reklama

Sokol v Bezákovi, Bezák v Sokolovi, obaja v nás

“Hovorí pravdu, ktorú zažil a my mu ju musíme veriť". Až táto veta z blogu Michala Pataráka ma donútila sa po mesiacoch opäť vrátiť k téme, ktorá už svojim hlukom naozaj unavuje. Napísal ju človek, ktorý je zjavne mysliacou bytosťou a jeho blogy čítam rád. Niekedy súhlasím, inokedy nie. Tentoraz však iba nerozumiem. To naozaj? Kde sa vôbec u kriticky mysliacich ľudí berie ten kategorický imperatív? To už sme naozaj všetci rezignovali na vlastný úsudok, na overovanie, aspoň na pokus o objektívne zhodnotenie? Na odstup, na čas na premýšľanie? Sme opäť stádom, iba nás ktosi ženie opačným smerom? Už zasa niečo musíme?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (178)

Je strašný omyl automaticky prisúdiť niekomu pravdu iba preto, ze je nám stokrát sympatickejší, než niekto iný. Sympatie a predsudky (veď kto iný, ako sympatický rebel je vhodnejší na to, aby nám ich potvrdil?) sú s pravdou iba málokedy zhodné. Až príliš často to býva presne naopak, tak prečo nám už dávno neblikajú kontrolky? Nechcem si nechať bez overenia vnútiť vieru, že niečo je pravda a niečo lož, chcem môct - aj keď možno strašne nerád - pripustiť, že niekedy môže mať pravdu aj ten najhnusnejší z ľudí a že aj ten mne najbližší sa moze mýliť, alebo možno aj klamať. Bezákova náhle získaná popularita nespočíva v tom, že údajne hovorí pravdu. Ten úspech je založený na inom. Bezák hovorí to, čo chceme počuť. Môže to byť pravda, no vôbec byť nemusí. Staviame sa v boji stále viac na jednu zo strán, úprimne presvedčení o omyle tej druhej a pritom nám vôbec nedochádza, že žiadne dve strany nie sú. Sokol a Bezák sú iba jedinou mincou, nazeranou z dvoch uhlov. Bezáka ma v sebe každý z nás a v každom tiež drieme jeho vlastný Sokol. To preto tak zúrivo bojujeme, lebo sa v nás bije to dobré so zlým a my tak strašne chceme, aby to dobré vyhralo, až zabúdame vidieť, že nič také, ako čisté dobro a čisté zlo neexistuje. Bezák a Sokol nie sú živé osoby, ale symboly nášho vnútorného boja.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Neveriaci sa v diskusiách vysmievajú veriacim, že veria v rozprávkové bytosti a že svoj život riadia vierou, ktorá je bez dôkazov. Pritom však všetci do nohy stoja za Bezákom, ktorého v živote nestretli a jediné, čo o veci vedia je to, čo povedal v televízii. A úplne slepo a celkom bez dôkazov veria, že to práve on má pravdu a že sa mýlia všetci ostatní. Zrazu im nesmierne záleží na osude cirkvi, ktorá im pritom bola vždy len na smiech. Ak sa do tejto chvíle nenašiel nikto zvnútra cirkvi, kto by sa postavil za Bezáka, je to pre nich len dôkaz zbabelstva a strachu o korytá. Nedokážu ani len pripustiť, že možno aj vnútri cirkvi žijú statoční muži, ktorí len nenašli dobrý dôvod na to, aby sa postavili a povedali: "Verím mu". Pretože dnes je už paradoxne oveľa väčšou odvahou mlčať, ako sa postaviť za Bezáka. Ak kňazi mlčia, riskujú odsúdenie verejnosti iba preto, lebo patria k cirkvi. Ak by sa verejne prihlásili k jeho podpore a oznámili, že mu veria, stanú sa aj z nich rovnako verejnosťou milované hviezdy.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak vôbec existuje diabol, možno sa skrýva práve v neznesiteľnej ľahkosti, s akou neveriaci odrazu uverili jedinému mužovi. Možno sa skrýva v neuveriteľne príkrom paušálnom odsúdení tých, ktorých jedinou vinou je mlčanie. A možno nám práve diabol našepkáva, aby sme si nevdojak zamieňali slovo "pravda" s výrazom "myslím si, že...". Vraj prišiel čas, keď treba hovoriť. Skutočne?

Stretávam sa s krivdou v mnohých jej podobách. Neuveriteľnou, zvrhlou, vždy nespravodlivou, ktorá nadobro mení k horšiemu ľudské osudy. Toto je odvrátená strana mojej práce. No dodnes som žiadneho z mojich klientov nevidel vyznávať sa z tej krivdy pred kamerami. Už som to tu raz písal a napíšem to znova: jeden muž bol kňazom. Potom ho nečakane vymenovali za arcibiskupa. Potom ho rovnako nečakane odvolali, lebo potichu a sám odstúpiť odmietol. Kým bol arcibiskupom, mlčal. Keď ho odvolali, odrazu všetci vieme, čo si myslí. To je celé. Toto je podstata krivdy, ktorá už pol roka jatrí rany spoločnosti a robí z nás stále viac skupinu tých, ktorí sú za a skupinu tých, ktorí sú celkom iste proti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bezák je mi sympatický. Sokola nemám rád a je pre mňa stelesnením neúnosného kompromisu s boľševikom. Viac verím Bezákovi, ako Sokolovi. Lebo chcem viac veriť Bezákovi, ako Sokolovi. Je to však osobné rozhodnutie, vec viery, predsudkov, osobných postojov, nie, ako sa väčšina diskutujúcich domnieva, nespochybniteľný fakt a pravda. Zabudli sme hrať hokej. Obe mužstvá len postávajú pri mantineloch a navzájom sa obviňujú z podplácania rozhodcu. A všetci veria, že Pravda je práve na ich strane. A znechutení diváci pomaly odchádzajú. Možno až potom pochopíme, že na tú nespútanú potrebu vyhrať doplatili úplne všetci.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pán Bezák, píšem Vám ako priateľ: účel svätí prostriedky len málokedy. Už dávno vylievate so špinavou vodou z vaničky aj dieťa, a už dávno nie je jediné. Veď ste to všetko o cirkvi vedeli, mali ste hovoriť, kým ste boli arcibiskupom, Vaše slová by mali obrovskú váhu a mohli by naozaj niečo podstatné zmeniť. Ak je niečo, čo prekračuje zákon, hovorte to prokurátorom a polícii a keď raz bude súd, svedčte pravdivo a nič nezamlčte. Ak však to, čo sa Vám stalo zákon neprekročilo, ak je to iba ťažké, ak sa Vás to len osobne dotklo, vyperte si to špinavé prádlo prosím doma a priamo s tými, ktorí ho zašpinili. Vraví sa, že cirkev je uzavretá pred spoločnosťou a málo o nej vie. Nuž Vám chcem v dobrom poradiť: v normálnom svete, v ktorom žijem, je vymenovanie do funkcie a aj odvolanie z nej normálnou vecou, ktorú si dotknuté osoby zvyčajne riešia tým, že označia pred blízkymi dotyčného nadriadeného za neschopného debila, zopár dní pofrflú a cítia sa zneuznaní a potom si idú hľadať novú prácu. V ideálnom prípade odstúpia samé, aby sa vyhli dojmu, že ich vyhodili. Tvrdíte, že ste úplne obyčajný a pokorný človek, rovnaký, ako vaše ovečky. Tak prečo sa téme Vášho odvolania už pol roka takmer nedá vyhnúť a vidím Vás v každej televízii? Prajem Vám, aby ste našli správnu cestu a pokoj v duši. Rovnako tým, ktorí Vás majú radi a aj tým, ktorým na Vás niečo vadí.

Sú predsa Vianoce.

Radovan Bránik

Radovan Bránik

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  209
  •  | 
  • Páči sa:  28x

Kontakt: +421 911 182 711Na tvorbe obsahu sa vzhľadom na citlivú povahu zverejnených materiálov a zvýšené riziko pre autora v ostatnom čase podieľa tím špecialistov na bezpečnosť a analýzu.Činnosť tímu možno zatiaľ podporiť nasledovnými formami.Prevodom na: IBAN: DE69 1001 1001 2627 6063 52PayPal: radovan.branik@gmail.comhttps://www.patreon.com/user?u=13711855Ďakujeme za vašu podporu. Zoznam autorových rubrík:  NevážnePolitikaSúkromnéO kríze a nešťastíOdborná problematikaZamyslenia písané pre RTVS

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu