Ako dať dole človeka bez použitia strelnej zbrane

Autor: Radovan Bránik | 20.12.2018 o 23:32 | Karma článku: 10,02 | Prečítané:  20835x

Lož a manipulácia sa zvyčajne ukrývajú niekde šikovne ukryté v texte, ktorý je inak plný pravdivých skutočností. Problém autora článku, o ktorom dnes bude reč je že túto nevyslovenú zásadu nemála slovenských novinárov nectí.

Je totiž ťažké v ňom nájsť nejakú pravdu a aj tá je miestami slušne pokrivená. Nuž neostane iné len si bod po bode ukázať, ako sa profesionálne vyrába kompromitačný materiál spôsobilý zničiť povesť nepohodlného človeka. Nejde o to, že sa to tentoraz týka mňa - za roky písania som sa srdnato zastal množstva ľudí, ktorým sa ubližovalo lžou a výmyslami, takže sa nemá ako použiť argument o trafenej husi. Desiatky mojich kritických článkov bránili vždy niekoho iného, a hoci som pravičiar a konzervatívec, proti SME som sa kedysi dokonca zastal mnou neobľúbeného ministra Richtera.

Teda je jasné, o čo nejde. O čo teda ide? Ide o to, že čosi tak mimoúrovňové na stránkach sme.sk je pre mňa po všetkých tých rokoch doposiaľ nevídané.

Poďme pekne po poriadku a začnime rovno titulkom: “Mimovládky sa ozývajú, že ich Bránik obral o peniaze.” Skutočnosť, či lož? Lož. Iba jediná z mimovládok - PON - sa skutočne sťažuje, že som ju údajne obral o peniaze ja. Nižšie si ukážeme, že aj táto jediná klame. V prípade Nadácie pre deti Slovenska je reč iba o omeškaní vrátenia grantu, ktorý jedna právnická osoba poskytla inej právnickej osobe, teda združeniu RISC. Peniaze na realizáciu projektu na účet obdržala právnická osoba, nie Bránik, projekt realizovala právnická osoba, nie Bránik, a Nadácia pre deti Slovenska nikdy netvrdila, že ju Bránik obral o peniaze. To, spolu s množným číslom mimovládok si v redakcii jednoducho vymysleli v snahe umiestniť moje meno v čo najväčšom počte negatívnych konotácií bez ohľadu na realitu.

Za všetko hovorí fakt, že voči dezinterpretácii jeho vyjadrení v článku sa v komunikácii po jeho vydaní vyjadril aj sám riaditeľ NDS Gallo, ktorý prízvukoval, že ide o spor s organizáciou, nie so mnou. Opakovane - a zbytočne - zdôrazňoval, že nejde a nikdy nešlo o môj osobný problém a záväzok, ale o záväzok organizácie a vzťah medzi NDS a RISC. Autor článku - alebo niekto, kto ho po autorovi editoval - však napriek úplne jasným faktom, napriek množstvu dodaných podkladov, dôkazov a navzdory platobnému rozkazu adresovanému právnickej osobe zámerne manipulatívne podsúva tvrdenia o Bránikovom projekte, Bránikovom neodovzdaní podkladov, Bránikovom súde a Bránikovom tom, či onom. Moje meno sa v článku objavuje mnohonásobne častejšie, než názov subjektu, ktorý je skutočným partnerom nadácie. Napriek tomu, že som mu na osobnom stretnutí poskytol dokonca možnosť nazrieť priamo do komunikácií v mojej mailovej schánke a ďalšie preposlal si autor článku zbytočne nekomplikoval život. Jeho reakcia? Ufff: “Zároveň by som však poznamenal, že ja nepotrebujem archívne materiály na študovanie, ale len Váš popis veci a diania, ako sa diali a možno vysvetlenie súvislostí.” Podobné spôsoby sa zvyknú aspoň baliť do ružového papiera. Explicitné odmietnutie dôkazov z archívu a priznanie, že na vydanie takéhoto likvidačného článku postačí dôkazmi nepodložený subjektívny ústny popis zúčastnených je niečím, s čím som sa nikdy doteraz v kontakte s tzv. mainstreamovými médiami v takto otvorenej podobe nestretol. Zvyčajne sa aspoň tvária že ich zaujíma pravda a svoje články chcú mať postavené na dôkazoch.

