Predaj techniky za 1 Euro je iba vrcholom ľadovca

Autor: Radovan Bránik | 1.12.2017 o 7:49 | (upravené 3.12.2017 o 13:28) Karma článku: 10,62 | Prečítané:  11495x

Včera sa na Banskobystrickej regionálnej správe ciest uskutočnilo bizarné stretnutie, ktoré jeho zvolávatelia nazvali Zasadnutím predstavenstva a dozornej rady. Čo sa to tam však v skutočnosti odohralo?

To všetko sa dozviete až podvečer. Sľúbil som gradáciu príbehu a zároveň musím so zverejnením kľúčových informácií, ktoré všetko doterajšie konanie hlavných aktérov snahy o zabetónovanie Miroslava Suju v BBRSC a.s. postavia do úplne nového svetla počkať až do skončenia úradných hodín jedného z orgánov štátnej správy. Tým sa definitívne uzavrie neslávna éra župana Kotlebu a preukáže sa nezákonnosť viacerých postupov a úkonov - nielen Úradu BBSK a Banskobytrickej regionálnej správy ciest, a.s., ale aj iných, dokonca štátnych orgánov.

V tejto chvíli však už možno s istotou zverejniť informáciu, že včera o 14.15 zasadla na BBRSC a.s. takzvaná dozorná rada a tiež takzvané predstavenstvo. Okrem členov týchto orgánov už zvolávateľ neprizval nikoho, dovčera poverený riaditeľ Igor Čierny náhle skončil a novým takzvaným generálnym riaditeľom bol menovaný pán Mgr. Miroslav Suja. Podvečer sa dozviete, prečo tak nadužívam výraz "takzvaný."

Aby ste však nemuseli čakať nasucho, poďme sa zatiaľ spolu pozrieť do útrob toho legendárneho župného podniku, ktorý kotlebovci preslávili ako žiaden iný. A poďme sa naň pozrieť očami ľudí, ktorí to celé zažili na vlastnej koži. V ostatných týždňoch sa objavilo neprehľadné množstvo poloprávd a dezinformácií, ktorými svojich zostávajúcich fanúšikov ešte stále zásobuje Marián Kotleba a ľudia z jeho frakcie v ĽSNS. Aká je holá skutočnosť a čo sa v BBRSC vlastne počas Kotlebovej éry dialo?

Stručná história podniku od prevzatia úradu županom Kotlebom

Pri prevzatí novým županom bola Banskobystrická regionálna správa ciest a.s. funkčným podnikom, ktorý bol za predchádzajúceho vedenia vytrhnutý z rúk anglickej schránkovej firmy a cez navýšenie základného imania nadobudol novú techniku. O navýšení rozhodli poslanci zastupiteľstva BBSK a nová technika umožnila župnej akciovke opäť poskytovať normálne služby pri údržbe ciest, pretože technika ktorou disponovala predtým bola už dlho po životnosti. Trpezlivosť zastupiteľstva ukončila zimná kalamita v roku 2012, keď v priebehu jediného týždňa došlo k výpadku 17 sypačov pre nevyhovujúci technický stav a poruchovosť a firma sa ocitla na pokraji kolapsu. Od augusta 2013 sa jej výkon zvyšoval a kvalita služieb poskytovaných obyvateľstvu sa zásadne zvyšovala až do volieb, v ktorých sa stal víťazom Marián Kotleba.

Krátko po prevzatí moci nový župan odvolal generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva Ing. Jána Butkovského a novým riaditeľom sa stal Kotlebov nominant, právnik Mgr. Róbert Vágvölgyi. Predsedom predstavenstva sa stal Mgr. Rastislav Schlosár, neskorší poslanec parlamentu za ĽSNS, podpredsedom Ing. Martin Beluský, ktorý neskôr tiež skončil ako poslanec parlamentu za tú istú stranu. Podarenú trojicu doplnil vtedajší predseda ĽSNS v Banskej Bystrici Miroslav Belička, ktorý neskôr postupne stratil Kotlebovu priazeň a stratil sa z blízkeho okruhu jeho spolupracovníkov. 

