Neznesiteľná ľahkosť vraždy

Autor: Radovan Bránik | 12.9.2018 o 9:38 | (upravené 18.9.2018 o 16:03) Karma článku: 10,08 | Prečítané:  187790x

Po polroku mlčania a práce na získavaní dôkazov prichádzam s tým, čo som sľúbil. Nebyť odvážnych, čestných a tvrdohlavých ľudí, ktorí sa rozhodli riskovať život, prácu, či status, nedopracujem sa tam, kde som dnes. Môžem začať.

Nechápete, čo na tomto mieste hľadá také nevinné a chutné video plné milých a dobrých ľudí? Pozrite a vypočujte si ho veľmi pozorne, je totiž dôležité pre prvú z lekcií, ktoré nás všetkých v najbližších týždňoch čakajú. Ukazuje, ako veľmi sa môže líšiť odporná realita od starostlivo udržiavanej fasády. To video je milé a vlastne v ňom prakticky niet ani stopy po niečom podozrivom. A predsa, keď sa pozorne zadívate na sponzorov tejto bohumilej akcie objavíte tam aj firmu WorldWood, firmu dobre známu ešte z kauzy Banskobystrickej regionálnej správy ciest, ktorú sa neúspešne pokúsil ovládnuť bývalý "vojak" Mikuláša Černáka Miroslav Suja. Worldwood mal s BBRSC za bačovania Kotlebovcov rozprávkovo výhodnú zmluvu a patrí švagrovi pána Suju, Dankovi, ktorý miluje parkovať svoj géčkový Mercedes na schodisku potravín. A tu niekde to celé začína jemne zapáchať. Drobnosť, poviete si. Tak čítajte ďalej a hlavne počúvajte. Uvidíte dve tváre pána z videa, no počuť budete ten istý hlas. Keď vie, že naňho mieri kamera a je spustené nahrávanie, a potom keď o nahrávaní nič netuší.

A nebudete veriť vlastným ušiam. Akoby hovorili dvaja úplne odlišní ľudia. Ibaže obaja žijú v tom istom tele.

Nebyť chlapcov z môjho tímu, ktorých mená a tváre nikdy nespoznáte asi by som sa k ničomu z toho, čo vás v nasledujúcich šiestich dieloch čaká nestihol dopracovať. Považujem za dôležité to povedať skôr, než čokoľvek iné, pretože kašlať na krajinu, ktorá len pasívne čaká, čo sa stane, keď za mnou v ťažkých časoch stáli a dodnes stoja a potichu pracujú bez ambícií na svetskú slávu. Bez nich by som to nikdy nezvládol a nie je to len moja práca, zďaleka. A našlo sa niekoľko ľudí, ktorí ma nezapreli a nezabudli, že sme priateľmi, či dokonca som namiesto postrácaných našiel nových, často z úplne nečakaných miest. Príde čas im poďakovať menovite, teraz by to nebol najlepší nápad.

V najbližších týždňoch vás čaká seriál článkov, v ktorých budeme spolu pomaly stúpať od najnižších poschodí organizovaného zločinu na Slovensku až k ľuďom, ktorí majú zodpovednosť za chod štátu a systematicky ho vyciciavajú a ničia zneužívajúc pritom všetky dostupné prostriedky, vrátane priateľských služieb niektorých príslušníkov silových zložiek a zvláštnych skupín, ktoré možno smelo označiť za mafiu. Na začiatku je nevyhnutné poukázať na niektoré typické predsudky a chyby v uvažovaní bežných občanov a novinárov, ktoré umožňujú tejto parazitickej štruktúre ešte stále prežívať a rásť a postupne metastázovať do orgánov samosprávy a štátnej správy. Prišli sme na miesto na ktorom možno pomaly začať pochybovať o tom, či je štát vôbec ešte schopný garantovať práva občanov, k čomu sa zaviazal Ústavou, alebo už je len formálnou zásterkou pre gang, ktorý môže fungovať iba vďaka vlastnej nenažranosti a strachu množstva slušných ľudí, ktorí by sa mali starať o našu bezpečnosť a pracujú v prostredí justície, prokuratúry, polície a tiež jej elitnej zložky, NAKA.

Ale ako sa o ňu môžu postarať, keď sú sami často vystavení obavám o svoju prácu, rodiny a deti a boja sa niektorých svojich nehodných kolegov?