Autor hneď pod lživým titulkom v snahe predstaviť ma cudne pripúšťa, že so mnou má redakcia niečo spoločné: vraj denník SME na základe mojich textov ešte v septembri písal o mafiánskych praktikách podnikateľov v Detve údajne koordinujúcich svoju činnosť s elitnými policajtami. Nuž, áno. Klasická ukážka polopravdy: za roky blogovania je celková čítanosť mojich článkov na sme.sk tesne pod hranicou troch miliónov unikátnych prístupov, k tomu treba pripočítať ďalšie milióny načítaných stránok z diskusií a netreba zabúdať ani na to, že z viac ako 30 mojich článkov redakcia vyprodukovala množstvo "vlastných", ktoré jej celé roky prinášali ďalšie a ďalšie zisky. Náklady boli vždy moje, zisky len niekoho iného a áno, robil som to tak celé roky dobrovoľne a s vierou v správnosť veci. Nižšie sa ukáže, že tento hlúpy model fungovania som používal aj u údajne poškodených neziskoviek a dopadol som rovnako. Je pravdou, že som si postupné miznutie môjho mena z redakčných generík všimol, ale nepripisoval mu váhu. Na fakt, že Kotlebove stroje a Dve ruky sú mnou vybojované kauzy už v ostatných mesiacoch v redakčných článkoch ani nenarazíte - hoci v jednom prípade sa po úprave už vydaného článku nakoniec moje meno predsa len dostalo. Že na súd s podpredsedom ĽSNS chodím ako na husle denník SME nikdy neinformoval. Až teraz sa mu zažiadalo o mojich súdoch písať - ibaže žiaden môj súd s neziskovkami, dokonca ani s jedinou z nich, neexistuje a nekoná sa - článok však v úplnom rozpore s realitou tvrdí presný opak a ešte podsúva dojem, že ide o trestný súd pre údajné podozrenie z "obohacovania sa." Neuveriteľné.

Tvrdenie, ktoré nie je v úvodzovkách a je teda vlastným produktom autora si zaslúži citát: “Viacerým ľuďom z mimovládnych organizácií či občianskych združení však Bránik musí vysvetľovať podozrenia, že sa obohacoval pri rôznych projektoch, ktoré riešil. Niektorí z nich preto podali trestné oznámenia či sa dokonca obrátili na súd.” No nie, nikomu nič vysvetľovať nemusím. Môžem to robiť a aj robím. Opakované podsúvanie dojmu masovosti tohto javu bez uvedenia jedinej konkrétnej osoby, organizácie, projektu, na ktorom som sa mal údajne obohacovať je už doslova absurdné: trestné oznámenie na mňa totiž podala jediná osoba z jedinej neziskovky - PON, navyše v čase, keď už sama čelila mnou podanému trestnému oznámeniu, pretože sa preukázateľne dopustila porušenia stanov, manipulovala aj bez štatutárneho oprávnenia a bez môjho vedomia s prostriedkami zo štátnej dotácie na účte a keď som jej preto zrušil dispozičné práva k účtu, reagovala sériou trestných oznámení, v ktorých sa nepreukázalo jediné moje porušenie zákona - konal som iba tak, ako mi prikazovali stanovy. Situácia zašla dokonca tak ďaleko, že táto osoba v rozpore so stanovami organizácie a bez môjho vedomia zvolala pseudorokovanie Rady PON, ktorú som však smel zvolať iba ja ako štatutár. Zároveň som bol automaticky členom Rady s právom hlasovať - ibaže to by som o nejakom rokovaní Rady musel vedieť. Právne nulitný dokument o mojom údajnom odvolaní sa potom stal nástrojom v rukách osoby bez štatutárnych právomocí, ktorá ním istý čas zavádzala partnerské subjekty organizácie, ktorej som bol pritom de iure až do konca septembra - stále jediným štatutárom. Ak by som nebol, neboli by ma na druhý pokus konečne legálne odvolali na riadnom valnom zhromaždení po ustanovení novej Rady PON. V niekoľkých prípadoch sa členmi "nového" PON a jeho orgánov stali osoby, ktorých trestnú činnosť pri manipulácii s verejnými prostriedkami a peniazmi z rôznych fondov mám dôkladne zadokumentovanú - viz fotogaléria nižšie.

Je paradox, že práve osoba ktorej bolo ako jedinej pri vyšetrovaní preukázané podvodné konanie je jedným zo zdrojov informácií autora toho vyšinutého článku. Zdrojom nepodložených obvinení voči mne, ktoré sa pred orgánmi činnými v trestnom konaní nepreukázali - v článku však napriek tomu figurujú ako fakty - je tá istá osoba, ktorá si nechala 28.12.2017 z grantového účtu organizácie vyplatiť viac ako 2500 Eur napriek tomu, že vôbec nefigurovala v realizovanom projekte PON a nijako sa na ňom nepodieľala - len aby organizácia nemusela vracať peniaze donorovi. Tým sa ešte viac navýšil skrytý dlh organizácie, ktorú som následne preberal v stave totálneho kolapsu: analýza biedneho stavu pod vzletným názvom Vízia PON bola podkladom pre moje jednohlasné menovanie za výkonného riaditeľa Radou PON začiatkom januára tohto roku. Prečítajte si to, aby ste vedeli že reči o tom ako som dostal PON do problémov sú mýtus - Rada PON ma zvolila po nekompromisnej kritickej analýze už dávno existujúceho stavu.