ĽSNS tiež ovládla dozornú radu, ktorej predsedom sa stal Mgr. Stanislav Mizík, tiež neskorší poslanec parlamentu, členom sa stal aj skladník Rastislav Kysel z ĽSNS v Žiari nad Hronom. Jediným nečlenom ĽSNS v dozornej rade ostal Jozef Forgáč z Orovnice, ktorý je odborovým predákom a teda prakticky jediným neodvolateľným zamestnancom firmy. Práve o jeho miesto sa v predchádzajúcich dňoch odohrával nečakaný súboj s Miroslavom Sujom.

Po necelom polroku relatívne úspešného pôsobenia Mgr. Róberta Vágvölgyiho a niekoľkých personálnych lapsusoch došlo k prvému flagrantnému pokusu o zneužitie politickej moci Mariána Kotlebu, ktorý Vágvölgyiho vyzval na odvolanie ekonomickej riaditeľky spôsobom, ktorý bol v rozpore so Zákonníkom práce. Keď Vágvölgyi ako právnik a profesionál odmietol porušiť zákon a dosadiť na významné miesto vopred určeného Kotlebovho nominanta, ako riaditeľ skončil a na istý čas sa ocitol v nemilosti. Na jeho miesto bol dosadený Peter Kováč, ktorý Kotlebov protizákonný pokyn vykonal, zrušil miesto ekonomickej riaditeľky, vyhodil ju, miesto opäť zriadil a Kotlebov človek mal otvorenú cestu k miestu ekonomického riaditeľa.

Táto pirátska akcia samozrejme neostala bez následkov na pokladnicu kraja. Župa spor s neprávom vyhodenou riaditeľkou na súde samozrejme prehrala a musela jej zaplatiť nemalé odstupné. Zároveň dovtedy veľmi zisková firma vygenerovala obrovskú stratu na ďalší rok plánovala ďalšiu, pričom došlo zásluhou neprofesionálneho pôsobenia vedenia aj k prudkému zhoršeniu medziľudských vzťahov. To po zhruba roku viedlo k výmene Petra Kováča a na jeho miesto nastúpil Ing. Martin Beluský. Ekonomickou riaditeľkou sa stala Ing. Zuzana Uhríková. Rodinkárstvo sa zvykne pripisovať v Bystrici len Kotlebovi, zhoda mien však v prípade novej ekonomickej riaditeľky nie je náhodná: ide o manželku dnešeného riaditeľa Úradu BBSK a poslanca parlamentu Ing. Milana Uhríka, PhD.

Po nástupe tandemu Beluský - Uhríková do vedenia však firma zaznamenala v niektorých ekonomických parametroch výrazné zlepšenie a došlo tiež ku kultivovanejšiemu výkonu personálnej politiky. Beluský zmenil organizačný poriadok, zrušil miesta riaditeľov podnikov a z firmy odišlo viacero dlhoročných zamestnancov, pravdou však je, že v porovnaní s predchádzajúcim vedením dokázali firmu stabilizovať a opäť sa ocitla v zisku. Napriek tomu, že sa Beluský s Uhríkovou dokázali ubrániť väčšine pokusov konkrétnych členov vedenia župy o konanie v neprospech nimi riadenej akciovky a v záujme jednotlivcov a firiem spriaznených s Kotlebom, došlo počas ich pôsobenia k dvom vážnym chybám, z ktorých jedna mala jednorazový negatívny vplyv na ekonomiku firmy a druhá znamenala začiatok konca jej normálneho fungovania.