Pred časom krajinou otriasla vražda dvoch mladých ľudí. Dodnes mnohí nedokážu pochopiť, ako sa čosi také mohlo stať. Zverejňujem teda prvú časť série v snahe ukázať ľuďom, že ľudský život a ani život novinára nie je na Slovensku komodita, s ktorou by si niektorí ľudia robili zbytočné starosti. Kašlú na povesť krajiny a chránia si len tú vlastnú aj za cenu života, či skôr smrti iných. Opakovane pol roka počúvam zbožné priania vydávané za racionálnu úvahu, že údajne vražda ďalšieho novinára by už bola príliš okatá a že už si viac netrúfnu: naopak. Už tá prvá splnila svoj účel a keď to bude potrebné, pokojne si objednajú ďalšiu - ide im o všetko. Nie snaha zabrániť zverejneniu nejakého článku, ale snaha dosiahnuť strach, ktorý oberá ľudí o spánok a odvahu a unaví ich a demoralizuje bola motívom tej prvej. Po druhej by sa začali báť aj tí, ktorí to dnes ani za svet nepriznajú v trápnej póze a boja sa iba potichu. Smrťou tretieho novinára by sa podarilo spoľahlivo eliminovať akúkoľvek snahu kohokoľvek ďalšieho strkať nos do vecí, do ktorých nikoho nič nie je: z pohľadu tej odpornej bandy skutočne nie.

Nasledujúci príbeh nie je zďaleka jediný: je iba jedným z mnohých. Ako plastickú ilustráciu ho pre začiatok používam z viacerých dôvodov. Jednak preto, lebo si čiperný spolupáchateľ chcel privyrobiť vydieraním objednávateľa a stal sa z neho nadšenec skrytého nahrávania, takže nám vcelku pohodlne zabezpečil súbor navzájom sa dopĺňajúcich dôkazov. Druhak preto, lebo sa v nahrávke, ktorých je už dnes zabezpečených nepomerne viac a z viacerých na sebe nezávislých zdrojov, hoci polícia mala ešte pred pár dňami oficiálnu vedomosť zatiaľ iba o jedinej, aj to doručenej anonymne explicitne uvádza incident, ktorý sa reálne stal a je možné ho dohľadať v médiách - a nahrávka inkriminovaného rozhovoru bola preukázateľne zhotovená deň po útoku. Svedčí o tom nielen dátová stopa a podrobná analýza ktorá vylúčila manipuláciu, ale aj okolnosti zmieňované osobami na ďalšej nahrávke, konkrétne udalosť voľby konkrétnej osoby na sneme politickej strany, ktorej sa Cibulka v ten deň zúčastnil, a štyri ďalšie informácie z plynulého rozhovoru, ktoré datujú nahrávku bez akýchkoľvek pochybností. Nočný rozhovor sa uskutočnil čiastočne v Krnáčovom aute, z obsahu rozhovoru je zjavné, že Cibulka si je vedomý možného nasadenia odposluchov zo strany polície, preto sa spolu odviezli na Piešť (lokalita v katastri Detvy) a mimo auta - no nie mimo dosahu citlivého Krnáčovho mikrofónu - boli už úplne otvorení.

Objednávateľ vraždy na nahrávke opakovane prejavuje veľkú nespokojnosť s tým, akým spôsobom bola potenciálna obeť upozornená na to, že sa ju pokúšajú zavraždiť a zároveň sa sťažuje, že tento spôsob “varovania” priťahuje k nemu neželanú pozornosť - reč je o vhodení granátu pred firmu nádejnej obete. Ďalším z dôvodov prečo uvádzam ako prípadovú štúdiu práve túto - našťastie neúspešnú - vraždu je, že sprostredkovateľ zmieňuje dlhodobé systematické pozorovanie životných návykov obete a tiež to, že ho realizujú profesionáli: explicitne hovorí o “VLKOCH”, ktorými sú v žargóne mafie dominujúcej v Podpoľaní nazývaní príslušníci NAKA. Tí mali byť podľa sprostredkovateľa aj jej vykonávateľmi a tiež podľa neho hrozila dekonšpirácia operatívcov kvôli opakovanej prítomnosti konkrétnych osôb a automobilov na mieste pozorovania.

Zo sprievodných dokumentov a Uznesenia o zastavení trestného stíhania - klasické "skutok sa nestal" - pod číslom spisu ČVS:PPZ-215/NKA-PZ-ST-2017 pritom možno dohľadať, že príslušníci polície skutočne v čase predchádzajúcom vzniku nahrávky vykonávali na pokyn nadriadených skrytou formou sledovanie potenciálnej obete s úlohou zistiť, či sú voči nej vykonávané podozrivé aktivity. Podľa uznesenia o zastavení trestného stíhania sa žiadne také nekonali a obeti teda nič nehrozilo, ako sa v ňom uvádza s argumentom, že predsa ešte stále žije, hoci od snahy o objednávku vraždy už uplynulo niekoľko rokov. Neuvádza sa v ňom však ani zmienka o tom, u koho nakoniec skončili výsledky dlhodobého pozorovania životných návykov cieľa útoku v dátovej a papierovej forme a na čo v skutočnosti poslúžili. A skutok sa opäť raz nestal..

Predovšetkým je však táto - a budú aj tie neskôr zverejnené - nahrávka ukážkou toho, ako sa možno pripravovať na vraždu človeka zo zištných dôvodov spôsobom, ktorý je pre bežného normálne cítiaceho človeka neprijateľný a desivý. Ľahkosť, s akou sa dojednávajú dvaja darebáci na cene za vraždu, nespokojnosť objednávateľa s primitívnym spôsobom útoku, lebo veď nedal 5 tisíc korún a množstvo ďalších detailov v tom rozhovore ukazujú v plnej nahote, čo stále množstvo ľudí na Slovensku nedokáže pochopiť a prijať pýtajúc sa, ako je niečo také vôbec možné a čo to muselo byť za netvora, ktorý sa na čosi také podujal. Nuž.. jeho tvár ste ešte stále nevideli a ak, tak by vás vo sme nenapadlo že za ňou stojí on. A nie, Cibulka nezabil človeka, ktorého vraždu Slovensko nevie už pol roka predýchať.

Ale objednávateľ jeho vraždy rozhodne znel veľmi podobne a veľmi podobne ho trápilo všetko iné, len nie smrť človeka. Lebo už dnes je takmer isté že ak sa raz budete dívať do tváre objednávateľa Kuciakovej vraždy zaskočí vás, že ide na rozdiel od podvedomých očakávaní o úplne všedného, milého a súcitného človeka vždy pripraveného pomôcť a kupovať deťom skákacie hrady. A že jeho obľúbeným miestom je možno stred Slovenska a Podpoľanie. A že sa tam cíti bezpečne a má tam priateľov a kontakty a vie zariadiť vždy všetko, čo treba. A že je jedným z najväčších prijímateľov eurofondov na Slovensku a Pôdohospodárska platobná agentúra ho má v rebríčkoch tiež veľmi vysoko. V zásade by mu nič nechýbalo, nebyť drobnej komplikácie. Ako vždy, zlyhal ľudský faktor.

Pretože existuje originálne záznamové zariadenie, ktoré si sprostredkovateľ vraždy zadovážil a v slabej chvíli ho ponechal na mieste, odkiaľ sa dostalo do rúk ľudí ktorí dobre vedeli, čo je Vladimír Krnáč zač. Slabých chvíľ má ako pravidelný konzument veľkého množstva podporných prostriedkov na rast svalovej hmoty zvaný "Žmurko" v ostatných rokoch pomerne veľa - a tak sa diktafón na dlhý čas ocitol v úschove v trezore hodnoverného človeka z prostredia justície, ktorý ho ukryl nepoznajúc jeho obsah. Okrem nezmanipulovaných dátových súborov obsahuje aj fyzické dôkazy vrátane otlačkov prstov na batériách a stôp DNA.

Osoba, ktorá diktafón do tejto úschovy odovzdala poverila osobu z prostredia justície odovzdať ho do mojich rúk v situácii, ktorú presne popísala vediac, že sa tej skupine dlhodobo intenzívne venujem: tá situácia nedávno nastala a po oboznámení sa s obsahom nahrávok som bezodkladne pristúpil k zabezpečeniu fyzického dôkazu tak, aby sa ocitol v jurisdikcii iného štátu EÚ a aby všetky úkony potrebné k preukázaniu pravosti nahrávok vykonali ich zložky, nakoľko s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou sa niektorí príslušníci slovenskej polície a iných bezpečnostných zložiek opakovane a dlhodobo podieľali na príprave závažnej trestnej činnosti, vrátane prípravy vraždy a výstražného útoku granátom, vynášania informácií zo spisov, porád a stretnutí realizovaných v utajenom režime a množstva ďalších porušení zákona.

Ďalšie nahrávky nachádzajúce sa na tomto zariadení svedčia okrem iného o tom, že podozriví z objednávky vraždy a ďalších trestných činov páchaných proti obeti boli aktívne oboznamovaní príslušníkmi NAKA z expozitúry Banská Bystrica a operatívnymi pracovníkmi kriminálnej polície vo Zvolene o obsahu porád týkajúcich sa práve vyšetrovania uvedených káuz, alebo o postoji členov vyšetrovacieho tímu k vine, či nevine páchateľov (!).

Krátke pasáže z viacerých nahrávok dosvedčujú, že niektorí príslušníci orgánov činných v trestnom konaní fatálne zlyhali a zároveň tým pozdravujem ľudí, ktorí o mne pol roka rozširovali že nič nemám a iba mútim vodu. Aby nebolo možné pochybovať, že súbormi v digitálnej forme skutočne disponujem a vo forme fyzického dôkazu sú už mojou zásluhou mimo dosahu slovenských orgánov činných v trestnom konaní a nemôže ani teoreticky dôjsť k ich tak obľúbenej “strate,” prikladám zopár fotografií. Printscreeny zhotovené pri skúmaní obsahu tiež ukazujú, že skutočný počet nahrávok je oveľa vyšší, než kedy komu tvrdil pán Krnáč. Nechcel by som byť teraz v jeho koži, pretože odteraz si nik z jeho okolia nemôže byť istý, aké rozhovory a s kým sú na nahrávkach zaznamenané, rád však viacero jeho kamarátov ubezpečím, že sa nijako zásadne nelíšia od nahrávky rozhovoru s pánom Cibulkom. Nahrával si rozhovory ktoré mali vydieračský potenciál dlhšiu dobu a systematicky zo zištných dôvodov. Bude zaujímavé pozorovať odhadovanú životnosť pána Krnáča v najbližších dňoch a týždňoch. Rád priateľom zdôrazňuje, že sú na jednej lodi a pritom si tajne chystá materiál na ich vydieranie. Neprekvapilo by ma, keby sa rýchlo rozhodol spolupracovať s čestnými policajtami a vyšetrovateľmi z netoxických rezidentúr skôr, ako sa naozaj ocitne na jednej lodi s jediným skutočným priateľom menom Cháron.

Osoby vystupujúce, alebo zmieňované v nahrávke:

Martin Cibulka, majiteľ množstva firiem (v ORSR od čísla 10 po 43) a dominantný poskytovateľ internetu v Detve a okolí, niekoľkokrát neúspešne vyšetrovaný pre rôzne hostilné aktivity voči majetku konkurenta. Pravosť nahrávok popiera aj po opakovanej osobnej konfrontácii bez toho, aby sa vôbec oboznámil s ich obsahom, takže vylučuje existenciu niečoho, s čím sa nikdy neoboznámil a označuje to za falzum vzniknuté z viacerých nahrávok zhotovovaných počas dlhšieho časového obdobia. V osobnom rozhovore neskôr pripúšťa, že ide o jeho hlas na celej nahrávke, v písomnej komunikácii neskôr najprv priznáva iba časť a zvyšok označuje za softwareové falzum. O niekoľko dní neskôr zasiela linky na aplikácie ktoré sú schopné meniť hlas a napriek svojmu IT zameraniu tvrdí, že dnes už neexistuje spôsob ako preukázať pravosť nahrávok a že teda nejde vôbec o jeho hlas. Pritom podľa vlastného tvrdenia si počas svedeckej výpovede odmietol nahrávku vypočuť a s jej obsahom sa oboznámil len z prečítania prepisu zhotoveného políciou. Druhú nahrávku nikdy nepočul, ďalšie pasáže z iných nahrávok si opäť odmietol vypočuť - napriek tomu však vylučuje, že je na nich jeho hlas. V prípade zastavenia trestného stíhania vo veci prvej - a doteraz jedinej znalecky preskúmanej - nahrávky ktorá bola predmetom vyšetrovania bola vyšetrovateľom pribraná znalkyňa z odboru foniatrie, ktorá autenticitu nahrávky a aj totožnosť dvoch skúmaných hlasov na základe nahrávok zhotovených pri opakovaných výsluchoch fakticky potvrdila.

Vladimír Krnáč, bývalý policajt vyhodený z policajného zboru kvôli násilnému útoku na osobu v jej obydlí, na nahrávke vystupuje ako sprostredkovateľ objednávky vraždy. Pravosť na rozdiel od výpovede pred vyšetrovateľom nahrávky nepoprel a ani to že bol osobou, ktorá diktafón zadovážila a používala na nahrávanie Cibulku - prejavil však pobúrenie nad tým, že prokurátor mi poskytol dôkaz zo živého vyšetrovacieho spisu (išlo pritom iba o jeho nesprávnu domnienku, diktafón nebol v čase poskytnutia predmetom žiadneho vyšetrovania a jeho obsah nebol osobe ktorá ním disponovala známy a dnes je k dispozícii ako podklad k vyšetrovaniu justičných orgánov iného štátu EÚ). Nepoprel ani že diktafón obsahuje množstvo ním zhotovených nahrávok, ktoré sa - okrem dvoch - pokúsil neúspešne vymazať.

Pavel Ďurkove, cieľ objednávaného a čiastočne realizovaného útoku (granát pred firmou), majiteľ firiem konkurujúcich objednávateľovi, len od roku 2012 v jeho veci prebiehalo vyšetrovanie v nasledujúcich kauzách, niekoľko rokov predtým nepriateľské aktivity proti Ďurkovemu a jeho firmám a majetku postupne eskalovali, ale až na výnimky išli do stratena. Nejaké sa predsa našli: v roku 2009 bol napríklad súdom právoplatne odsúdený za ničenie zariadení Ďurkoveho firmy Cibulkov najbližší spolupracovník Jaďuď, väčšina vyšetrovaní však išla do stratena a páchateľ nebol zistený. Rovnako nebola zistená žiadna súvislosť medzi bývalým zamestnaním ďalšieho z Cibulkových ľudí Ladislava Rožeka v bezpečnostných zložkách štátu. Bývalými pracovníkmi polície a iných bezpečnostných zložiek štátu sa Detva iba hemží: budeme sa im venovať v ďalšom dieli.

Konania vo veci "Ďurkove" od roku 2012:

ČVS:PPZ-352/NKA-PZ-ST-2012 - vhodenie výbušného systému do miestnosti so serverom spoločnosti DTnet Detva s.r.o.: vec bola prerušená, páchateľ nebol zistený, škody obrovské. Serverovňa sa pritom nachádzala v podzemných priestoroch vysokého paneláku, kde sa iba niekoľko metrov od epicentra výbuchu nachádzajú byty a mohla byť narušená aj statika celej budovy.

ČVS:PPZ-353/NKA-PZ-ST-2012 - podvodný prevod spoločností DT net, vec bola ukončená návrhom na podanie obžaloby, kde bol obvineným Marián Sivák. Po dlhotrvajúcom súdnom spore a dokazovaní nakoniec súd právoplatne rozhodol, že sa jednalo o podvodné konanie a firmy vrátil pôvodnému majiteľovi. Škody však za niekoľko mesiacov nemožnosti plnohodnotne fungovať boli značné - podvodníci napríklad na seba stihli prepísať telefónne čísla a firma dlho pôsobila bez linky pre zákazníkov.

ČVS:PPZ-1008/NKA-PZ-ST-2013, išlo o podvodný prevod spoločností DT net, vec bola ukončená návrhom na zastavenie trestného stíhania vo vzťahu k rumunskému bezdomovcovi Traianovi Baligovi, ktorého mafia využila v snahe pripraviť Ďurkoveho o firmy. Súdy nakoniec rozhodli o vrátení firiem do rúk skutočných vlastníkov.

ČVS:PPZ-155/NKA-PZ-ST-2014 - vhodenie granátu pred vchod do spoločnosti DTnet Detva s.r.o., vec bola prerušená, nakoľko páchateľ nebol zistený. Ide o incident, ku ktorému sa opakovane nesúhlasne stavia v nahrávke Cibulka a Krnáč tento spôsob vykonania obhajuje ako zastierací manéver slúžiaci na odvedenie pozornosti od skutočného páchateľa.

ČVS:PPZ-390/NKA-PZ-ST-2014, išlo o plánovanie a prípravu únosu maloletého Paula Taylora, syna Ďurkoveho, trestné stíhanie bolo opäť zastavené. K tomu ťažko niečo dodať. Po oboznámení sa so spisom a okolnosťami prípadu je zrejmé, že ide o ďalšiu eskaláciu nátlaku na firmy Ďurkoveho, tentoraz v snahe donútiť ho prepísať firmy na konkurenciu, pričom polícia pristupovala k veci veľmi laxne.