Rada bola teda nepochybne od začiatku dôkladne informovaná, že organizácia je prakticky nezachrániteľná bez toho, aby sa niekto nepodujal na "samovražednú" misiu: prevzal som vtedy ako jediný zodpovednosť za zadlženú organizáciu bez potrebného vybavenia, bez personálu schopného poskytovať služby obetiam a ako sa ukázalo neskôr, s dlhom oveľa väčším, než mi bol prezradený v čase prevzatia funkcie. Do môjho konca vo funkcii výkonného riaditeľa mi nebolo nikdy sprístupnené reálne účtovníctvo, napriek opakovaným výzvam. Predchádzajúce osadenstvo realizujúce projekt pridelený Úradom vlády si totiž bez vedomia Rady PON vzalo podpisom zastupujúcej štatutárky obrovskú pôžičku od cirkvi veriac, že ju splatí z refundácie, ktorú však pre vážne zlyhania v záverečnej fáze projektu Nórskych fondov nemalo ako splatiť - refundáciu v plnej požadovanej výške Úrad vlády vyplatiť odmietol. Realizátori projektu z organizácie potichu odišli a zanechali v rozpočte PON obrovskú dieru, ktorá nikdy nebola medializovaná. Nikdy sa nik z Rady PN nepokúsil podať trestné oznámenie pre spreneveru a ani sa novinami nevláčili mená ľudí, ktorí sa na tomto lapsuse podieľali. Na rozdiel odomňa totiž ide o veľké treťosektorové mená a ľudí, ktorí sa navzájom kryjú, ako to len ide. A pani Šipošová zarputilo odmieta riešiť zjavné a preukázateľné tunely v projekte, na ktoré neprišli ani príslušné kontrolné orgány a neinformovala o nich ani políciu, ani médiá. Ak by v článku šlo o hľadanie pravdy, bolo by v ňom mien oveľa viac - a na rozdiel odomňa oprávnene. V titulku a texte som však terčom odstrelu len ja - pretože moja snaha zistiť pravdu o skutočnej kondícii organizácie nevyhovuje nikomu z minulých, ani súčasných členov PON. Prečo? Lebo by sa ukázalo, že mala už dávno sama zaniknúť a nemala ani právo žiadať štát o dotáciu. PON nebola schopná dlhodobo splácať svoje záväzky a nie je dodnes. A ukázalo by sa tiež, že osoby dodnes navonok čisté a bezúhonné sa dlhodobo podieľali na manipuláciách s verejnými zdrojmi, s prostriedkami Nórskych fondov a Európskej únie - na facebooku však už niekoľko dní pohoršene zdieľajú článok o mojich údajných zlyhaniach.

Pretože v PON, ktorý má od Starého mesta za smiešnu cenu roky prenajatých viac ako 160 m2 priestorov neostal po skončení projektu začiatkom tohto roka jediný spolupracovník a okrem štatutárnych povinností, ktoré som vykonával bez nároku na honorár som až do začiatku letných prázdnin poskytoval aj služby klientom, ktorých PONu prisúdili súdy. Ako jediný, od začiatku roka do letných prázdnin v týchto priestoroch neposkytoval klientovi žiadnu službu nik iný. S trojtýždňovou prestávkou som viac než pol roka držal aj 24 hodinovú pohotovosť na Linke podpory, cez ktorú s organizáciou komunikovali klienti, úrady a orgány činné v trestnom konaní. Zaradenie tejto organizácie do siete subjektov poskytujúcich starostlivosť obetiam trestných činov jej totiž prinášalo množstvo povinností, ktoré som plnil iba ja a v prípade, že ma na to neoprávňovala kvalifikácia, obracal som sa na advokátku, ktorej PON dodnes dlží obrovské peniaze a na Modrého anjela - žiaden iný subjekt o spolupráci s PON už dávno nechcel ani počuť. Anjel PONu doslova požičiaval personál v pohotovosti s nejasným prísľubom že sa mu niekedy možno vrátia náklady. Nikdy sa nevrátili: PON za množstvo výjazdov realizovaných v jeho mene nezaplatil tejto organizácii nikdy ani Euro. Ešte inak: všetky náklady na výjazdy ktoré mal realizovať podľa zákona a nariadení súdov a prokurátorov PON v skutočnosti znášal Modrý anjel. Nik iný už nebol ochotný pre PON pracovať na žiadnej báze, tobôž nie na dobrovoľníckej.

Pardon: nik s výnimkou mňa.

