reklama

Houston, máme tu problém. A poriadne veľký

Asi ešte nikdy mi netrvalo tak dlho rozhodnúť sa pre napísanie blogu. Väčšinou iba tak vypadnú samé od seba a žijú si vlastným životom. Tomuto sa na svet vôbec nechcelo a keď ho začínam písať, ešte si nie som istý, či ho dokončím. Nechuťou číslo jeden je písať opäť o Ukrajine, lebo o nej už píšu všetci a to ja robím len veľmi nerád. Nechuťou číslo dva je vyliezť zo zákopov, v ktorých sme sa nepozorovane ocitli a nechať si v diskusiách odstreliť hlavu, lebo opäť raz niekomu nevyhoviem. Zvyčajne mi je to jedno, alebo ma to dokonca baví. Tentoraz nie. Aj keď.. vlastne to nie je tak celkom o Ukrajine. Je to o niečom, čo veľmi radi voláme „Západ" a k čomu tak radi patríme. Západ sa dnes ocitol v možno najťažšej skúške legitimity od konca druhej svetovej vojny. Patríme k nemu oveľa kratšie, no predsa už dosť dlho, aby sme sa mohli tváriť, že sa nás jeho rozhodnutia netýkajú. Lebo to, čo sme celý ten čas robili sami, alebo v tom podporovali spojencov si prvýkrát dovolil nepriateľ. Viac ako Krymom a Ukrajinou otriasol tento incident Západom a ten prechádza nechtiac úplne generálnym testom vlastnej legitimity. Hoci rád patrím k Západu, nemám z hroziacich výsledkov testu dobrý pocit.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (38)

Chargé d'affaires britského veľvyslanectva Gill Fraserová v zaujímavom článku zhrnula pre slovenských občanov základné postoje Západu k invázii Ruska na Krym. Sú výborne a zrozumiteľne formulované a v zásade im nemožno nič vytknúť. To je tá lepšia časť správy. Tá horšia nasleduje vzápätí, hneď potom, ako Fraserová označí blížiace sa referendum za protiústavnú nelegálnu frašku. Pravdivo označí hlasovanie pod hrozbou zbrane a v tieni ozbrojených vojakov za nelegitímne a v tom sa vôbec nemýli, citujúc pritom ukrajinskú ústavu. Ibaže z toho priamo plynie tá horšia časť správy..

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tou horšou správou je, že sa Západ rovnako razantne neozval v okamihu, keď niekto porušil ústavu prvýkrát. Neozval sa tak ani potom, keď si z tej ústavy postupne robili trhací kalendár vládni, a neskôr aj opoziční politici. Pravdou očistenou o pocity totiž je, že v posledných mesiacoch ukrajinská ústava de facto úplne prestala platiť a bola porušená toľkokrát a takým brutálnym spôsobom samotnými Ukrajincami, že Putinov šachový ťah tomu už dodal iba hlúpu pointu.

Vláda, ktorá dnes vládne Ukrajine nevzišla zo slobodných volieb. Je výsledkom násilného konfliktu, ktorý prebehol medzi silovými zložkami bývalej vlády a nespokojencami. Do týchto potýčok sa počas niekoľkých mesiacov zapojilo necelé jedno percento obyvateľov Ukrajiny. O skutočnom postoji zvyšných 99 percent sa môžeme len domnievať a akokoľvek reprezentatívny prieskum verejnej mienky nedokáže nahradiť jediný správny ústavný a demokratický inštitút, ktorým sú slobodné voľby. Želanie je až príliš často otcom myšlienky a imaginárnymi túžbami údajnej väčšiny obyvateľov sa zaštiťujú ako priaznivci bývalého prezidenta Janukovyča, tak aj jeho odporcovia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vláda, ktorá dnes vládne Ukrajine bola ustanovená problematickým (keďže nechcem používať vulgarizmy) rozhodnutím parlamentu pri hlasovaní, počas ktorého bol na poslancov vyvíjaný enormný nátlak a sprevádzala ho prítomnosť ozbrojených vzbúrencov priamo v budove parlamentu a v rokovacej sále. O všetkom vypovedá jednohlasný súhlas prítomných a neprítomnosť tých, ktorí sa báli o vlastné životy. Súhlas tých, ktorí ešte pár dní predtým boli proti. Tak je „hlasovanie pod hrozbou zbrane a v tieni ozbrojených vojakov nelegitímne," alebo nie je? O dnešnej vláde takto rozhodlo necelé percento obyvateľov. Necelé percento! Takéto hlasovanie možno pokojne používať v učebniciach protiústavnosti. Noviny v tých dňoch ale neboli plné hroziacich sankcií, naopak, Západ protiústavne inštalovanú vládu akceptoval a priznal jej status plnoprávneho partnera. Ukazujú sa tu dve tváre Západu, ktorý by pritom mal mať iba jednu a jeho neuveriteľná povýšenosť: ak by sa takto dostala k moci vláda v ktorejkoľvek tradičnej západnej krajine, neakceptoval by ju nikto a neuznal by ju za partnera v mene demokracie a občanov. Ukrajincom však musí stačiť aj úplne nekvalitný tovar. Nehovoriac už o tom, že jej významnú časť tvoria skutoční darebáci - legitimitu by nemala ani vláda zložená zo samých anjelov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dvojtvárnosť je prítomná aj v postojoch ľudí u nás doma. Kým sa mesiace šliapalo po zákonoch Ukrajiny a bolo jedno, či tak robila vláda, alebo opozícia, nikto si nedával na fejsbúk modrú a žltú a nemal silné reči. Demokratické pudy sa v nás povzdúvali až v sekunde, keď do hry vstúpilo Rusko, konečne sme mali ukážkového nepriateľa. Kým si ústavu roky a mesiace pošliapavali sami Ukrajinci, boli sme ticho. Keď na ňu potom šliapol Putin, odrazu sme v seba našli hlboký cit pre ústavnosť a poďho najradšej rovno na barikády.

