Čítal som mraky článkov a blogov, občas pre, väčšinou ale proti, na tému Národného pochodu za život. Pri bližšom skúmaní som postrehol zaujímavú vec: ľudia, ktorí sa pochodu zúčastnili písali o ňom skôr neutrálne, alebo pozitívne. Proti boli zvyčajne tí, ktorí sa nezúčastnili. Najbojovnejšími odporcami pochodu sa potom stali odborníci, ktorých v deň konania pochodu delilo od Košíc aspoň 450 kilometrov, alebo rovno celý Atlantický oceán. Ako nekatolík a takmer neznaboh som strávil na žiadosť organizátora dva týždne prípravou bezpečnostných riešení, ktoré by umožnili nerušený priebeh akcie. Mal som teda príležitosť vidieť tých fanatických fundamentalistov úplne zblízka a zažiť ich aj v neľahkých situáciách: trochu som dúfal, že postrehnem aspoň náznak extrémizmu, nepriateľstva, či intolerancie, o ktorých som toľko čítal na webe. Videl som ich rozhodovať sa, reagovať na varovania a možné riziká, strávil noc v kňažskom seminári, našliapal s nimi desiatky kilometrov po uličkách Košíc v snahe eliminovať aj tie najmenej pravdepodobné problémy. Ako to teda bolo naozaj?