Situácia dospela do absurdného štádia, v ktorom som zháňal cez víkendy žobraním na súkromnom facebooku psychológov k výsluchom obetí násilníkov, aby nevykĺzli a nemohli ďalej pokračovať v týraní blízkych a zverených osôb - bez ich prítomnosti by nebol výsluch použiteľný pri rozhodovaní o uvalení väzby. Drobná nuansa: aj kauza Dve ruky, z ktorej SME v podobe vysokej čítanosti dlhodobo profitovalo bola kauzou klientky PON, ktorú pani Šipošová odmietla a ja som sa jej ujal aj vysoko nad rámec svojich služobných povinností. Od začiatku do leta sa však nik nepokúšal dostať do priestorov PON a nebodaj pracovať s klientom. Bolo to doslova bizarné, pretože orgány činné v trestnom konaní a úrady mali dojem, že PON je plne funkčná organizácia: v skutočnosti bola jednoosobovou až do leta.

V stave pár minút po dvanástej sa mi totiž podarilo na vypočutí grantovej komisie Ministerstva spravodlivosti nemožné: hoci sme žiadali viac, aj pridelených niečo cez 20 tisíc vzkriesilo iskričku nádeje na možný reštart. Aby nič z doteraz napísaného nevyzeralo ako samoospevujúce bludy, citujem z verejne prístupného vyjadrenia jednej z členiek grantovej komisie Oľgy Pietruchovej, ktorým reagovala na obvinenia že som údajne spreneveril peniaze PON: "Čo sa týka PON, tá mala problém dávno pred Bránikom. A to tvrdenie, že mal robiť zadarmo a ešte si platiť náklady z vlastného vrecka je zvláštne. Viem, že získal grant pre PON len kvôli tomu, že ho prezentoval on. Lebo reputácia PON je inak mizerná." Prosím, zabudnite teraz na ideologické rozpory a sústreďte sa na podstatu: ide o vyhlásenie oficiálnej členky komisie, ktorá je so situáciou neziskoviek poskytujúcich pomoc obetiam roky dokonale oboznámená. Nie je jedinou členkou komisie, ktorá má tento názor a schválenie projektu prešlo komisiu len celkom tesne.

Okamihom pripísania grantu na účet PON sa však náhle objavili na stole mená osôb, ktoré som nikdy predtým nestretol, alebo stretol iba raz a pani Šipošová ma žiadala o uzatvorenie zmlúv s nimi a podpis, vrátane niekoľkých bianco dokumentov, vrátane menovania dočasnej zástupkyne počas mojej neprítomnosti. Pred odchodom na celý júl 2018 do zahraničia sme sa dohodli, že akékoľvek ďalšie kroky budeme podnikať až po návrate. Vzhľadom na to, že som ako jediný štatutár zodpovedal za každý cent som však ostal v úplnom šoku v okamihu, keď som stovky kilometrov od Slovenska zistil, že s peniazmi z dotácie sa realizujú transakcie a kým som sa stihol vrátiť na Slovensko, odišlo z účtu bez toho, že by som s tým súhlasil, alebo bol aspoň informovaný niekoľko tisíc. Náhodným zaradením do adresára tiež ku mne dorazil mail z Ministerstva spravodlivosti SR, ktorý bol určený dočasnej zástupkyni pre obdobie mojej neprítomnosti a z ktorého vyplývalo, že sa za mojim chrbtom pokúša pani Šipošová a jej spolupracovníčky realizovať v mnou získanom a ministerstvom schválenom projekte zmeny. Reagoval som okamžitou suspendáciou osoby, ktorá na také konanie nemala oprávnenie a upozornil Radu PON a kontrolórku na závažné porušovanie stanov. Zároveň som si v zhode so schváleným projektom (Príloha 2, strana 13, ods. A/1 - osobné výdavky / Koordinátor) vyplatil časť odmeny, ktorá mi zo schváleného projektu za pol roka odvedenej práce prislúchala, to je tá údajne spreneverená suma - pričom som mal podľa rozpočtu a pozície právo na niekoľko ďalších tisíc, ktoré som si však vediac, že je stále ohrozená samotná existencia organizácie nikdy nevyplatil (Príloha 2, strana 13, ods. A/4 - Linka pomoci). Tieto peniaze mi PON za odpracovanú prácu dodnes dlží. Podľa členky grantovej komisie som pritom na tieto prostriedky zo schváleného projektu mal nárok - už nehovoriac o tom, že sa za nikdy nevykonanú prácu z projektových peňazí "odmenili" viaceré osoby ešte skôr, než som sa o tom vôbec dozvedel.

Totálnu stratu súdnosti pani Šipošovej - lebo práve o nej je reč - dokresľuje neuveriteľný fakt, že neplatnú zápisnicu z falošného rokovania Rady PON vykazujúcu znaky pravosti okrem iných subjektov doručila aj banke, ktorá mi na základe nedostatočne skontrolovaných dokumentov zrušila dispozičné právo k účtu. Keď som vedenie banky upozornil, že ide o falošný dokument, v ktorom navyše chýba moje meno, že došlo k porušeniu zákona, pričom sa tam nachádza meno osoby, ktorá už nebola niekoľko týždňov nielen členom Rady PON, ale ani členom samotnej organizácie, na základe môjho podnetu banka po preverení uznala svoju chybu pri kontrole podkladov, zablokovala organizácii účet a žiadala vysvetlenie falza.

Po podrobnom preštudovaní tejto fotogalérie pochopíte, že v skutočnosti sa sprenevery, podvodného konania a krytia dlhodobej zadlženosti organizácie PON dopúšťali úplne iné osoby, ktorých mená sú k dispozícii orgánom činným v trestnom konaní a s nimi taktiež rozsiahly archív komunikácie, z ktorej ukážka sa nachádza vo fotogalérii. Žiadne z obvinení ktoré nasledovali po mojich nekompromisných krokoch smerujúcich k očiste organizácie od týchto osôb na moju adresu sa nepotvrdilo, naopak. Takže hoci ten ostudný článok implikuje moju nedôveryhodnosť a podozrenia zo sprenevery, realita je úplne opačná - a diskreditačná kampaň do ktorej sa SME zapojilo je organizovaná viacerými osobami ktoré vedia, že mám k dispozícii informácie o ich trestnej činnosti a nekalom nakladaní s verejnými zdrojmi, zdrojmi Európskej únie a Nórskych fondov.

Dnes viaceré z týchto osôb po odchode z PON pôsobia v kľúčových organizáciách tretieho sektora a majú nadštandardné vzťahy s ľuďmi z médií. Jedna z nich dokonca v pozícii vysokej štátnej úradníčky zastupuje Slovenskú republiku v zahraničí. Ak ste doteraz nerozumeli animozite, ktorá panuje medzi mnou a veľkou časťou stakeholderov tretieho sektora, oddnes rozumiete. Využili moju všeobecnú neobľúbenosť medzi "štandardnými" novinármi a tí sa ochotne nechali použiť. A toto je iba špička ľadovca a začiatok. Ja som nezačal, no keď ma zo sprenevery a podvodov ktorých som sa nedopustil obviňujú ľudia, ktorí ich sami realizovali, je načase začať odkrývať realitu. Samozrejme, po článku v ktorom došlo k lživému a bezprecedentnému útoku na moju česť priamo na stránkach ktoré som roky považoval za svoj domov, bude to o čosi zložitejšie. Pretože dôvera čitateľov ktorú som si získaval roky dostala zabrať ako ešte nikdy.

Niet divu, pretože napríklad spojenie, ktoré autor článku implikuje v prípade súdu je už doslova šialené: NDS sa neobrátila na súd pre údajné podozrenia, že som sa “obohacoval pri rôznych projektoch, ktoré som riešil.” Nadácia sa obrátila na súd v občianskoprávnom konaní so žiadosťou o vydanie platobného rozkazu voči organizácii RISC, pretože sa nenaplnil účel zmluvy v miere a rozsahu, ako bolo plánované a dohodnuté. Vec, akých sa v mimovládnom sektore stávajú ročne desiatky. Pietruchová k tomu hovorí: "Netvrdím, že 3 sektor je posvätný, len sa čudujem, že niekoho zrazu bytostne zaujíma nevyúčtovanie grantu, lebo takéto veci sa dosť bežne dejú, že sa organizácia opozdí. Mňa by napríklad zaujímalo, prečo nemá NDS zverejenú výročnú správu za rok 2017, chcela som sa pozrieť a nie je na ich stránke. Existuje také príslovie o sklenom dome a kameni.."

Pretože kameň úrazu sa pritom skrýva práve tu: NDS medializovala omeškanie jediného z niekoľkých stovák projektov, ktoré ročne realizuje a tvoril zlomok jej rozpočtu a nebol zďaleka jediným, ktorý sa spájal s meškaním, či nedodržaním termínov a dohôd. Dôvod, pre ktorý pred časom došlo k výmene vedenia tejto nadácie a nastúpil do jej vedenia slušný chlap Gallo však ostal bez akejkoľvek pozornosti médií, hoci by ich logicky mal zaujímať oveľa viac - ibaže nezaujíma. Nevylučujem pritom, že túto informáciu Gallo autorovi článku poskytol, ale ostala nepoužitá, rovnako ako v článku absentuje informácia o tom, že som sa v mene RISC nikdy proaktívne neuchádzal o získanie spomínaného grantu - opak je pravdou. Aj z mojich, aj Gallových vyjadrení sa vo finálnom článku objavil len zlomok - v mojom prípade dokonca neautorizovaných. Tiché výmeny na riadiacich postoch významných nadácií a ich nikdy nemedializované skutočné dôvody - napriek tomu že o nich má nemálo novinárov súkromnú vedomosť - sú vôbec témou, ktorá je nespravodlivo obchádzaná po špičkách už dlho. Pozostatok po správnom a spravodlivom boji proti Mečiarovi, keď sa do tretieho sektora pretlačilo aj množstvo oportunistov.

NDS sa na mňa kedysi obrátila so žiadosťou, či by som nemohol s RISCom pripraviť projekt, ktorý by umožnil vyčerpať zvyšné prostriedky, ktoré jej poskytla nadnárodná nadácia PORTICUS. Až na opakované naliehanie ľudí z nadácie som pristúpil na prípravu projektu, ktorý by dával aspoň nejaký zmysel, no na riziká spojené s možným neúspechom som ich upozorňoval opakovane a vopred. V zachovaných komunikáciách je na to dostatok podkladov. V začiatkoch celého projektu bola banálna obava NDS, že ak nedokáže rozdať celý alokovaný balík, v ďalšom roku dôjde zo strany PORTICUSU k jeho kráteniu. Čiže nie snaha získať nejaké peniaze, ale snaha pomôcť NDS bola na počiatku tohto trápneho príbehu - v článku však o tom nie je ani zmienka.

Samozrejme, som dospelý a mohol som odmietnuť a nechať nadáciu riešiť jej problémy samu. Urobil som chybu, že som do toho šiel, urobil som chybu, že som sa v okamihu keď perfektne pripravenému tímu chýbalo to hlavné - utečenci v táboroch, o ktorých by sa mali starať neobrátil na päte a nezastavil to včas.. Urobil som chybu keď som v osobnom rozhovore Gallovi sľúbil, že urobím maximum preto, aby ten projekt prevzal iný subjekt, ktorý dokáže ten špecializovaný tím využiť - nepodarilo sa mi to aj preto, lebo sa mi o popularitu starali ľudia ktorí majú v treťom sektore a médiách maslo na hlave. A urobil som chybu v tom, že som sa odmlčal, keď som mal komunikovať a neotváral maily a tiež som urobil chybu, že som neprehlásil adresu organizácie RISC zo starej adresy, na ktorej ju teda nemala ako nájsť doručovaná pošta. Všetko sú to veci, ktorými som v negatívnom zmysle slova povestný a ľudia ktorí po mne musia upratovať neporiadok v papieroch ma preto neraz doslova nenávidia. Vo vzťahu k NDS som urobil niekoľko chýb a nesiem a ponesiem za ne plnú zodpovednosť a rozhodne sa nestane, že by sme potichu zavreli krám - a ani sa nenechám potichu vymeniť, aby si to v organizácii za mňa vyžral niekto iný. Na rozdiel od množstva organizácií, ktoré končia dobrovoľnou likvidáciou a stratou pre donora my svoj dlh zaplatíme a budeme sami znášať jeho dôsledky. V treťom sektore nájdete nemálo osôb, ktoré sa pohybujú už v niekoľkej neziskovke a vždy znova použijú ten istý model, ako použiť cudzie peniaze a nemusieť ich splatiť. O tom sa však v článku nedočítate tiež.

Ale zoznam všetkých mojich chýb nemá nič spoločné s článkom, ktorý ste mnohí mali možnosť čítať. Ak by napísali rozsiahly článok o tom, že som samovrah ktorý Modrého anjela a RISC a ďalšie projekty budoval od podlahy bez jediného Eura od štátu, či Únie a zadĺžil sa kvôli tomu, nenamietal by som. Ak by pochybovali o mojom duševnom zdraví z dôvodu, že som pre PON makal bez nároku na honorár a až na pár drobných na svoje náklady viac než rok, ani nemuknem. Ale zverejniť článok na základe informácií od zdrojov, z ktorých mnohé budú v krátkom čase vyšetrované pre rozsiahlu trestnú činnosť a pokúsiť sa účelovo zničiť moju povesť je za čiarou mysliteľného.

Záverom..

Použiť ako ilustračnú k tomu nactiutrhačnému paškvilu fotografiu zhotovenú v deň, keď som vám pri stretnutí v redakcii s dôverou odovzdal desiatky strán podkladov, linkov, dát a zdrojov a dôkladne rozkryl obrysy podpolianskej kauzy je už vyslovená perfídnosť. Sľúbili ste pracovať formou dátovej žurnalistiky na ich analýze a zverejnení a uľahčiť mi tak prácu v teréne a vo veciach, v ktorých som na rozdiel od redakčnej práce dobrý. K dvom nasledujúcim článkom som si však musel tie analýzy aj tak vždy na poslednú chvíľu po nociach zabezpečiť sám s mojimi ľuďmi a vy ste sa odmčali bez jediného slova vysvetlenia. Posmech a výčitky čitateľov, že stále meškám so sľúbenými článkami som celý čas znášal bez toho, aby som sa o tejto dohode niekde verejne zmienil. Dnes už to môžem povedať nahlas - dátovú žurnalistiku, analýzu podkladov, vyťažovanie zdrojov a prípravu podkladov pre sprievodné články k mojim blogom o podpoľaní mi prisľúbila realizovať redakcia SME. Viem z komunikácií, že s tým aj začalo, ibaže potom nastalo ticho a aj zdroje ktoré som im dodal hlásili, že o tému sa redakcia prestala zaujímať. V dvoch ostatných prípadoch som teda musel aj tak zabezpečovať všetko cez mojich ľudí, SME sa odmlčalo - a kritiku a posmech čitateľov za meškanie a nízku kvalitu, či dokonca absenciu infografík som si schytal sám.

Nerozumel som tomu náhlemu tichu, no dnes už viem, že mali priveľa práce s článkom, na ktorý musím takto reagovať - a samozrejme to nie je jediná forma reakcie, zašli priďaleko. Článok preplnený hoaxami by neuspel ani na nimi s toľkou vášňou kritizovaných alternatívnych weboch. Smutné. Neverím že na čosi také môže byť ktokoľvek v redakcii pyšný. A nikdy nepochopím, ako dokážu na tej istej titulke promovať redakčný článok o ktorom je tento text a zároveň na ňu vytiahnuť môj blog o ďalších odhaleniach, na ktorých rozkrývanie sa bez slova vysvetlenia napriek sľubu vykašľali. Neštítia sa na jeho čítanosti zarábať ešte aj v okamihu, keď v printe v perexe - opäť lživo - tvrdia, že NDS žiada vrátenie 30 tisíc Eur: v skutočnosti poskytla RISCu o niekoľko tisíc Eur menej. Za tie roky som im zarobil niekoľkonásobok tejto sumy a nikdy za to nič nič nepýtal, nechápem kde berú odvahu byť mojimi mediálnymi katmi práve oni. Keby mali štipku rešpektu, ponúkli by nám pomoc a podporu v núdzi, ako to my robíme pre iných viac ako desať rokov za svoje.. Ten článok bol dobrý na jediné: našli sa ľudia ktorí konečne pochopili, čo sa tu deje a ponúkli riešenie. Na rozdiel od SME na mojich článkoch nikdy nezarobili ani Euro, niektorí dokonca "vďaka" nim prišli o zisk. Ale neprišli o srdce, rozum a ani česť. Pochybujem, že si ešte niekedy predĺžia vaše predplatné. Klamete v článku keď tvrdíte, že mám v zahraničí súkromný účet na realizáciu zbierky - žiadnu oficiálnu zbierku nerealizujem, sám som proti nelegálnym zbierkam bojoval v niekoľkých článkoch. Iba som požiadal o pomoc, keď sa na mňa tí, čo zo mňa roky profitovali vykašlali a kto chcel a mohol, pomohol mi. Obyčajní ľudia, ktorí už majú plné zuby tohto elitárstva a falošnej hry na dobrých a zlých.

Skúste si ten účet vybaviť, stačí na to pár minút, internet a je to zadarmo. Nič tajomné a temné na tom nie je.

Informoval som tesne pred odchodom autora článku, že cestujem do Izraela na pracovnú cestu, ktorú nemožno odložiť. Sľúbil, že počká a že vec nesúri a že redakcia zváži, či to vôbec budú zverejňovať. 14 decembra mi bývalý hovorca J&T Maroš Sýkora nesmierne podráždene a povýšenecky odpovedal na ďalšie otázky týkajúce sa jeho podpolianskych klientov. Okrem ich údajných odpovedí typu "My vieme ako ste sa dostali k informáciám, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva.." pridal niekoľko urážok a zosmiešnení obyvateľov Detvy, ktorým by jeho kamaráti medzi novinármi ťažko verili: na facebooku sa prezentuje ako mily chlapik, ktory je s každým zadobre. A pridal temnú radu: "Pán Bránik, nech je ako chce, ocitli ste sa na nesprávnej strane. Na strane pochybných ľudí, pre ktorých robíte pochybnú prácu. Precitnite, stále máte možnosť vrátiť sa z kratšej cesty."

Neprecitol som, pretože viem pre aký level klientov Sýkora bez začervenania celé roky a aj dnes pracuje a o dva dni neskôr, 16 decembra som ráno na letisku pred nástupom do lietadla dokončil a zverejnil ďalší článok o stále širšom okruhu spriaznených firiem a desiatkach dotácií z eurofondov. Zďaleka to nie sú všetci, čo patria do partie. Pár hodín po pristátí, okolo pol piatej bratislavského času vyšiel ten článok napriek tomu, že som niektoré mne pripisované vyjadrenia v ňom ešte neautorizoval - zato tam však úplne absentovali dôkazy a vyjadrenia, ktoré vyznenie toho článku takmer v celom jeho rozsahu negujú a ktoré som uviedol vyššie. Dozvedel som sa o vydaní v krajine, kde stojí minúta hovoru 2 Eurá a 1 megabajt dát rovných desať. Ideálne miesto na obranu mojej cti, skvelé načasovanie. Ďakujem.

Vždy som bol ku vám lojálny a zastával sa vás celé roky, aj keď vás volali smetiarmi. Z núdze ste si urobili cnosť a vraj ste na to hrdí. V mnohých prípadoch naozaj máte na čo. Ale toto tu je čistý suterén nehodný značky pod ktorou bol zverejnený: náraz o jeho podlahu bude naozaj bolieť.

Vy už viete čo viem a viete aj to, že to nemáte ako zastaviť. Tak skúšate jediné, na čo ľudia ktorých som v živote vytočil a naštval radi počujú. Keď sa začítate do reakcií, ktoré sa vám podarilo vyvolať u Matoviča, Weisenbachera, na náckovských portáloch a u Kotlebovcov, ste na seba na seba hrdí? Hľadáte novú cieľovú skupinu? Ale chápem, vyšší záujem. Ak by ste o mne napísali pravdu a nič než pravdu, ani by som nepípol. Ale zrada s akou ste od istého momentu bez varovania zastavili práce na analýze tých podkladov a naopak spracovali článok, možno vôbec prvý v SME, ktorý s radosťou zdieľajú spomínaní výtečníci je niečo, čo tvorí pre mňa neprekročiteľnú hranicu.

Nebudem prezrádzať pointu. Ale bežným ľuďom pomaly, ale isto dochádza, že ak redakcia SME skúsila zarezať sliepku, ktorá jej roky znášala zlaté vajcia a urobila tak lživým a tendenčným článkom ktorý predtým odmietol spracovať aj konkurenčný bulvár a nad ktorým od šťastia slintá ten najhorší póvl aký zrodila táto krajina, niečo nie je v poriadku a zjavne existoval vyšší záujem, než peniaze. V žiadnej normálnej krajine by novinárom neprešli tak blízke vzťahy s politikmi, aké sa u nás bežne tolerujú. V žiadnej normálnej krajine si netrúfnu nájomní krízoví komunikátori verejne štebotať s mienkotvorcami a ani ľudia z biznisu nie sú tak okato prepojení s niektorými predstaviteľmi tretieho sektora, ako je tomu u nás. Dalo by sa pokračovať ešte dlho, ale vy už viete o čom hovorím. A je úplne jedno, či ste to urobili pri plnom vedomí, alebo ste sa len nechali použiť - ani jedno z toho si žiadne médium ašpirujúce na mainstreamové a kvalitné dovoliť nemôže. Tým článkom to neskončilo, ale začalo. Som pripravený na väčšie kalibre. Nech.

A viete už aj to, že na temnej predpovedi bývalého policajta Braňa Diďáka, že odhalenie objednávateľov Kuciakovho vraha otrasie krajinou a že sa obáva rozuzlenia niečo skutočne je. Zopár z vás už pozná aj presné obrysy udalosti, ale stále mlčíte. Už ide iba o čas a o to stihnúť čo najviac očierniť poslov zlých správ, hoc aj za cenu explicitných lží. Lebo jedného dňa bude na niekoho treba hodiť volebný úspech hajzlov, proti ktorým vraj bojujete. A ľudia ako ja, ktorí dokážu nasrať aj mŕtveho sú na to ideálne ciele. Nikdy nepripustíte, že úspech Ficov, Kotlebov a Harabinov je dôsledkom vašich vlastných nepriznaných zlyhaní a falošnej solidarity s kamarátmi. Ale obyčajní ľudia nie sú slepí a hlúpi. Teda s výnimkou Matoviča, ale ten zas nie je obyčajný. Bolo by to smiešne.. ale za iných okolností a inde. Z tohto len mrazí. A mráz tentoraz neprichádza z Kremľa. Sú aj oveľa bližšie paláce a haciendy.

PS: Netuším či SME nájde v sebe aspoň toľko slušnosti, že ponechá tento článok na titulke tak, ako tam ponechala ten "slabo a nedostatočne vyzdrojovaný." Netuším, či SME vôbec ešte znesie kritiku a analýzu vlastných zlyhaní a či sa čoskoro, možno už o pár hodín nenájde zámienka na to, aby ma po rokoch úplne zrušili. Ak sa nájde, nájdeme spôsob ako naplniť dané slovo a sľub čitateľom niekde inde.

Vraj ide o hľadanie pravdy. Nuž potom nech je známa o všetkých a celá. Nielen o nenávidených nepriateľoch národa, ale aj o tých, ktorí sa na čestných a bezúhonných len hrajú.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?