Prvou z nich bolo nepochopiteľné zlyhanie pripisované bývalému riaditeľovi Mgr. Róbertovi Vágvölgyimu, ktorý sa po čase vrátil do služieb firmy ako právnik a za rok 2016 zinkasoval za svoje služby cca. 14 tisíc Eur. Pri jeho zastupovaní firmy na súde v spore, ktorý mal pritom veľkú šancu vyhrať došlo k strate 142 tisíc Eur vinou amatérskej chybyVágvölgyi vtedy opakovane a zatrpknuto tvrdil, že by sa takej chyby sám nikdy nedopustil a napriek enormnej snahe sa mu splnomocnenie od Kotlebu jednoducho nepodarilo včas získať. Obával sa, že sa pre chyby iných poškodí jeho profesionálna povesť.

Druhou a úplne zásadnou chybou sa stalo vytvorenie samostatného kontrolného úseku a jeho obsadenie dvoma Kotlebovými nominantami, Martinou Kmeťovou a Branislavom Dušom. Vytvorenie tohto úseku bolo ústupkom zo strany Beluského, ktorý mal napriek relatívne dobrým hospodárskym výsledkom opakované ostré spory s Kotlebom a Uhríkom kvôli ich snahe o dosadenie stále väčšieho množstva neodborníkov do funkcií v BBRSC a.s. Beluského snaha ochrániť podnik a celospoločenský záujem bola nepopierateľná, no po zisku mandátu v parlamentných voľbách 2016 sa z vedenia firmy stiahol a za svojho nástupcu vymenoval Radoslava Luku. Na rozdiel od absolútnej väčšiny na župe zamestnaných príbuzných predsedu ĽSNS ide o rešpektovaného profesionála, ktorý bol už predtým pracovníkom firmy a generálnym riaditeľom sa stal len zmenou pracovného zaradenia napriek Kotlebovmu odporu. Ten mal pôvodne úplne iné plány a iného nominanta, o ktorom ešte bude reč. Došlo k zvláštnej situácii, keď sa poslancami parlamentu stali všetci vtedajší členovia predstavenstva a firma ostala nejaký čas bez riadiaceho orgánu.

Radoslav Luka nadviazal na činnosť Beluského a v spolupráci s Uhríkovou pokračoval v práci na stabilizácii firmy a zlepšovaní jej hospodárskeho výsledku. Bezprostredne po nástupe do funkcie v rámci racionalizačných opatrení poukázal na nečinnosť a zbytočnosť kontrolného úseku a ten sa následne zrušil. Kmeťová prešla na funkciu referentky pre oznamovanie protispoločenskej činnosti, ktoré sa uvoľnilo odchodom županovej manželky Frederiky Kotlebovej na materskú dovolenku, čo znamenalo prudké zníženie jej dovtedy poberaného platu. Z Dušu sa stal správca budov. A zhruba z týchto čias pochádza príbeh, ktorý dokonale ilustruje blížiaci sa personálny a odborný kolaps regionálnej správy ciest.

Kto má chuť a čas, môže si prečítať Zápis z prešetrenia podnetu, v ktorom v nepeknej úlohe vystupuje pán Úradník. Nie je to iba náhodná zhoda mien, ide presne o toho pána Miroslava Úradníka, ktorý ako jediný z odborárov tento týždeň hlasoval v prospech kooptácie "kontrolóra kvality" Mgr. Miroslava Suju. Toho Suju, ktorý sa odvčera považuje za generálneho riaditeľa BBRSC a.s. Taktiež je k dispozícii aj informácia, ktorá poskytuje subjektívny pohľad pána Korytára na situáciu v podniku po nástupe Kotlebovi oddaných ľudí namiesto odborníkov, ktorí pre podnik pracovali desiatky rokov.

Iste, možno namietať, že ide o jedno svedectvo jedného urazeného zamestnanca. Podobné svedectvá mi však poskytli aj ďalší traja bývalí zamestnanci a jeden, ktorý v podniku pracuje ešte aj teraz. Budem ich postupne zverejňovať, no vzhľadom k častému argumentu odporcov, že som zaujatý a že sú zaujaté aj moje zdroje, zvolil som inú stratégiu. Oslovil som človeka, ktorý sa po odchode bývalého riaditeľa Beluského do parlamentu stal novým generálnym riaditeľom BBRSC a.s. a z pozície naslovovzatého odborníka rešpektovaného v odborných kruhoch úspešne prispieval k postupnej konsolidácii firmy, ktorá sa po neodborných zásahoch a likvidácii profesionálov z pozícií pomaly spamätávala. Obrátil som sa teda priamo naňho a konfrontoval ho so skutočnosťami uvedenými v priložených materiáloch. Na začiatok sme si vyjasnili jeho osobný vzťah k Mariánovi Kotlebovi.

Rozhovor s bývalým generálnym riaditeľom Banskobystrickej regionálnej správy ciest a.s. Radoslavom Lukom

RB: Je medzi vami a županom Kotlebom príbuzenský, alebo inak blízky vzťah?

RL: Príbuzenský takmer, no blízky určite nie. Nie je tajomstvo, že moja priateľka, s ktorou ešte nie sme manželia je sestrou jeho manželky. Nemal som z toho nikdy žiadne výhody, skôr naopak. Rodinný, ani iný blízky vzťah neudržiavame. Spoznali sme sa v roku 2016 a to som už na RSC rok pracoval.

RB: Ako si vysvetľujete, že napriek súkromným väzbám uprednostnil župan Kotleba iné, ako profesionálne kvality a umožnil dlhodobé poškodzovanie verejného záujmu? Podľa ďalších zdrojov a viacerých výsledkov vnútorných kontrol je personálna situácia na RSC doslova kritická a je otázne, či je firma v súčasnej kondícii vôbec schopná plniť svoje základné úlohy.

RL: Môžem potvrdiť, že zmena organizačnej štruktúry na konci roku 2016 ohrozila výkon zimnej údržby. Dialo sa to v období, keď sa tvorili operačné plány a mala sa dokončovať príprava vozidiel na zimnú údržbu. Niektorí ľudia mali už tak nakumulované funkcie, že sa to zvládnuť nedalo. O úspore mzdových nákladov sa tu takisto hovoriť nedá. Organizačná zmena sa nastavila správne v roku 2015, keď sa na niekoľko žiadostí poslancov BBSK zrušilo viacstupňové riadenie spoločnosti. Ľudia si konečne zvykli, že nie sú závody a ich riaditelia a firma sa dostala do fungujúcich koľají, čo sa odzrkadlilo na hospodárskych výsledkoch spoločnosti. Tvorba zisku teda začala v rokoch 2015 a 2016. Ak niekto tvrdí, že zisk vytvorilo posledné predstavenstvo je na obrovskom omyle a iba si pripisuje zásluhy iných ľudí. Určite sa k tomu rovnako vyjadrí vtedajší generálny riaditeľ Beluský a takisto vtedajšia ekonomická vedúca Uhríková. S novou ekonomickou vedúcou sme pokračovali v nastúpenom trende, urobili sme dodatočné zmeny v riadení a tam sa zisk objavil už aj na papieri. Niekto sa tu snaží zahmlievať, len aby hodil na svojho spriaznenca dobré svetlo. Môj názor však je, že údržbová organizácia nemá čo tvoriť zisk v takýchto výškach, ale má hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom, prípadne ísť maximálne do zisku cca 100, či 150 tisíc Eur. Zisk sa mal preinvestovať do opráv ciest, nákupu novej techniky a spoločnosť by sa posunula formou modernizácie niekam ďalej.

Boli podľa vás Korytár, Bobrík a Andrejko vyhodení v súlade so zákonom? Mám informácie, že ste sa ich z pozície generálneho riaditeľa zastávali v čase, keď sa ich členovia predstavenstva chceli zbaviť.

