že majú problém. Absolútnu väčšinu spoločenského zla páchajú psychopati vyhýbajúci sa akejkoľvek forme odbornej podpory, ktorí si jej akútnu potrebu dokonca často vôbec neuvedomujú. Potenciálny samovrah v starostlivosti terapeuta je držaný pri živote oveľa účinnejšie, ako ten, ktorý žiadnu odbornú pomoc nikdy nevyhľadá. Verejná mienka však toto vôbec nerieši a volá po udávaní zamestnávateľovi, lebo má na pár týždňov zas nového nepriateľa. Stigmatizácia a riziko prezradenia dôverných informácií povedie k odlivu klientov a ich presunu do zóny, v ktorej nebude mať nik možnosť im pomáhať. Len tak na okraj, nebolo pôvodným zámerom navrhovateľov situáciu zlepšiť?

Tak si to zhrňme: kopilot sa v piatich zásadných parametroch prejavoval úplne inak, ako sa zvyčajne prejavuje človek páchajúci samovraždu. Odlišnosť v jednom parametri by mohla znamenať nepresné pozorovanie, či vyhodnotenie. Dva odlišné parametre by už mali navodiť zvýšenú podozrievavosť. Skutočne ale veríte, že zásadne odlišné správanie od správania typického samovraha v až v troch základných parametroch robí teóriu o samovražde vysoko pravdepodobnou, či najpravdepodobnejšou? Nuž ale to potom svedčí o jedinom – že nemáte šajn o tom, čo v skutočnosti znamená samovražda, ako prebieha, čo k nej vedie a trpíte množstvom predsudkov, ktorými väčšina populácie nazerá na túto tabuizovanú tému. Je to pochopiteľné, ale zas sa nepatrí na to ešte aj okato upozorňovať v diskusiách. Podliehať nepravdivým mýtom je nepochybne vašim právom, ale zas nemuseli by ste to robiť s takým teatrálnym nadšením.

Tento článok je iba mentálnym cvičením pre milovníkov rýchlych uzáverov. Naďalej považujem za absolútne neprípustné porušovať pravidlá komunikácie predbežných výsledkov a špekulovať o príčinách čohokoľvek na základe tvrdení ľudí, ktorí počuli, že niekto iný tvrdil, že niekto iný si niečo myslí. Nikdy by som si nedovolil vyvodzovať akékoľvek uzávery o klientovi, ktorého som osobne nikdy nestretol a nezoznámil sa s jeho podrobnou dokumentáciou. Bez ohľadu na skutočnú príčinu nehody je podobný prístup nehoráznym vedomým zlyhávaním profesionálov, ktorý nedáva žiadne dobré správy o budúcnosti. Možno sa skutočne veci odohrali tak, ako sa domnieva väčšina diskutérov. Ak to tak aj bolo, išlo iba o úspešný tip, nie o výsledok serióznej analýzy faktov.

Radovan Bránik

Radovan Bránik

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  209
  •  | 
  • Páči sa:  28x

Kontakt: +421 911 182 711Na tvorbe obsahu sa vzhľadom na citlivú povahu zverejnených materiálov a zvýšené riziko pre autora v ostatnom čase podieľa tím špecialistov na bezpečnosť a analýzu.Činnosť tímu možno zatiaľ podporiť nasledovnými formami.Prevodom na: IBAN: DE69 1001 1001 2627 6063 52PayPal: radovan.branik@gmail.comhttps://www.patreon.com/user?u=13711855Ďakujeme za vašu podporu. Zoznam autorových rubrík:  NevážnePolitikaSúkromnéO kríze a nešťastíOdborná problematikaZamyslenia písané pre RTVS

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu