Všímajte si dobre bratislavských vodičov. Pokiaľ vám niekto bude tvrdiť, že vedia jazdiť a že to vy ste ten, kto v meste jazdiť nevie, neverte mu. Celé Slovensko predsa vie, kde je pravda. A tak sa ničím a nikým nenechajte odradiť, prejdite z jedného jazdného pruhu do druhého bez smerovky okamžite, ako vás to napadne. Odmenou vám bude roztomilé trilkovanie rinúce sa z desiatok áut z bratislavskou značkou, rajská to hudba pre vaše uši, nie nepodobná vuvuzelám. Neslušné gestá si nevšímajte, odbočte doprava hneď potom, ako s mapou nalepenou na prednom skle auta dáte znamenie o zmene smeru jazdy doľava. Volajte pritom bratrancovi vášho strýka a pýtajte sa ho na cestu. Každý znalec vás ocení.
Navštívte v priebehu jedného dňa všetky veľké nákupné centrá. V každom z nich prejdite všetky obchody, nakúpte, až bude kufor vášho auta praskať vo švíkoch. Z každého centra potom odchádzajte s hlasitým pokrikom, v ktorom nebudú chýbať vety ako "Nič v tejto zasratej Bratislave nemajú", "Ešte aj v Hornej Maríkovej majú lepší sortiment", alebo "Som tu prvýkrát a naposledy" - keď tieto vety budete opakovať v tom istom centre šestnástykrát, uveríte im aj sami. Pätnásť predchádzajúcich návštev z minulosti vytesnite z pamäti čo najskôr.
Ak stretnete medzi regálmi v obchode Vila Rozborila, začnite na svoju o osem rokov mladšiu manželku ponad tri regály pokrikovať "Mama, aha, oný, Rozboril!". A ak sa u vás nebodaj Vilo v dedine pred šiestimi rokmi, troma mesiacmi, dvoma týždňami a štyrmi dňami o 16.32 zastavil pri nakrúcaní Vilomenín a podal vám v dave vašich súkmeňovcov ruku so slovami "Ahoj kamarát", nuž sa mu nezabudnite pripomenúť a potľapkať ho po pleci. V kronike jeho života je tento okamih isto zapísaný rovnako veľkými zlatými písmenami. Pred kamarátmi v krčme potom rozprávajte, tváriac sa nenútene, že ste sa boli stretnúť s Vilom v Blave. Na spoločenskom rebríčku hneď poskočíte o niekoľko stupienkov.
Aj v najhorúcejšom lete používajte zaklínadlo, že keď v Bratislave napadne centimeter snehu, sú všetci blaváci v riti, lebo nevedia šoférovať. Každý na Slovensku predsa vie, že všade inde je sneh teplý, nešmýka sa a spomalí na ňom iba neschopný blbec. Výrazy ako "nedostatočná kapacita cestnej siete", "prispôsobenie spôsobu jazdy podmienkam" a "ranná špička" ignorujte. Je jasné, že také čertoviny mohol vymyslieť iba vychcaný blavák.
Kedykoľvek naskočí na semafore zelená, čítajte si sms, lúštite mapu z roku 1982 a rozčuľujte sa nad tým, ako tí hajzli medzičasom pomenili názvy ulíc, alebo obsluhujte navigáciu. Máte čas. Pri oranžovej zbystrite pozornosť. Keď naskočí červená, chyťte príležitosť za pačesy a dupnite na to. Budete spoľahlivo najrýchlejší. Trúbia na vás? Ignorujte to. Bratislavčania sú strašní závistlivci.
Každého bratislaváka posmešne označujte ako paštikára. Je úplne jedno, že už ani sami neviete, čo to slovo vlastne znamená a že paštika je to posledné, čo u Bratislavčana nájdete. Na parkovisku pred krčmou, v ktorej chcú tie svine blavácke za vyprážaný syr 1.99,- Eura (sic!) si potom natrite rožok tou chutnou hmotou z plechovice, čo už ste dávno zabudli, ako sa volá. Ak by vám niekto tvrdil, že je to paštika, ignorujte to.
Ak pred vami niekto prudko brzdí, nemyslí to vážne. Ignorujte to. Jeho nárazník, jeho problém.
Ak budú chcieť od vás za použitie pisoára 20 centov, vymočte sa v podchode. Ak nebudú chcieť nič, ale namiesto hajzla volajú hajzel toaletou, vymočte sa v podchode. Pre istotu. Ktovie, či vás niekto cez tie fotobunky v pisoároch nesleduje.
Volajte Bratislavu dedinou. Opakujte to dokola a snažte sa o tom presvedčiť každého blaváka. Ak vám budú tie špiny nebodaj tvrdiť, že s vami súhlasia a že je im to jedno, neverte im. Klamú, až sa im od ich paštikárskej huby práši. Každý predsa vie, že blaváci majú všetci do jedného strašné komplexy a že kým nebude Blava väčšia ako Viedeň, ani nezaspia.
Keď uvidíte na ulici človeka, ktorý po svojom psovi zodvihne hovno a dá ho do sáčku, zhnusene sa odvráťte a radšej si ani nepredstavujte, čo s ním plánuje urobiť. Hovno patrí na zem a váš pes si predsa musí uľaviť.
Kedykoľvek budete musieť prísť do Bratislavy na ministerstvo, či centrálny úrad, frflite, koľko budete vládať a vynadajte vrátničke, ktorá je za umiestnenie centrálnych úradov iste zo všetkých najviac zodpovedná. Všetci predsa vedia, že ministerstvám by bolo lepšie u vás v dedine. Po jednotnom roľníckom družstve ostali budovy väčšie, než si ktokoľvek v Blave dokáže predstaviť. Stačí vymaľovať.
Ak náhodou poznáte nejakého blaváka, posťažujte sa mu na všetky príkoria, ktorých sa na vás jeho súkmeňovci dopustili. S výčitkou v hlase, samozrejme, lebo veď by im mal vedieť dohovoriť. Doporučujem vety ako "Máte tu strašné cesty", alebo "Mali by ste si dať opraviť lavičky", prípadne "Máte tu strašne vysoké ceny kávy". Stačí povedať, pokiaľ je v blavákovi len trocha slušnosti, okamžite zjedná nápravu.
Keď budete na vjazde do Bratislavy v pondelok ráno čakať skoro hodinu, nadávajte cez otvorené okienko na vydrbaných blavákov a trúbte. Premávku to urýchli viac, než by ktokoľvek čakal. Vie to málokto, lebo je to tajné, ale zákerní bratislavčania nad ránom vycestujú z mesta, s úmyslom splynúť s davom nenápadne vymenia ešpézetky BA a BL za SC, DS, GA, TT, NR a v snahe skomplikovať vám život pravidelne upchávajú všetky príjazdové cesty do mesta.
Na benzínovej pumpe si kúpte samolepku s logom BMW a nahraďte ním nápis Škoda 105 na karosérii vášho prskoletu. Zamaskujete ho na nepoznanie.
Po príjazde do mesta vyhľadajte záchytné parkovisko. Na rozdiel od všeobecne vžitej predstavy si na ňom môžete pokojne vypiť svoju rannú dávku čuča z krabice. Celý deň vám potom bude v meste ľahšie.