Jednoznačne boli vyhodení účelovo, niekomu jednoducho vadili. Až na pána Andrejku, ktorému bolo ponúknuté miesto, ale neprijal ho, pretože mal podmienku, aby mu nechali ľudí na prevádzke. Nečudujem sa mu. Bolo tesne pred zimou, prišiel o ľudí a povedal, že sa nenechá za niečiu nezodpovednosť a ješitnosť zavrieť. Zákonné určite nebolo správanie sa k nim a ani ich vyhodenie do starých unimobuniek von na dvor ako dôkaz niečej sily. Áno, snažil som sa týchto ľudí zastať, nakoľko som prišiel o ľudí z prevádzky v kritickom čase. Pán Korytár v tej dobe dokončoval operačný plán zimnej údržby. Bol taký ochotný, že ho pre nás dokončil aj napriek vyhodeniu. V prípade Bobríka sme prišli o odborníka, ktorý pracoval na cestách 27 rokov. To bola obrovská strata. Takisto sme ešte prišli aj o pána Mikulášiho, vtedy vedúceho dopravného úseku. Mal na starosti prípravu vozidiel na zimu.

Existovala na BBRSC takzvaná konšpiračná miestnosť, kam mali prístup iba konkrétne osoby z predstavenstva?

Áno, toto môžem potvrdiť, že si na RSC vytvorili vlastnú miestnosť. Dali si tam veľkú tabuľu, kde si zakresľovali organizačné zmeny. Niečo ako noc dlhých nožov.

Bol niekedy podľa vás Suja v konflikte záujmov? Podľa aktuálnych záznamov v obchodnom registri to tak nevyzerá, ale kedysi bol priamo vlastníkom, či konateľom spoločností, alebo členom dozorných rád, ktoré mali s BBRSC podobný predmet podnikania.

V podstate či už ako člen dozornej rady, alebo predstavenstva nemohol byť v orgánoch inej spoločnosti s rovnakým, alebo podobným predmetom podnikania, takže v čase keď vstupoval do predstavenstva bol. Upozornilo ma na to aj právne oddelenie. Predstavenstvo som o tom informoval.

RB: Zastupiteľstvo v skutočnosti neschválilo Sujov návrh tak, ako ho predložil. Schválilo iba neupotrebiteľnosť majetku, prevod na RSC a následný predaj za navrhované 1 Euro ale nie. Bolo to od poslancov z profesionálneho hľadiska správne rozhodnutie? Aj u skutočne nefunkčnej techniky išlo ešte stále o stovky ton železného šrotu v cene desiatok tisíc Eur a tiež ľudia zvnútra firmy tvrdia, že do zoznamu boli prepašované aj funkčné stroje, ktoré boli ďalej predávané za vysoké sumy. Je to pravda, alebo klamstvo, ako tvrdí vedenie župy?

RL: Vačšina tých strojov slúžila ako zásobáreň náhradných dielov. Ušetrila sa na tom výrazná čiastka, pri niektorých starších sa už pomaly ani nedali zohnať. Áno, z niektorých strojov zostali už iba torzá a bolo potrebné ich upratať, uznávam. Samozrejme ale nie týmto spôsobom, nakoľko išlo o množstvo železa z predaja ktorého sa mohlo kúpiť niečo nové.  Pýtate sa, či boli v zozname aj funkčné stroje? Prebehol som si ten zoznam a áno, boli. Grédre boli napríklad funkčné všetky, ktoré sú tam uvedené. Ešte na jar 2017, keď na ceste I/72  Zbojská - Tisovec vznikla kalamitná situácia a namrzla hrubá vrstva ľadu sme tam nasádzali funkčný gréder, ktorý to pluhoval a strhával ľad z cesty. Takisto aj Tatra z Brezna, na ktorú sa pýtate bola plne funkčná. Mala aj platné doklady a bola len dočasné odhlásená. Stiahli sme ju iba kvôli spotrebe, nakoľko sme ju vedeli nahradiť novším autom.

O koľko ton kovového šrotu podľa vášho odhadu išlo v prípade zoznamu so 103 položkami?

Ťažko povedať, neviem nakoľko boli vozidlá rozobraté, keďže sa vyjadrili, že z nich ponechali nejaké náhradné diely. Odhadujem však, že išlo o 400, až 500 ton.

Niekoľko upresnení k skutočnostiam uvedeným v rozhovore s Radoslavom Lukom

Pán Luka v rozhovore spomína niekoľko skutočností, ktoré si vyžadujú upresnenie. 