Takže sme svedkami situácie, keď niekoľko neústavných aktov predstavitelia Západu v pokoji akceptujú, referendum na Kryme však zrazu pre jeho neústavnosť predstavuje problém. Fraserová to vysvetlila úplne jednoznačne a vo svojich argumentoch má pravdu: prečo však úplne rovnaké argumenty nepoužila už v čase, keď došlo k úplne rovnakému pošliapaniu ukrajinskej ústavy a prečo sa dokonca ňou reprezentovaná vláda zachovala úplne naopak a pošliapanie ústavy akceptovaním novej ukrajinskej vlády legitimizovala? Lebo Putin? To naozaj sú kritériá tak prekliato nízko?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A ešte: Západ - a ja osobne - sme boli presvedčení, že invázia je legitímnym nástrojom riešenia ochrany vlastných záujmov. Dodnes verím, že väčšina ozbrojených invázií realizovaných Západom v posledných desiatkach rokov bolo buď správnych, alebo boli aspoň menším zlom, ktorým sa predišlo ešte oveľa horším humanitárnym katastrofám. Ale: prakticky pri každej z týchto invázií boli v rozličnej miere porušené medzinárodné dohody a ak aj nie, nuž celkom iste boli pošliapané zákony a ústavy krajín, ktorých sa invázia týkala. Došlo tiež k množstvu obetí na životoch a často úplne nevinných, došlo k zničeniu infraštruktúry a súkromného majetku. Západ si tento fakt vždy dokázal nejako ospravedlniť, no čo sme si neuvedomili, že týmto postojom strácame oprávnenie kritizovať rovnaké konanie u iných: a tak dnes stojíme tvárou v tvár faktu, že realizuje inváziu nepriateľ a nám neostáva nič iné, iba sa bezpohlavne vyhrážať sankciami, ktoré v skutočnosti nič nevyriešia a sú iba teatrálnym gestom. A smutným paradoxom ruského vpádu na Krym je, že ho zatiaľ realizovali ukážkovo a síce pošliapali ukrajinskú ústavu, no nepadol pritom jediný skutočný výstrel a zatiaľ sa zaobišla bez obetí. Snáď to tak ostane navždy. Na rozdiel od minulosti tu skutočne vojakov vítajú ako osloboditeľov, nestrieľajú na nich partizáni a ani im nikto nekladie nálože pod autá. O ktorej invázii Západu to možno povedať?

Len aby sa nezabudlo: považujem Janukovyča a jeho klaku za chásku zlodejských bastardov, ktorí sa ako pijavice prisali na štátny rozpočet a ničili už beztak strápený národ. Považujem Putinov nápad s inváziou za jednu z kolosálnych hlúpostí a nemám preň porozumenie. Čo píšem nie je obhajoba Janukovyča a Putina, som stále človekom Západu a silným amerikanofilom s odporom proti panslávskym rozprávkam, ktoré aj na Ukrajine práve dostávajú poriadne na frak. Čo píšem je o skúmaní hĺbky a autenticity demokratických presvedčení ľudí Západu, a ako veľmi sú skutočne oddaní zásadám slobodných volieb a akceptácii ich výsledkov. Lebo jedna vec je veriť na demokraciu a slobodné voľby, nech to stojí, čo to stojí a vec úplne iná veriť na kvázidemokraciu, keď sa s výsledkom slobodnej voľby dokážu zmieriť iba v prípade, že sa im páči. Až prekvapivo veľká časť obyvateľstva Západu sa v kľude uspokojí iba s tou druhou vecou. Na Ukrajincov sme vždy kašlali a považovali ich za druhotriednych. Dobrí sú nám len na čierne pomocné práce a o ich skutočné pristúpenie k Únii stojí na Slovensku len málokto. Bojíme sa ich vstupu na náš pracovný trh, ako čert kríža. Sú nám dobrí len na to, aby sme si vybavili staré účty s Rusmi, ktorí nás v 1968 hlboko ponížili a my sme si to nechali. Keď sa Rusi z Krymu stiahnu domov, zakrátko nám budú Ukrajinci opäť ľahostajní.

A tak premýšľam.. O čo sme vlastne lepší? Lepší, než ktokoľvek.

Radovan Bránik

Radovan Bránik

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  209
  •  | 
  • Páči sa:  28x

Kontakt: +421 911 182 711Na tvorbe obsahu sa vzhľadom na citlivú povahu zverejnených materiálov a zvýšené riziko pre autora v ostatnom čase podieľa tím špecialistov na bezpečnosť a analýzu.Činnosť tímu možno zatiaľ podporiť nasledovnými formami.Prevodom na: IBAN: DE69 1001 1001 2627 6063 52PayPal: radovan.branik@gmail.comhttps://www.patreon.com/user?u=13711855Ďakujeme za vašu podporu. Zoznam autorových rubrík:  NevážnePolitikaSúkromnéO kríze a nešťastíOdborná problematikaZamyslenia písané pre RTVS

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu