Bola raz jedna čudná krajina..

Autor: Radovan Bránik | 1.7.2015 o 11:32 | (upravené 1.7.2015 o 11:48) Karma článku: 10,95 | Prečítané:  2822x

A v nej sa odrazu začali diať čudné veci. Bandy lúpežných rytierov, ktoré si celé roky nevedeli prísť na meno a robili si zle sa zrazu nečakane pomerili.  

Kráľovi na jeho trón pomohlo okrem volieb niekoľko bohatých veľmožov. Nažívali si v zhode, až kým sa jedného dňa nezačala nadšená podpora kráľovej družiny spomedzi jeho poddaných vytrácať. Boli časy, keď kráľa podporovala takmer polovica kráľovstva a vďaka zvláštnemu volebnému systému mu preto patrila úplne celá krajina. Nadšenie však postupne opadalo a s tým prichádzali do krajiny plnej slnka prvé mráčky. Ani sa členovia kráľovskej družiny nenazdali a obloha bola zlovestne temná. Keď hranica voličskej podpory začala nebezpečne atakovať 30%, nastala v družine panika.

Ibaže kráľ a jeho veľmoži kráľovstvo nikdy nenechajú v štichu. Dali hlavy dokopy a vyhútali plán. Bol geniálne jednoduchý, ako sa to už geniálnym plánom stáva. Stačilo urobiť len zopár vecí a zopár iných zas neurobiť.

Syn z jedného z najvernejších kráľových veľmožov, nepamätám si už jeho meno, ví boh, ktorý to presne bol, ale vyznal sa v lukoch a šípoch a hocakej inej zbroji, začal sa tajne kamarátiť s vodcami bánd lúpežných rytierov. Za pomoci presviedčacieho talentu a mešcov plných zlatých dukátov dokázal nemožné. Zmieril dovtedajších nepriateľov a oni zrazu, zjednotení a na všetko pripravení, získali netušenú silu. Poddaný ľud, ktorý tú roztodivnú vzdorovitú pospolitosť dovtedy nebral vážne zrazu spozornel a potom sa konečne začal báť.

Samozrejme, len mešce plné dukátov by na čosi také nikdy nestačili. Kráľ mal vždy medzi lúpežnými rytiermi svojich tajných inkvizítorov a tí vždy využili každú príležitosť, aby lúpežníkov medzi sebou rozhádali a rozhnevali. Keď venovali takmer všetku svoju silu súbojom medzi sebou, neohrozovali kráľa a poddaných už vôbec nie. Poddaní si však túto kráľovu snahu dosť nevážili a dokonca začali nad ním samým ohŕňať nosom. Povážte, jeho voľakedajší voliči začali dokonca premýšľať nad tým, že budú voliť iného kráľa! Nevďak sa rozliezol krajinou a kráľovi to veľmi ublížilo. A tak odvolal svojich inkvizítorov a oni sa postupne stiahli a nechali veci plynúť. Medzi lúpežnými rytiermi zavládol konečne mier.

Voličom viac nebolo treba. Boli postavení pred hotovú vec. Tvárou v tvár nebezpečenstvu, že sa tí strašní lúpežní rytieri dostanú k moci legálnou cestou odrazu rýchlo zabudli na všetky výhrady ku kráľovi a už im tak nevadilo, že lúpil tiež. Bol predsa len náš a robil to šikovnejšie. Občas dokonca vyhlásil niečo v zmysle, že lúpežným rytierom zabráni existovať. Vo voľbách mu poddaní zasa hádzali svoje hlasy rovnako ochotne, ako kedysi a kráľ si v tej krajine žil ďalej a nepomrel, lebo v takejto múdrej krajine sa bohatým kráľom umierať rozhodne nechce a chuť skúšať, koľko ešte tupí poddaní znesú ich neopustí hádam nikdy.

Toto je iba vymyslená rozprávka a podobnosť so žijúcimi, či mŕtvymi osobami je čisto náhodná. Rozhodne to tiež nemá nič spoločné so Slovenskom. U nás by sa totiž nič také nemohlo stať. Za svoju vládu dám kľudne ruku do ohňa a keď bude treba, tak aj dve. Ich by niečo také nikdy nenapadlo.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Galkova kauza odpočúvania trvá roky, súdy ju nechcú riešiť

Obžaloba na bývalého šéfa Vojenského obranného spravodajstva Pavla Brychtu leží na súde od februára 2016. Najvyšší súd mu teraz prikázal konať.

KOMENTÁRE

Česi mieria do čiernej diery Európy. Všetko pre korunu

Je možné, že šanca ľahkého vstupu do eurozóny zmizne.


Už ste čítali?