Miroslav Minich, tichý spoločník Pavla Ďurkoveho, ktorého úloha v príbehu je nejasná: sú zadokumentované jeho aktivity ako v prospech Ďurkoveho, tak aj presne opačné, na nahrávke aj Cibulka a aj Krnáč vôbec nepochybujú o Minichových negatívnych úmysloch voči Ďurkovemu. Keď je reč o zničení fasády, okien, dverí a auta granátom, prejavujú pochopenie pre Minichovu nevôľu, keďže v tom čase už poškodili vlastne aj jeho majetok.

Osoby, ktoré na tejto nahrávke nevystupujú, ale sú pre pochopenie kontextu nevyhnutné:

Roman Vrťo, aj napriek dobrovoľnému odchodu z okresných štruktúr SaS je v Detve stále silným hráčom a má zásadný vplyv na mestské zastupiteľstvo, zároveň preukázateľne priamo ovplyvňuje obsah vplyvného webu https://dtonline.sk/, prostredníctvom ktorého zabezpečuje kampane proti politickým oponentom v komunálnej politike.

Marek Jaďuď, najbližší spolupracovník Martina Cibulku a jeho spoločník vo viacerých firmách, okresný predstaviteľ SaS, v roku 2009 právoplatne odsúdený za poškodzovanie infraštruktúry a zariadení na prenos internetového signálu firmy Ďurkoveho. Nahradil v SaS práve Romana Vrťa, človeka, ktorého sa táto strana pred časom aj vďaka Kuciakovmu článku - hoci zďaleka nielen kvôli nemu - rozumne zbavila. Nepredpokladám, že vo svojich radoch strpí takého nehodného náhradníka. Všeobecne je postup tejto skupiny veľmi efektívny a neideologický: jej zástupcovia vždy preniknú do relevantných politických strán a vždy si dokážu zabezpečiť koexistenciu s existujúcou vládou. V ďalších článkoch popíšeme, ako ten mechanizmus funguje. Miroslav Suja napríklad prešiel Stranou zelených, Mostom - Híd, Smerom a dnes je "špecialistom na bezpečnosť ĽSNS." Miroslav Suja ako tieňový minister kotlebovcov. Niet čo dodať.

Tichá volebná koalícia zostavená touto navonok často znepriatelenou skupinkou vsadila na novú tvár, nádejného kandidáta na primátora Detvy Jána Sekereša. Mám k dispozícii rozsiahlu komunikáciu obsahujúcu desiatky interakcií medzi redakciou https://dtonline.sk/, Vrťom, Cibulkom, Sujom a jeho ľuďmi obsahujúcu dychvyrážajúce formulácie z ktorých jednoznačne vyplýva koordinovaný postup týchto ľudí pri snahe diskreditovať politických oponentov a podporiť práve Sekereša. Či má o týchto skutočnostiach vedomosť sa mi zatiaľ nepodarilo zistiť, ale bude nepochybne zaujímavé pozorovať, ako sa zachová po publikovaní tohto článku a oboznámení sa s uvedenými skutočnosťami. Oficiálne volebné koalície sú zjavne úplne odlišné od tých skutočných.

Postáv je viac, a sú aj vyššiepostavené a oveľa mocnejšie. K nim nabudúce. Ak ste však nerozumeli ako sa čosi ako vražda môže novinárovi stať, snáď už rozumiete lepšie. 

Najhoršia zo všetkých informácií z tohto článku je táto: toto je iba začiatok a slabý odvar toho, čo bude nasledovať. Ide len o stále viac viditeľný prejav niečoho, čo malo ostať navždy skryté očiam a ušiam nepovolaných. Vyššie je uvedený príbeh simplexných a trápnych okresných podfešákov, vlastnými slovami Cibulku "ukrutne malých rýb" v príbehu, v ktorom tvoria ten najprimitívnejší článok v potravinovom reťazci. Aby sa ľudia ktorí ich využívajú pri realizácii svojich zámerov zachránili, obetujú ich kedykoľvek.

Kto sú tí ľudia?

Dozviete sa v pokračovaní príbehu. V ňom ideme o level vyššie. Nakoniec skončíme na Úrade vlády a Najvyššom súde SR.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Ako sa z mafiánov stávajú ctihodní občania

Mafiánom pomáhajú kontakty s políciou.

ŠPORT

Najlepším hráčom na svete je Modrič, porazil aj Ronalda

Pozrite si ocenených v ankete The Best FIFA Football Awards.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Fico bojuje o všetko, vrátil sa do formy

Šéf Smeru je späť, skúša starú formu.


Už ste čítali?