K niektorým aspektom zásahu bezpečnostných zložiek počas demonštrácie proti imigrantom

Autor: Radovan Bránik | 22.6.2015 o 18:50 | (upravené 22.6.2015 o 20:38) Karma článku: 12,61 | Prečítané:  3606x

V súvislosti so zásahom pri demonštrácii organizovanej proti imigrantom sa objavilo množstvo kritiky, ako ostatne vždy v takýchto situáciách. Považujem za dôležité vrátiť sa vecne k niektorým aspektom práce bezpečnostných zložiek.

Väčšina účastníkov demonštrácie do mesta vo väčších skupinách prichádzala vlakom a neuralgickým bodom zásahu bola Hlavná stanica. Kvalitná spravodajská príprava a zvládnutý zásah na mieste znamenal, že tam došlo len k ojedinelým drobným incidentom. Policajti pritom zabezpečovali presun viacerých izolovaných skupín do centra a vyprázdňovali tak priebežne priestor pred hlavnou stanicou. Okrem hlavnej skupiny sa ostatné pohybovali po chodníkoch a teda nedochádzalo k zbytočnému obmedzovaniu dopravy na Štefánikovej ulici. Pohyb samotného sprievodu bol pritom zabezpečený ukážkovo, akúkoľvek snahu jednotlivcov opustiť dav a prejsť cez kordón polícia okamžite neutralizovala zákonnými prostriedkami. Čelo sprievodu z bezpečnostných dôvodov niekoľkokrát zastavili, za čo si vyslúžili od mimoriadne hudobne nadaného davu niekoľko írečitých folklórnych piesní.

V najkritickejšom momente, keď sa na kontakte Hodžovho námestia a Štefánikovej ulice dve znepriatelené skupiny priblížili na niekoľko desiatok metrov pritom polícia odviedla skutočne vynikajúcu prácu a znemožnila akýkoľvek priamy kontakt. Nie je pravdou, že chránila darebákov pred slušnými ľuďmi, bolo úplne zjavné, že na stranu antifašistov postavila zložky, ktoré nijako významne nezasahovali. Veliteľ zásahu dokonca opakovane upozorňoval jednotlivých policajtov, aby sa obrátili k skupine antifašistov čelom – tí sa totiž, cítiac ohrozenie práve zo strany nabudených darebákov zo Štefánikovej mimovoľne obracali k antifašistom chrbtom a vôbec sa ich neobávali. Odlišná miera rizika, ktorú polícia prisudzovala obom skupinám je zjavná aj z toho, že v týchto chvíľach presunula príslušníkov A.K. tímu k antifašistom, pričom na strane extrémistov vykonávala už len nekompromisné úkony vedúce k zatknutiu, pacifikácii, či navráteniu nabudených výtečníkov naspäť do davu. Milovníkovi zábavnej pyrotechniky Mihálymu zaspievali extrémisti dokonca vlastný oslavný chorál.

Sporným momentom bolo napadnutie pretekov downhill pod Bratislavským hradom a ich následné ukončenie. O zlyhaní polície sa najčastejšie hovorí práve v súvislosti s týmto incidentom a áno, v tomto prípade naozaj nezafungovala preventívne. K napadnutiu však došlo v čase po oficiálnom ukončení demonštrácie, keď sa tisícky účastníkov rozchádzali všetkými smermi a bezpečnostné zložky jednoducho stratili možnosť kontrolovať izolovaný dav. Treba uviesť, že v prípade rozptylu 5 tisícového davu nad istú výmeru ulíc nie je fakticky možné pokryť celý priestor a schopnosť garantovať okamžitý zásah klesá z objektívnych dôvodov. Čo kritici úplne ignorujú je fakt, že inkriminovaná skupina sa vybrala z centra priamo k miestu konania medzinárodnej bezpečnostnej konferencie GLOBSEC a práve ochrana tohto bodu záujmu dostala - absolútne správne - najvyššiu prioritu.

Napadnutie cyklistických pretekov bolo vedľajším produktom frustrácie ľudí, ktorým sa nepodarilo dať na búdku senátorovi McCainovi. Došlo k nemu práve preto, lebo polícia úspešne ubránila trasu ku GLOBSECU. Jedným z najdôležitejších faktorov, ktorý rozhodujúcou mierou oslabil schopnosť polície zasiahnuť vopred a zabrániť útoku na divákov a organizátorov pretekov pritom bola nutnosť izolovať účastníkov protidemonštrácie a chrániť ich pred útokmi zo strany nabudených extrémistov. V čase, keď takmer dve stovky príslušníkov najelitnejších zložiek polície tri hodiny strážili dve skupinky antifašistov na Hodžovom námestí a v uličke pri Quo Vadis jednoducho zúfalo chýbali na inom mieste.

Toto je presne ten moment, kvôli ktorému som od konania protidemonštrácie odhováral jej zástancov túžiacich prejaviť svoj občiansky postoj práve formou osobnej účasti na námestí. Rozumiem a súhlasím s ich cieľmi a postojom, no v situácii, keď už bolo zjavné, že bude demonštrácia skutočne masová a prudko sa zvyšuje pravdepodobnosť incidentu bolo vhodné zmeniť svoje rozhodnutie a na námestie vôbec nejsť. Argumentoval som, že každý účastník protidemonštrácie na seba bude viazať policajné sily, ktoré nebude možné využiť inde a stalo sa presne to.

Na otázku, kde bola polícia v okamihu, keď extrémisti napadli cyklistické preteky je teda odpoveď jednoduchá: takmer dvesto jej príslušníkov práve vtedy strážilo na dvoch miestach v centre účastníkov antifašistického protestu pre napadnutím. Argumenty zástancov protidemonštrácie, že chcú prejaviť svoj občiansky postoj a ukázať odvahu, lebo si platia dane v tomto svetle prudko strácajú na hodnote. Viazať na seba sily polície v tomto masívnom rozsahu, keď potom inde zúfalo chýbajú nie je prejavom slobody vyjadrenia, ale obrovskej nezodpovednosti. Na prejavenie zásadného nesúhlasu s agendou extrémistov existuje množstvo oveľa efektívnejších spôsobov a sýtiť ego extrémistov medzi ne rozhodne nepatrí. Nebolo by pre nich väčšieho trestu, než keby sa potulovali ulicami bez toho, že by im nik venoval pozornosť. Snaha ísť si nadávať s darebákmi do ulíc svedčí o hlbokom nepochopení toho, s kým máme do činenia. Ak niekto príčetný verí, že čokoľvek zmení k lepšiemu, ak bude na námestí vyrevovať, že majú náckovia tvarohové rite, tak rozhodne príčetný nie je. Jediné, čo dosiahne je, že sa o tú jeho musí starať tri a pol policajta, ktorí potom logicky chýbajú tam, kde ich naozaj treba.

Konieckoncov ani pod idúce autá sa nevrháme len preto, že máme zaplatenú zdravotnú poistku. A dane si platia aj diváci cyklistických pretekov. Oni si však, na rozdiel od účastníkov protidemonštrácie, riziko nevybrali dobrovoľne a vôbec netušili, že im niečo hrozí. V tejto súvislosti je zvlášť odporné fňukanie tých, ktorí vraj boli obmedzovaní na občianskej slobode a považujú za krivdu, že ich policajti jednoducho nepustili do ulíc. Keby ich polícia nechránila, v lepšom prípade by dnes ležali v nemocnici. Vrcholom drzosti je, keď práve títo ľudia hlučne kritizujú políciu za "zlyhanie" v prípade downhill. Sami sa na ňom podpísali mierou vrchovatou.

V minulosti som bol opakovane svedkom zlyhaní jednotlivcov spomedzi príslušníkov bezpečnostných zložiek, problematických foriem zásahu, straty kontroly a z toho plynúcich excesov. Polícia bola často terčom oprávnenej kritiky. Strávil som v sobotu v bezprostrednej blízkosti policajtov niekoľko hodín a nestretol som sa s jediným významnejším lapsusom. Odhliadnuc od akýchkoľvek vyjadrení akýchkoľvek politikov: bezpečnostné zložky štátu preukázali schopnosť zabezpečiť verejný poriadok aj počas akcie, aká ešte – rozsahom, agresivitou a fyzickou pripravenosťou účastníkov – na Slovensku nebola. Je to dobrá správa, zvlášť v situácii, že bude už len horšie. Scéna, ktorej príslušníci tvorili jadro demonštrácie prechádza fázou nebývalej konsolidácie a uvedomovania si vlastnej sily. Odteraz až do parlamentných volieb budeme svedkami brutálneho coming outu a je dobré vedieť, že sa naň bezpečnostné zložky výborne pripravili.

Teraz už len, aby sa pripravila spoločnosť. Tá zjavne ešte netuší, čo ju čaká.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NKÚ sa na kauzu Evka nemusí pozrieť. Lajčáka podržali poslanci parlamentu

Za návrh, aby sa na financovanie predsedníctva pozrel Najvyšší kontrolný úrad nehlasoval ani jeden poslanec Smeru.

ŠPORT

Kuzminovej vyšiel návrat a skončila v prvej desiatke

Víťazkou druhého šprintu sezóny sa stala Laura Dahlmeierová.

SVET

Súdy extrémistom neškodia, bránia sa slobodou prejavu

Holandského politika za urážky Maročanov odsúdili bez trestu. Radikáli súdy často využívajú na svoju propagáciu.


Už ste čítali?