1. Bývalý poslanec Suja sa v snahe presadiť svoj návrh predaja neupotrebiteľného majetku za jedno Euro pokúsil argumentovať ekologickou záťažou a nákladov spojených s likvidáciou majetku, zároveň Úrad BBSK dodnes nezverejnil údajný prieskum trhu, z ktorého vyšla víťazne firma KALAMÁR. Po oslovení šiestich firiem zaoberajúcich sa likvidáciou šrotu, ktoré sa oboznámili s dostupnou dokumentáciou vyšlo najavo niekoľko skutočností: ekologická záťaž sa týkala iba menšej časti vyraďovaného majetku a na výkupnú cenu šrotu nemá zásadný vplyv. Najkonzervatívnejšie odhady z ponúk hovoria o cene 0.12 Eura za 1 kg železného šrotu s tým, že väčšina firiem si dokáže zabezpečiť vlastný zvoz. Pri uvádzanom minimálnom množstve 400 ton by výkupná cena aj po zarátaní nákladov na likvidáciu záťaže a zvoz dosiahla sumu takmer 50 tisíc Eur.

2. Pán Luka uvádza konflikt záujmov, v ktorom sa ocitol Suja ako člen dozornej rady a predstavenstva. K tomu malo dôjsť vo viacerých prípadoch Táto situácia sa môže týkať napríklad členstva Miroslava Suju v dozornej rade firmy Technické služby Detva s.r.o. Táto firma sa pred časom stala známou škandálom pri ktorom bol vyvážaný štrk za mestské peniaze na stavby nepatriace mestu, ale súkromným osobám, či firmám spriazneným s členmi dozornej rady. Ako vyplynulo zo správy mestského kontrolóra, jednou z inkriminovaných firiem bola aj R-STAV SK s.r.o. patriaca istému Róbertovi Ľuptákovi, funkcionárovi detvianskeho hokejového klubu preslávenému vulgárnym útokom na hokejistu Hossu. Už menej známy je fakt, že je aj obchodným partnerom Miroslava Suju vo firme GASTROSPOL s.r.o. Po prevalení škandálu so zneužívaním mestských prostriedkov na zásobovanie ním spoluvlastnenej súkromnej stavby odišiel Suja z dozornej rady Technických služieb Detva až 30.5.2017.

3. Dlohoročná spriaznenosť týchto dvoch mužov sa prejavila aj vo volebnej kampani pred voľbami do VÚC v roku 2009, keď sa obaja objavili v reportáži Nového času ako ochrancovia jednej detvianskej bytovky pred nasťahovaním bezdomovcov zo Žiaru nad Hronom, čo sa neskôr ukázalo ako fáma. V článku je zmieňovaná aj znepokojená obyvateľka ulice, vtedy 68 ročná Jolana Košútová. V článku niet ani zmienky, že ide o ženu, ktorá vychovala Miroslava Suju.

4. Suja a Ľupták spolu kandidovali do zastupiteľstva VÚC, v tom čase bol Suja ešte orientovaný iným politickým smerom. Šéfom komisie, ktorá prešetrovala podozrenie z kupovania hlasov bol riaditeľ Úradu práce Mgr. Milan Beľa. Jeho svokra a syn sú zamestnaní vo firmách zo sféry vplyvu Miroslava Suju a tieto firmy poberajú od Úradu práce podporu za vytvorené pracovné miesta.

Pokračovanie príbehu podvečer..

 
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Laššáková: Kiskov výber ma prekvapil

Poslankyňa za Smer Jana Laššáková tvrdí, že Maďarič na sneme strany hovoril čiastočne aj z jej srdca.

EKONOMIKA

Šramko: Pravidlá na schvaľovanie rozpočtu sú príliš mäkké

Vláda v rozpočte vytvára rezervy v stovkách miliónov eur. Ich použitie je často mimo kontroly parlamentu.


Už ste čítali?